Jerguš Horský
Auto, ktoré si nevyberáte. Ono si vyberie vás
V každej rodine, v každej firme, v každom krajinskom parku medzi rokmi 2003 a 2015 sa objavil. Passat B5 FL. Auto, ktoré ste buď vlastnili, alebo vám ho niekto chcel predať.
Tento konkrétny kus z roku 2003 s 5-stupňovým manuálom a motorom 1.9 TDI 96k sa v stredoeurópskej pamäti nezmazateľne zapísal ako sublimovaná predstava o úspechu na štyroch kolesách. A niekedy aj s piatym rezervným diskom z Poľska.
V časoch, keď slovo "manažér" označovalo človeka s mobilom na opasku a koženou taškou cez plece, sa Passat B5 stal akýmsi statusovým znakom ľudu. Na ulici ste podľa neho poznali, že jeho majiteľ síce nezdedil firmu, ale aspoň raz si kúpil niečo z katalógu Quelle.
Bol to sen otcov, ktorí cez víkend umývali svoje auto pred panelákom a každé zakopnutie o obrubník brali ako osobnú tragédiu. Veď ako inak by ste dali svetu najavo, že to nie je len auto – ale volkswagen.
Motor 1.9 TDI vo verzii s 96 kW je zlatý stred toho, čo stredná trieda očakávala – úsporný, ťahavý, s rozumnými nárokmi na servis, no schopný zahanbiť aj benzínové dvojlitre vtedy, keď sa nepozerali.
S krútiacim momentom, ktorý by roztočil čerpadlo v malej vodnej elektrárni, bol 1.9 TDI známy najmä nekompromisným ťahom odspodu. Že mu v strednom pásme dochádzal dych? Kto by sa tam zdržoval – Passatista radil o 1 000 otáčok skôr než zvyšok civilizovaného sveta.
Keď nadišiel čas emisných noriem a moderné diesle začali trpieť filtrami, ktoré sa chovali ako rozmaznané deti (citlivé, drahé a často zbytočné), Passat 1.9 TDI zažíval renesanciu ako „posledný poctivý“ diesel.
Ľudia ho začali zháňať ako zberatelia zlato – nie pre výbavu, ale pre jednoduchú techniku a „žiadnu elektroniku“, čo je trochu zavádzajúce, ale v porovnaní s tým, čo prišlo potom, to skutočne pôsobilo ako idylka.
Faceliftovaná verzia B5-ky priniesla zaoblenejší dizajn a mierne prepracovaný interiér, ktorý mal Passat priblížiť k nemeckým vyšším triedam. V skutočnosti sa však zachoval dizajnový jazyk, ktorý bol v rokoch 2001 – 2005 absolútnou normou: ničím neurážať, ničím neprekvapiť.
Predná maska pôsobila seriózne, zadná časť kompaktná – a keď ste si kúpili variant s xenónmi, boli ste neoficiálny šéf okrsku. Teda, pokiaľ vám do garáže nevpadol kamarát s E46.
Interiér bol nemecky organizovaný. Všetko malo svoje miesto, nič vám nebránilo v tom, sústrediť sa na jazdu – alebo na to, ako vypáčiť kazetový prehrávač a vymeniť ho za niečo s modrým podsvietením.
Sedadlá? Pohodlné. Podsvietenie? Sympaticky modré. Volant? Ošúchaný ešte predtým, než auto zišlo z linky.
Ale pozor – niektoré výbavové stupne obsahovali vyhrievanie, tempomat, klimatizáciu a dokonca aj originálne rádio s CD meničom. Čistý luxus. V čase, keď väčšina ľudí ešte krútila okná ručne.
Nikto nemôže o tomto aute hovoriť bez toho, aby spomenul masívne dovozy z Nemecka. Ak ste vtedy vlastnili Passat, automaticky ste boli podozrivý, že ho máte "po dôchodcovi, ktorý jazdil len do kostola". Realita? Často išlo o firemné fláky so 400 000 km na tachometri, stočené na 168 000 „aby to dobre vyzeralo“ a prelakované tak, že auto malo viac vrstiev ako cibuľa.
Napriek tomu to ľudia brali ako životnú výhru. Kúpili si Passat a cítili sa byť niekým. A možno aj boli. Minimálne na okresnej ceste v obci, kde bol najväčším konkurentom Daewoo Nubira.
Passat B5 FL dnes zreje v pamäti rýchlejšie ako v realite. Táto karoséria sa nehodí do zberu, ale ani na piedestál. Je to auto, ktoré tu bolo – fungovalo – a splnilo, čo malo. No keď dnes niekto povie, že to bol „najlepší Volkswagen všetkých čias“, treba si ho len pokojne vypočuť... a možno mu venovať tichý súcit.
Tento model nebol nikdy zlý. Len sme ho urobili väčším, než bol. Z obyčajného auta sme spravili modlu. Z modly sme spravili biznis. A dnes z biznisu robíme sentiment. Ale možno práve preto si zaslúži, aby sme sa pri ňom na chvíľu zastavili. Nie preto, že bol výnimočný. Ale preto, že tak veľmi chcel byť. A všetci sme mu to uverili.
