Názor sa potvrdil

Nikoho zrejme neprekvapím informáciou, že Suzuki Vitara sa stala najpopulárnejším malým SUV na Slovensku, navyše aj najpredávanejším autom vôbec. Zosadila z trónu Škodu Octavia Combi a Škodu. Tie sa striedajú na druhom mieste v tesnom závese. V prípade samotnej značky Suzuki je Vitara približne rovnaký hit ako malý Swift. Kopu zákazníkov ťahá dizajn, pomer úžitkových možností a ceny. To všetko spolu s možnosťou dvojfarebnej kombinácie exteriéru a bohatej základnej aj príplatkovej výbavy, robí Vitaru lákavú. V prvom teste z roku 2015 ma zovňajšok moc neoslovil. Stačil však týždeň a auto som začal brať vážnejšie a našlo si ku mne cestu.

Pred tretím stretnutím mi už kútiky úst vystúpili do krajov líc, tešil som sa.  Vitara sa mi páči a ten červený lak za čistého stavu auta bol príťažlivý nielen pre nežné pohlavie. V interiéri ma nič neprekvapuje, zvykol som si na všetky prednosti, aj nedokonalosti. Za najväčšiu prednosť považujem skutočne veľkorysý priestor pre posádku a drobnosti. Naopak, za najväčšie negatívum dotykový multimediálny systém. Nie a nie si zvyknúť na slabú odozvu a špinenie sa od prachu.

Vitara sa dodávala donedávna iba s motormi, ktorých výkon 88 kW a objem 1.6 litra boli jednotné pre benzínový aj naftový agregát. Momentálne v ponuke figuruje navyše benzínový prepĺňaný motor 1.4 BOOSTERJET naladený na 103 kW. Čo sa týka toho dieslového, stále je tu len jedna voľba to 1.6 DDiS, avšak v opcii dostupný s dvojspojkovou automatickou prevodovkou TCSS a pripájateľným pohonom oboch náprav 4WD. Práve táto kombinácia je predmetom tohto testu.

Hlasné prebudenie naftového štvorvalca mi pripomenulo, prečo som nebol s ním v prvom teste spokojný na maximum. Jeho hlučnosť sa totiž prejavuje stále, pri každom pridaní plynu i na voľnobehu. Nezáleží na tom, či je studený alebo v prevádzkovej teplote. Dobrou správou však je, že spojenie s prevodovkou TCSS nespôsobuje nadmernejšie decibely ako sa to zvykne prejavovať niekedy pri starších automatoch.

Prvé zoznamovacie kilometre po meste ma naučili, že k plynovému pedálu sa mám správať ako ku žene. Jemne a s citom. Ešteže to viem. V opačnom prípade pocíti nielen posádka, ale aj vodič, riadne kopnutie do sedadiel. Podobný neduh sa mi stával i v Audi A4 Avant s Tiptronicom, no tam keď som bol jemný, auto sa nepohlo z miesta skoro vôbec. Keď budete na plyn šliapať ako na pierko, s Vitarou sa rozbehnete plynulo a rýchlo.

Nasleduje test dynamických vlastností a ja jasám hneď od začiatku. Potvrdzuje sa mi názor, že tento dvojspojkový automat spolu s motorom, ktorého krútiaci moment má silu ťahať auto od spodných otáčok citeľne, krásne reaguje na každú zmenu štýlu jazdy. To znamená, že kým klasický letargický automat v benzínovej verzii Vitary potreboval posúvať otáčky motora stále nad druhú tretinu pracovného tempa, tak v naftovom podaní s TCSS prevodovkou si zajazdíte svižne aj v nízkych otáčkach. Prečo je to výhoda? Pretože motor zbytočne nepočuť ešte viac vrndžať a taktiež sú jeho konzumné nároky skromnejšie.

Spotreba sa pohybuje niekde medzi 5,5 litra nafty až 6,5. Vyššie sa zrejme normálny vodič, ktorý chce dodržiavať pravidlá cestnej premávky nedostane, a nižšie to bude náročné, pokiaľ Vitara väčšinu času strávi na diaľnici. Verte mi však, že nie je nereálna hodnota ani 4,5 litra, ak sa budete chcieť hrať na ekojazdcov na okresných cestách.

Daždivý víkend mi dovolil konečne ako tak preveriť pohon 4WD. S Vitarou som zamieril opäť raz do vojenského objektu pri Váhu v Seredi, kde skúšam väčšinou off-roady. Nájde sa tu ako náročný terén, tak i ten ľahší. Suzuki nikdy nepopieralo, že jeho autá sú schopné zdolávať nástrahy ciest s prehľadom, takže som hľadal aj limity a zvolil akúsi stredne náročnú trasu.

Blatistý podklad spolu s výmoľmi preverili, že aktívna štvorkolka už v automatickom režime (môžete si ju aj uzavrieť na 50:50) nemá absolútne žiadne ťažkosti správne prerozdeľovať silu na jednotlivé nápravy. Auto poslúchalo na cestných pneumatikách a šlo v smere, kam som natočil volant. Prejazdy jamami, kedy sa ocitá niektoré koleso vo vzduchu, sú tiež pre Vitaru malinou. Limity nájde až, keď to preženie vodič a neodhadne svetlú výšku auta ako aj charakter, k čomu bolo primárne vyrobené.

Pokiaľ sa nám podarí, v dohľadnom období by sme si chceli Vitaru porovnať aj s konkurentmi a vymyslieť im disciplíny. Do tej doby vám však ochotne môžem toto auto aj s danou prevodovkou odporučiť. Na jediné, čo si treba zvykať, je drsný chod agregátu, ktorý v kabíne zbytočne otravuje uši posádky. Ale za tú cenu...