Neobťažujúci dizajn

Vectra C z roku 2005 pôsobila ako kompromis medzi kompromismi. Ničím Vás neiritovala, no pridaná hodnota bola pre ňu veľká neznáma. Predná maska bola dostatočne uhladená na to, aby neurazila, a zadný previs sedanu pôsobil ako marketingová snaha pripomenúť ľuďom, že vlastnia „niečo väčšie“. Realita však bola iná. Karoséria sedela na globálnej platforme GM Epsilon I, z ktorej vyšli aj Fiat Croma, Cadillac BLS či Saab 9-3. Výsledkom bola akási nadnárodná genetická výbava bez identity, akú by ste si mohli zapamätať.

Dizajn nepôsobil lacno, ale dráhé vyzerá inak. Bolo to niečo ako oblek z konfekcie, ktorý síce sedí, ale nikdy nebudete mať potrebu sa v ňom fotiť.

Motor, ktorý sa snažil... ale len do kopca

Pod kapotou základný motor 1.6 16V s výkonom 74 kW. Žiadne dynamické zázraky, skôr automobilový výraz „to stačí“. Tento motor zvládol bežnú premávku, dokázal predbehnúť traktor a niekedy aj Punto na diaľnici. Za predpokladu, že nešiel hore kopcom. Päťstupňový manuál fungoval spoľahlivo, aj keď dráhy boli dlhé ako pracovný týždeň a spätné radenie pripomínalo hádzanie kotvy.

Na druhej strane, motor nebol prehnane náročný na servis a jeho mechanická jednoduchosť znamenala, že prežil aj ľudí, ktorí považovali výmenu oleja za luxus. Takže áno, mohol byť nudný, no na krajnici by Vás stepovať nenechal.

Identita, ktorá sa rozplynula

Na pohľad to bol Opel. Ale v skutočnosti bratranec viacerých iných značiek. V dobe, keď GM zjednocovalo svoje modely naprieč kontinentmi, sa aj Vectra stala obeťou „medzinárodnej efektivity“. A tak ste mohli jazdiť v aute, ktoré malo európsky pôvod, americký manažment, švédsky vkus a talianske príbuzenstvo. Výsledok? Sedeli ste vo vozidle, ktoré si nevytvorilo vzťah ani s vami, ani so sebou samým.

Aby to nestačilo, v kultúrnom kontexte sa z Vectry stalo auto, ktoré malo byť symbolom pre ľudí, ktorí túžili po sedane, no nechceli zaň platiť prémiové peniaze. Často končila v rukách takých, ktorí na k nej síce nemali výčitky, ale ani vzťah.

Ticho, ktoré zostalo po stratégii

Opel Vectra C bola automobilovým ekvivalentom bielej techniky. Spoľahlivá, použiteľná, nezaujímavá. Lenže nie každé auto musí byť charizmatický herec. Niektoré sú tichí komparzisti, čo držia scénu pohromade.

Aj tak je pozoruhodné, že v krajine, kde bol každým druhým hatchback s predĺženým intervalom výmeny oleja na 50 000 km, dokázala Vectra prežiť relatívne dôstojne. Teda aspoň tie kusy, ktoré neskončili pri prerábkach na OPC look v garážach „šikovných“ chlapcov.

A ak si niekto povie, že agregát 1.6 je slabý na auto tejto veľkosti, stačí pozrieť na konkrétny kus, ktorý je na predaj za 6 000 € s nájazdom len 53 000 km. Takýto exemplár už presahuje bežnú nostalgickú taxu a stáva sa výstavným kompromisom. Lebo niekedy Vám aj 74 kW odpustíme, keď pôsobia, že ich ešte nikto poriadne nevyužil.