Nenásytne šarmantná

Opel mi v ten samý týždeň, kedy som vyfasoval naftovú Astru GTC , napravil chuť zapožičaním Insignie na víkend. Nie je to totiž len tak hocaká verzia. Pod kapotou preplňovaný dvojliter o výkone 184kW, náhon na všetky štyri kolesá a nehorázne krásna fialová metalíza nalakovaná na športovom optickom packete OPC line. Hneď sa mi vyčaril úsmev na tvári. Víkend s touto Insigniou a predpoveďou slnečného počasia sľubovali adrenalínový zážitok. Tak aj bolo.

Presne ako som spomínal na začiatku článku, Insigniu som si na slovenských cestách nevšímal. Buď sa to auto infiltrovalo do premávky a pôsobí neatraktívne pre pohľady okoloidúcich, alebo som si myslel, že jednoducho je Insignia ojedinelo vidieť na cestách a Opel má problém s predajom u nás. Opak je však pravdou. Sadol som do fialovej krásky, prehnal som sa niekoľkými ulicami Bratislavy a razom som videl množstvo dvojníkov.

Momentálne sa vyrábajú tri karosárske typy a to sedan, liftback a kombi. Náš model bol liftback, čiže so šikmejším sklonom zadného okna, ktoré je zároveň otvárateľné spolu s vekom batožinového priestoru. Insignia rozhodne nepatrí do kategórie „chudých“. V bežnom prevedení mi príde veľkosťou tak akurát, v OPC line so zníženým podvozkom a širokými osemnásťpalcovými kolesami vidno „svalnatejší“ motív. Najviac sa mi však páčila farba. Fialový odtieň sa na slnku krásne trbliece a dodáva automobilu exkluzivitu. Ostatok je už stará pesnička, ktorú poznáme z klasických verzií.

Množstvo médií si zgustlo na kritike Insignie. V Opli si dlho budú vyčítať nevhodne nainštalovaný stredný panel obopínajúci navigačnú sústavu a súvislo prechádzajúci k radiacej páke. Od novoty po hmate strašne vŕzga. Najprv média písali, že možno ide o výrobnú vadu jedného kusa, no čím častejšie sa objavovali iné testovačky s rovnakým problémom, čiernu škvrnu už nebolo možno odstrániť. Tu vidieť ako sa neodpúšťa kvalita spracovania nemeckej precíznej výroby. V Insignii som sedel po prvý raz a tiež mi nedalo ohmatať panel, nanešťastie aj ten náš praskal a to mala Insignia najazdených len slabých 3000km. Je pravda, že jamy, výmole, či ostrá jazda nijako neovplyvní, aby sám od seba zavŕzgal, ale pridajme autu niekoľko rokov, desiatok tisíc kilometrov a jedného dňa to príde. Nie som však žiadny prorok. Na podobné názory majú právo majitelia Insignie, ktorí už čo to so svojím tátošom odjazdili.

[adsense]

Ešteže Insignia nie je len o nepodarenom panely. V skutočnosti jeho moderný dizajn kopírujú aj ostatné modely značky. Naše prevedenie bolo vo výhradne čiernej farbe, v koži a na niektorých miestach pretkávané oranžovou niťou. Duch športového ducha sa zobrazuje aj na koženom zospodu skrojenom volante a na kovových pedáloch. To, čo som vytkol v Astre, či Zafire sa v Insignii nedá. Mám na mysli ovládanie navigácie, ktoré sa sústreďuje do niekoľkých tlačidiel pri prevodovej páke, pričom ten kruhový je centrálny. Tlačidlá klimatizácie alebo autorádia tak dostali oveľa väčší rozmer a sú prehľadnejšie aj pri manipulovaní za jazdy. Nájdu sa tu štrbiny na odkladanie drobností a pohárov. Všetky sú kryté, čo chválim, pretože mi doň nenakúkali zvedavé pohľady dlhoprstých.

S najväčším sedanom z Opla som sa vybral cez víkend s dvoma muzikantmi do Hriňovej. Schválne som spresnil, s kým som šiel, pretože muzikanti neberú so sebou jednu veľkú tašku oblečenia. V trojčlennom zložení sme sa do Insignie nemali problem nabaliť, aj spolu s nástrojmi. Pravdaže, kontrabas nepatrí medzi malé hudobné nástroje. V klasickom aute ho natrepete jedine tak, že zložíte celú zadnú lavicu a chudšia strana zasahuje až k palubnej doske. V našom liftbacku stačilo zložiť jedno zadné sedadlo a obrovská štvorstrunová opacha sa doň zmestila s ešte pár centimetrovou rezervou. Zdôrazňujem po dĺžke, nie naprieč. Tomu hovorím ozaj praktický liftback. Pokiaľ nebudete potrebovať prevážať rozmerné predmety, k dispozícii je 5 miest na sedenie, no to stredné ako býva zvykom je ukrátené o šírku. Sedadlá v koži umocňujú dojem z luxusu, sedí sa na nich celkom dobre, dlhším osobám budú vzadu prekážať kratšie sedáky. Vpredu sa sedí kráľovsky, sedačky majú elektrické ovládanie a ku komfortu prispieva vyhrievanie, či vetranie.

Venujem niekoľko riadkov k technickým systémom. Radarový tempomat dokáže prispôsobiť rýchlosť podľa auta idúcemu pred Insigniou. Má tri odstupňované bezpečné vzdialenosti. Je to výborná vec na dlhé cesty, vytkol by som mu len zbytočne vysokú citlivosť po uvoľnení jazdného pruhu. Vysvetlím na príklade. Určite poznáte situácie, kedy sa pred vami motá auto na diaľnici 100km/h v ľavom pruhu a predbieha nákladiak. Insignia síce citlivo dobrzdí z nastavenej rýchlosti na rýchlosť auta pred ňou, no keď sa konečne pomalšie auto zaradí do ľavého pruhu a uvoľní cestu, Insignia vystrelí vpred ako raketa vďaka vysokému krútiacemu momentu. Posádku to rozruší v aute, a pozerá na vodiča načo tak šialene pridáva. Stane sa vám to tri-štyrikrát a máte dosť celého radarového tempomatu. Proste, mohol by rovnako plynule pridávať ako dobrzďuje.

Ďalej tu nechýbajú bezpečnostní pomocníci v podobe stabilizačného systému, natáčacie svetlomety do zákruty, či sledovanie mŕtveho uhla vo vonkajších spätných zrkadlách. Insignia sa teda zaraďuje medzi najluxusnejšie vozidlá strednej triedy.

Jazda do Hriňovej vedie cez rýchlostnú komunikáciu R1 a nejakých 20km za Zvolenom po okresnej ceste, ktorá je druhým hlavným ťahom na východ. Vodiči, čo cestujú často do Košíc vedia, že nie je práve najlepšia pre tlmiče auta, hlavne ak nedáte pozor a prejdete priamo cez výtlk. Insignia obsahuje systém FlexRide, ktorý upravuje elektronicky podvozok podľa zvoleného štýlu jazdy. Sekundujú mu tlmiče CDC s aktívnou reguláciou tuhosti. Prirátajme k tomu permanentný pohon štyroch kolies a dostaneme ideálneho spoločníka na dlhé cesty. Skutočne sa Insignia jednoducho manévruje, či som jazdil ostro, alebo komfortne. Podvozok odvádza perfektnú prácu a len tak ho niečo neprekvapí. V pokojnom tempe systém Haldex prenáša silu prioritne na prednú nápravu, a keď sa dostane auto do preklzu, okamžite smeruje krútiaci moment na zadnú nápravu, pričom elektronický diferenciál s obmedzeným preklzom eLSD prenesie silu na to koleso, ktoré ho najviac potrebuje.

Insignii som naordinoval niekoľko kilometrov dravej jazdy a môžem potvrdiť slová Opla. Jazda na asfalte, či už suchom alebo mokrom nie je problém na zvolenom športovom režime. Auto reaguje rýchlo, presne a mal som pocit, že šoférujem skôr nejakú hatchback. Necítiť skutočnú váhu vozidla, dokonca nie je ani pretáčavé. Popracovať inžinieri mohli na riadení, to je zbytočne preposilňované aj v móde Sport, čo uberá trocha z dynamického pôžitku.

Nakoniec som si nechal chuťovku sídliacu pod prednou kapotou. Nemohol som si vynachváliť preplňovaný zážihový dvojliter o výkone 184kW. Jeho prednosti spočívajú v brutálnom záťahu za každých okolností, krásne odstupňovanej symfónie tónov z výfuku a hoci je pažravý, kompenzuje to neutíchajúcou chuťou do vysokých otáčok. Tento motor je momentálne druhý najvýkonnejší, potom je už len 2,8 litrový benzín určený výhradne pre ostrú verziu OPC. Neviem si predstaviť v akých laboratórnych podmienkach testovali spotrebu paliva, keď výrobca udáva normovanú spotrebu 8,5l/100km, no v praxi som nepodskočil pod 10 litrov. Dokonca desať litrov som mal v pokojnom tempe, radšej počítajte s litrom navyše. Pravda, naša Insignia mala ešte surových 3000km nabehaných, takže možno časom pár deci klesne.

Koniec koncov, ak si prajete menej často navštevovať čerpacie stanice, pohon 4WD dostanete aj v naftovej motorizácii, a vaša nová Insignia splní očakávania spoločníka na dlhé a komfortné trasy. Ten vŕzgajúci materiál sa majstrom musí odpustiť.