Taliansky výrobca krásnych a športovo ladených automobilov to nemá, za posledné dve desaťročia, vôbec jednoduché. Alfa Romeo je totiž známa vysokou poruchovosťou svojich modelov, čo ju privádza na pokraj krachu. Osobne si však myslím, že si na ňu tak trocha „zasadli“ svetové automobilové médiá a teraz publikujú už každú zbytočnú negatívnu malichernosť. Postupne tak pribíjajú posledné klinčeky do rakvy, pretože jej budúcnosť je skutočne otázna, hoci vedenie tieto informácie nepotvrdilo.

Odhliadnuc od zlej spoľahlivosti je tu však niečo, čo vždy lákalo a bude lákať stabilných fanúšikov tejto značky. Dizajn. Nový sedan Giulia je toho jasným dôkazom. Má za úlohu naštartovať predaje a pustiť sa do boja s nemeckými konkurentmi. Po dizajnovej stránke Giulia vyhráva na sto percent. Prezeral som si ju dosť dlho, než som sa posadil za volant. Netrvalo mi veľmi dlho a jej výraznému outfitu som podľahol.

Toto je jeden z mála sedanov na trhu, ktorý dizajnéri dotiahli do bodky z každého uhla. Giulia má byť akýmsi odkazom na ikonický model 75. Od počiatku svojho vzniku bola postavená ako športový sedan so zadným náhonom. Až potom sa odvodili civilnejšie verzie. Hlavnými črtami dizajnu sú dlhá predná kapota, nízky podvozok a krátky kufor. Keď zmračíte pohľad a povolíte svoju fantáziu, tak uvidíte v tomto modeli isté podobné znaky s Maserati Quattroporte. O zovňajšku by sa dalo dlho písať, ale obraz vydá za tisíc slov. Určite so mnou súhlasíte, že aj tento civilnejší variant je doslova zvodný a športový. Otáčalo sa za ním množstvo krkov.

Emócie pokračujú po nasadnutí za volant, na ktorom sídli štartovacie tlačidlo ako vo Ferrari. Jasne orientovaná palubná doska na vodiča sa mi páčila aj z ergonomického hľadiska. Málokedy totiž viem v aute intuitívne všetko nájsť. Rozloženie ovládacích prvkov hodnotím pozitívne a najviac bodov získava u mňa palubný systém, ktorý sa vyhol dotykovému ovládaniu. Klimatizácia má svoj vlastný panel a displej riadite otočným tlačidlom za prevodovou pákou. Rozloženie v menu a nastavovanie navigácie zvládne každý bez zaškolenia.

Priznávam sa, ja som prívrženec značky a preto ma mrzí, ak nejaké negatívum nájdem. Ohľadne Giulie sú to z mojej strany väčšinou samé chválospevy z pocitov zo spracovania aj posedu za volantom. Tak ma ohromila, že som si skoro zabudol všimnúť, že nemá skoro žiadne odkladacie priestory. Napríklad mobil si uložíte akurát tak do lakťovej opierky. PET fľašu s objemom väčším ako 0,7 litra nevtesnáte ani do dverí. Podobne na tom bol model 159.

O celkovom mieste v kabíne zaznie odo mňa všeobecnejší názor. Tento sedan nebol predurčený na prepravu troch detí alebo nadrozmerného tovaru. Napriek tomu, štyri dospelé osoby na palube by nemali mať problém cestovať v pohodlí. Síce tu nie je miesta na rozdávanie, ale taktiež som žiadne výrazné obmedzenia nezistil. No a čo, že kufor má 480 litrov v základnom objeme? To je cca o 120 menej ako ponúka Octavia. Málokedy však býva plne využitý. Pre batožinu na dovolenku úplne Giulii postačuje. Navyše, nemecká trojka sedanov v danom segmente neposkytne o nič viac kapacity.

Z celého testu som sa tešil najviac na samotnú jazdu. Bohužiaľ, nemal som zatiaľ možnosť otestovať najvýkonnejšiu verziu Quadrifoglio Verde s výkonom 510 koní. Napriek tomu som veril, že ozajstný pôžitok z jazdy zažijem aj od modelu s obyčajným naftovým agregátom 2.2 Diesel. Prečo? Pretože, ako som už vyššie spomínal, Giulia bola vyvíjaná podľa najvýkonnejšej predlohy. Teda, opačný spôsob ako sa zvyčajne aplikuje. A bolo to poznať hneď po prvých kilometroch. Vážení usaďte sa do kresiel, táto jazda nafťákom bude mať iné čaro ako bežne.

Na chvíľu si odmyslite ten chrapotavý zvuk štvorvalca na voľnobehu v studenom režime. Aj jemné vibrácie od spojky a prevodovej páky. To všetko totiž ustane po zahriatí na prevádzkovú teplotu. Jeho výkon 132 kW plne postačuje na rýchlu jazdu po diaľnici, aj za náš povolený limit. Ručička tachometra zastaví až na hodnote 230 a stovku prekročí za 7,2 sekundy. Bežné presuny v kombinovanom cykle odoberú z palivovej nádrže maximálne sedem litrov nafty. V tom sú zarátané občasné výjazdy za 4500 ot./min.

Ovládač DNA slúži na navolenie troch režimov jazdy (Dynamic, Normal a All Weather). Elektronika skutočne všetky tri režimy od seba v charaktere jazdy odlíši. V tom dynamickom som mal pocit, že Giulia je britva na ceste. Tak presne reagovala na povely plynu a riadenia, až som mal pocit, že mi číta myšlienky. Toto sú len holé fakty z brožúr, ktoré si overujem v praxi v bežnom režime testovania. Z času na čas mi však premávka prichystá neočakávanú udalosť. S jednou takou sa podelím s vami, aby ste pochopili ako veľmi dobrá je Giulia.

Monotónne cestovanie po R1 z Nitry do Trnavy môže byť niekedy nebezpečné a adrenalínové. Idem sám, na tachometri mám aktuálnu rýchlosť 135 km/h (bez aktivovaného tempomatu) a predbieham jedno pomalšie auto za druhým v ľavom pruhu. Vpredu, asi 400 metrov od Giulie, vidím ako v ľavom pruhu obieha kamión, druhý pomalší kamión. Radarový tempomat Giulie by už preventívne pribrzďoval rýchlosť, no ja som si vypočítal, že kým kamióny dobehnem, bude už ten rýchlejší zaradený v pravom pruhu. Z rýchlosti nepoľavujem. A to mohla byť osudová chyba.

Rýchlejší kamión sa totiž zaradil, na moje počudovanie, príliš ostro. Po uvoľnení ľavého pruhu som vzápätí pochopil prečo. Iba periférnym pohľadom som zbadal reflexný trojuholník, ktorý Giulia doslova lízla, v momente nato nasledovala osoba pri zvodidlách a moje oči až potom stihli riadne zazrieť blikajúcu Octaviu Combi s prasknutou pneumatikou, odstavenú v ľavom pruhu. Stále som išiel 130 km/h. Nasledovalo núdzové brzdenie, kedy som mal pocit, že predná maska derie asfalt. Môj mozog vedel, že kolízii sa vyhnem iba vykrútením volantu doprava, čo som aj urobil a vtesnal sa asi v 110 km/h do medzery medzi tie dva kamióny a len tak-tak dobrzdil na ich rýchlosť.

Opisovanou príhodou som vám chcel priblížiť ako promptne vie na kritický manéver zareagovať podvozok v Alfe Romeo Giulia. Vôbec nezaváhal, nemal som problém s kontrou a šmyk bol stále v nedohľadne. Toto auto reže zákruty ako britva a viete si s ním pokojne aj zadriftovať, vďaka zadnému náhonu. Ďalšie kilometre s Giuliou boli už len príjemnejšie.

Držím palce tomuto talianskemu sedanu, aby sa mu podarilo prilákať čo najviac zákazníkov. Po jazdnej stránke a vizáži má cestu k novým majiteľom otvorenú. Hádam bude spoľahlivosť lepšia. Alfa Romeo nesmie mať rovnaký koniec ako SAAB. Bola by to veľká škoda.

Fotogaléria