Skupina B je synonymom najdivokejších rallye automobilov všetkých čias. Medzi dominantné štvorkolky ako Audi Quattro či Peugeot 205 T16 sa odvážne postavil aj menej známy Opel Manta 400. Tento zadokolkový pretekár, vybavený revolučným diferenciálom, si vyslúžil rešpekt súperov aj fanúšikov napriek technologickému znevýhodneniu.

Vznik pretekárskeho špeciálu

Keď FIA v roku 1982 vytvorila skupinu B, Opel sa rozhodol postaviť súťažnú verziu svojho populárneho kupé Manta B. Na rozdiel od mnohých súperov, ktorí stavali autá od základov nanovo, Manta 400 vychádzala z produkčného modelu.

Vývojom motora bola poverená renomovaná britská firma Cosworth, ktorá vytvorila výkonný 2,4-litrový štvorvalec so šestnástimi ventilmi. Agregát produkoval 275 koní, čo umožňovalo vozidlu zrýchliť z 0 na 100 km/h za približne 4,5 sekundy.

Technické riešenia v ére inovácií

V čase, keď konkurencia prechádzala na pohon všetkých kolies, Manta 400 si zachovala zadný pohon. Opel však investoval značné prostriedky do vývoja pokročilého zadného diferenciálu s obmedzenou svornosťou, ktorý výrazne zlepšoval trakciu v náročných podmienkach.

Karoséria bola upravená použitím ľahkých materiálov vrátane sklolaminátu a hliníka. Hmotnosť vozidla sa znížila na približne 960 kg. S upraveným zavesením kolies a špeciálnou geometriou podvozku dokázala Manta prekvapivo dobre zvládať aj náročné šotolinové trate.

Športové výsledky v silnej konkurencii

V rokoch 1983 až 1986 sa Manta 400 zúčastnila mnohých podujatí majstrovstiev sveta v rallye. Jej najväčším úspechom bolo víťazstvo na Rallye Korzika v roku 1983 s Henrim Toivonenom za volantom.

Vozidlo vynikalo najmä na asfaltových tratiach, kde mohlo naplno využiť výhody svojho zadného pohonu. Okrem svetového šampionátu Manta dominovala aj v národných súťažiach, predovšetkým v Nemecku a Belgicku.

Odkaz pre budúce generácie

Po zrušení skupiny B v roku 1986 sa skončila aj súťažná kariéra Manty 400. Z celkovo 245 vyrobených kusov sa do dnešných dní zachovalo len niekoľko desiatok exemplárov.

To, čo robilo Mantu 400 naozaj výnimočnou, bol práve jej unikátny zadný diferenciál. Tento technický klenot umožňoval prenášať výkon motora na vozovku s prekvapivou efektivitou aj v podmienkach, kde by tradičné zadokolky zlyhávali. Mnohé z princípov použitých v tomto diferenciáli sa neskôr uplatnili v moderných samosvorných diferenciáloch.

Dnes sa zachované kusy Manty 400 predávajú za sumy presahujúce 100 000 eur a sú vyhľadávanými exponátmi na zrazoch historických rallye vozidiel. Pre skutočných znalcov zostáva tento Opel pripomienkou, že aj s konvenčnejšou technikou je možné dosiahnuť výnimočné výsledky, ak sa použije s dôvtipom a odvahou.