Volant znamenal viac než joystick

Kým dnešné deti poznajú svet áut často skôr cez obrazovku tabletu alebo videohier, generácie z 50., 60. či 80. rokov si pamätajú šťastné detstvo za volantom šliapacieho autíčka. Táto ikonická hračka bola nielen symbolom prestíže, ale aj výborným spôsobom, ako si deti budovali koordináciu, orientáciu a vzťah k technike.

V dobách bez plastového konzumu sa šliapacie autíčka vyrábali z plechu, ocele či dreva, boli pevné, ťažké a často veľmi detailné. Ich dizajn často kopíroval reálne modely – od športových vozidiel až po hasičské či vojenské verzie.

V bývalom Československu patrili medzi najznámejšie napríklad šliapacie modely Tatraplan, Škoda 110, ale aj hasičské a sanitárne verzie. Vyrábali sa najmä v 50. až 80. rokoch a mnohé z nich sú dnes vyhľadávanými zberateľskými kúskami.

Deti si ich „šoférovali“ na dvoroch, chodníkoch či medzi panelákmi. Ich mechanické pohony – pomocou pedálov alebo šliapania – učili deti pohybu, rytmu a vlastnej aktivite. Žiadne batérie, žiadny diaľkový ovládač. Len ty, tvoje nohy a tvoj sen.

V posledných rokoch zažívajú šliapacie autíčka renesanciu. Čoraz viac rodičov ich hľadá ako originálny darček, ktorý má dušu. Či už v retro dizajne alebo ako moderné repliky – šliapacie autíčka sa opäť stávajú hitom záhrad, detských ihrísk aj tematických výstav.

Niektoré mestá dokonca organizujú preteky šliapacích autíčok, kde sa zábava spája s pohybom a súťaživosťou – ideálne spojenie pre Deň detí. Príkladom je aj pretek „100 metrov bratislavských“ počas veteránskej rely 500 km slovenských, kde si deti môžu vyskúšať malé autíčko a zažiť vlastnú jazdu.

Šliapacie autíčko nebolo len spôsobom, ako sa dieťa zabaví. Bolo to auto snov v detskej mierke. A často aj prvý impulz, prečo sa neskôr stane automobilovým nadšencom, mechanikom, zberateľom alebo konštruktérom.

Pri príležitosti Dňa detí si tak môžeme zaspomínať – a možno deťom dopriať niečo, čo pre nás znamenalo detstvo s vôňou benzínu, štrku pod kolieskami a vetra vo vlasoch.