O dizajne AR 159 sa čo to už popísalo. Vsadím sa, že ju väčšina z vás na cestách dôverne spozná typickými troma kruhovými svetlometmi a „zamračenou“ maskou, v strede ktorej sa nachádza trojuholníková mriežka chladiča identická pre všetky modely značky.

Ďalej, výsadou štúdia Italdesing Giugiaro je posúvať veci na karosérii na menej typické miesta. Ku príkladu uvádzam prednú poznávaciu značku montovanú naľavo do nárazníku. Prípadne, aby sa zabránilo narušeniu majstrovských tvarových línií karosérie, tak madlo na veku kufra z vonkajšej strany bolo vylúčené, namiesto neho sa pri odistení zámky kufra vytvorí „titerná“ štrbina, ktorou veko ako-tak otvoríte, avšak často sa umažete.

Z vnútornej strany sa taliani už naučili montovať madlo, avšak pre nevybehaný hydraulický systém kufra, ktorý kladie odpor pri zavieraní ako na traktore dvere, budete veko doklepávať i tak zvonka a opäť sa umažete. Žarty musia byť. Hold, ale ten výzor za to stojí. Alfa Romeo 159 už nie je na scéne žiadny nováčik, a predsa akosi nestarne.

Interiér privíta pasažierov nenapodobniteľný charakter prístrojovej dosky a vo výbave Distinctive polokoženými športovými sedadlami, v našom prípade v nepraktickom béžovom prevedení. Ono, béžový interiér je síce krásny, no nie je to nič pre bežných používateľov. Každé nasadnutie so zamazanou obuvou znamená nedeľné pucovanie koberčekov pred jazdou na omšu. Hodnotenie samotného posedu za volantom je v skutku obdivuhodne pohodlné pre kolegov z redakcie, ja som si našiel ideálny posed po polhodine. Zrejme to má za následok moja nekonfekčná postava. Na začiatku testu sa spomenulo, že 159-na prešla modernizáciou. Stalo sa tak začiatkom roka 2010, zmeny sa neprejavili ani tak na dizajne, ako na technickom vylepšení. Súčasná Alfa Romeo 159 sedí na ceste oveľa lepšie a filtruje nerovnosti a lá limuzína.

Jediná naftová motorizácia 2.0 JDTm sa osvedčila počas testu ako najvhodnejší motor v danom modeli. V ponuke figuruje od leta 2008 a je v úzkom spojení s populárnym nafťákom 1.9 JTD. Dostal nové turbo a EGR-modul, v ktorom je integrovaný systém recirkulácie výfukových plynov, čím sa dosiahlo zníženie emisií a dosiahnutie emisnej normy EURO 5.

Z praktického hľadiska to znamená, že i pri dynamickom rozjazde nevznikne za autom čierny oblak dymu. Motor poskytne najideálnejšie podmienky na prevádzku, vďaka dostatočne silnému krútiacemu momentu 350Nm, ktorý pracuje v rozmedzí 1800 – 4500 ot./min. Najlepšie sa cíti pri 2000 ot./min., kedy jednoducho dokáže vystreliť automobil vpred po zatlačení plynového pedálu na podlahu. Sklamaný som neostal ani pri meraní spotreby. Počas testu a studených ranných štartov vydržala na hodnote 6,8 l/100km. Pre zaujímavosť spomeňme nízke otáčky motora, len 250ot./min. pri diaľničnom limite, z nádrže si však potiahne naftu aj tak okolo 7 litrov.

V zásade som názoru, že v dnešnej dobe neexistuje nepodarené auto, len neexistuje dokonalé. Niektoré majú k dokonalosti bližšie iné ďalej. Na záver zopár chybičiek, čo Alfu odďaľuje od dokonalosti.

Nastupovanie na zadné sedadlá je trochu nekomfortné pre krátky uhol otvorenia dverí. Malý vstup do batožinového priestoru sťaží ukladanie objemnejšej batožiny a pre dlhú prednú kapotu motora bojujete s odhadom vzdialenosti prekážok pri výjazdoch z podzemných garáží alebo sa vám často stane, že zapriete spodkom „nosa“ nárazníka o obrubník na sídlisku.

Fotogaléria