Ivan Kutálek
Zákazníci a odborná verejnosť chceli vedieť, či bude niekedy odvodené kombi od Alfa Romeo Giulia. Odpoveďou vedenia Talianskej automobilky je nami testované vozidlo. Jeho meno a výraz sa síce v rodnom liste zmenili, no stojí na rovnakej platforme ako Giulia, akurát sa troška natiahla do všetkých smerov.
Vzniklo tak nádherné kompaktné SUV s brutálne lákavými krivkami, ktoré je zároveň prvý počin talianskej automobilky v tomto segmente. Dostalo pomenovanie Stelvio, po jednej z najkrajších ciest sveta, horskom priesmyku Passo dello Stelvio. To značí jediné, krásna Talianka sa bude rada opierať v zákrutách a zároveň dovolí čo-to v ľahkom teréne. Či tomu tak skutočne je, Stelvio som preveroval, okrem bežných ciest, aj na malej motokrosovej dráhe.
Zovňajšok sa nedá pomýliť s iným konkurentom. Bez okolkov, toto je jedno z najkrajších SUV vôbec, nie len medzi aktuálnymi. Taliani vedia uvariť vždy ten správny pomer temperamentu, dynamiky a elegancie tak, že nikdy z toho nevznikne extravagantná intergalaktická loď. Stelvio je úžasne prepracované do detailov a je jedno, z ktorej strany sa naň pozerám. Dvadsaťpalcové disky kolies na nízkoprofilových pneumatikách krásne pasujú k proporčne vyváženým rozmerom karosérie. Keby som veľmi chcel hľadať podobnosť s iným modelom, tak zadok mi v istých partiách pripomína Porsche Macan.
Veľkú príbuznosť so sedanom nachádzam v interiéri. Okrem toho, že sedím o niečo vyššie, pred očami sa mi ukazuje takmer tvarovo totožná palubná doska. V Giulii bola však ešte viac orientovaná na vodiča. Podobnosť nepovažujem za chybu. Palubná doska sa mi páči. Je jednoduchá, prehľadná a zároveň pôsobí kvalitatívnym dojmom. Osobitný šmrnc majú tubusy v prístrojovom paneli, medzi ktorými sídli prehľadný palubný počítač. Nezabudlo sa ani na štartovacie tlačidlo na volante. Pre efekt by mohlo byť červené.
Alfa Romeo bola vždy viac o emóciách ako praktickosti, čo som pocítil ešte z čias testovania modelu 159. V segmente SUV však využiteľnosť zohráva kľúčovú rolu. Preto ma teší fakt, že Stelvio poskytuje aké-také praktické využitie na každý deň. Odkladacie priestory sú roztrúsené po tradičných miestach v interiéri a hoci ich objem nepatrí medzi najväčšie, dokážu poslúžiť na odloženie príručných vecí, ktoré nosíme bežne pri sebe. Jeden a pollitrové PET fľaše však stále do dverí nevtesnáte. Kufor ponúka v základnom objeme 525 litrov, to je ozaj úctyhodná hodnota.
Premiéru testu so Stelviom som si odbil s aktuálne najvýkonnejším benzínovým agregátom v ponuke. Prepĺňaný štvorvalec o objeme dvoch litrov dosahoval výkon nezanedbateľných 206 kW, pričom spolupracoval s osemstupňovou automatickou prevodovkou a pohonom všetkých štyroch kolies Q4. Uznávam, že nie v každom SUV človek uvíta takto silný motor, no v modeli Stelvio je to priam nutnosť. Prečo? Pre jeho charakter! S týmto autom nebudete chcieť jazdiť nudno, to vám garantujem!
Dvojliter sa prebúdza v studených mrazivých dňoch potichu, bez vibrácií. V kabíne jeho prejav pôsobí nenápadne, nikto by mu netipoval športový charakter, či brutálny výkon. Trošku precitliveno som reagoval na studené rozjazdy s automatickou prevodovkou. Snaží sa totiž o radenie rýchlostných stupňov v hluchom pásme otáčok motora. Príde teda k takejto situácii.
Z parkoviska sa blížim so Stelviom 30 kilometrovou rýchlosťou k hlavnej ceste s tretím zaradeným stupňom v automatickom režime. Z diaľky vidím ako prichádza auto. Viem, že do hlavnej cesty prídem bezpečne, bez obmedzenia prichádzajúceho auta, len to chce mierne poštekliť pedál plynu. A tu nastáva kameň úrazu. Prevodovka nereaguje okamžite, najprv sa snaží motor podusiť na trojke a keď vodič, v snahe urýchliť proces rozbehu, trošku viac zatlačí pedál, prevodovka to vyhodnotí podradením o dva stupne dole, takže Stelvio vystrelí z miesta ako raketa.
Zahriatím motora na prevádzkovú teplotu tento neduh zmizne. Vtedy sa už môžem plne sústrediť na komfortnú alebo športovú jazdu. Stelvio bolo vybavené klasickým podvozkom, bez adaptívnych tlmičov, avšak disponovalo funkcionalitou DNA. Ide o tri jazdné režimy jazdy, kedy sa mení charakteristika motora, prevodovky a hydraulických bŕzd. Odporúčam voliť, pre bežnú jazdu, vždy mód N. V tomto režime Stelvio jazdí vyrovnane, nezvádza k rýchlej jazde a zároveň je odozva prevodovky s motorom prijateľná. Režim A sa nehodí do bežnej premávky, zo Stelvia sa vtedy stáva letargický dedko.
Poďme sa venovať tomu najlepšiemu režimu, dynamickému. Stelvio sa síce veľkostne radí do segmentu SUV, no rozhodne má značný potenciál rozdať si to so serpentínovými cestami. Veď už len slušná pohotovostná hmotnosť 1660 kg a motor s priečnom tyčou, uložený za prednú nápravu, prezrádzajú vyvážené jazdné vlastnosti.
Agregát ochotne ťahá tesne za hranicu 6000 ot./min. a to aj vo vyšších rýchlostiach. Subjektívne som mal dojem, že udávané papierové zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 5,7 sekundy je troška prehnané. Razantný odpich dosiahnete pridržaním brzdy a vytočením otáčok motora do stredného pásma. Vtedy však dostávajú riadne zabrať aj diferenciál a prevodovka. Auto pôjde tak predčasne do servisu. Pokojnejšie rozjazdy sú stále dostatočne citeľné.
Nikto neočakáva od turbomotora zázračne nízku spotrebu paliva. Stelvio papká od osem litrov na bežných komunikáciách, cez 9,5 na diaľnici, až 11,5 v meste. Palubný počítač veľmi rád prepočítava dojazd po každom stlačení plynového pedála. To znamená, že ak chvíľu budete jazdiť športovo, pokojne vám, za pár minút, odráta z dojazdu aj 200 kilometrov. Ustálite jazdu a pripočíta dojazd späť.
Musím sa priznať, že Stelvio ma odrovnalo po prvých kilometroch dynamickej jazdy. Kde s iným SUV som bol na technickom limite podvozka, so Stelviom na vlastnom psychickom limite. Toto auto nenormálne dobre zatáča do zákrut, nakoľko náhon Q4 prevažnú časť krútiaceho momentu prenáša na zadnú nápravu. Ostré reakcie riadenia mi pripomenuli Giuliu. Bavíme sa tu pritom o bežnom podvozku, nie adaptívnom. So Stelviom treba prejsť viac kilometrov nato, aby ste si užili skutočnú športovú jazdu zákrutami. Skrátka, zvláda oveľa viac a na nepripraveného vodiča to môže byť až nebezpečné.
Za najväčšie pozitívum považujem dokonalé naladenie pruženia. Karoséria sa zvykne slušne nakloniť v zákrute, no auto drží stopu ukážkovo. To isté platí o prehupnutí z jednej strany na druhú. Je tu však aj jedno veľmi obrovské mínus. Nedá sa vypnúť stabilizačná kontrola. V praxi to teda vyzerá tak, že keď sa so Stelviom dostatočne zžijete a chcete si užívať nespútanú jazdu bez obmedzení, ESP razantne zakročí. Isto, s SUV nebude majiteľ robiť kontrolované šmyky zákrutami každý deň za každých okolností, ale odoprieť mu túto možnosť úplne, to je neodpustiteľný prehrešok.
Všetci veľmi dobre vieme, že domovom Stelvia budú spevnené cesty a diaľnice. Čo by som to však bol za novinára, keby som mu nedoprial malú skúšku v teréne? Veď je to štvorkolka so zvýšeným podvozkom! Nemá žiadne elektronické prepínanie režimov v teréne, uzávierku diferenciálu alebo redukčnú prevodovku. Vystačí si s asistentom kontrolovaného zjazdu z kopca. Na blatistej motokrosovej dráhe sa systém Q4 choval absolútne pokojne. Ani rozjazd v prudkom svahu neznamenal prešmyk kolies. Môžete sa presvedčiť na krátkych zostrihoch videa.
Čo dodať na záver? Giulia je nádherný sedan, ktorý mal automobilku opäť postaviť na nohy. Zatiaľ tomu tak nie je. Stelvio je však rovnako nádherné a dobré, ale má jednu výhodu navyše. Je to SUV! A tie teraz vládnu trhu. Uvidíme ako si povedie.
Galéria
