Výborný začiatok!

Čím lepší čas, tým lepšia prestíž značky. Len, čo sa na špici časov ocitne akékoľvek sériovo vyrábané auto, dlho sa na tróne neohreje. Večne si to medzi sebou rozdávajú prémiové automobilky, Japonci, no a vyzerá to tak, že čas prichádza aj na Kórejcov. V Európe každým rokom presviedčali klientelu o kvalite svojich vozidiel. Podarilo sa. Teraz si zaumienili, že pomiešajú karty aj s tými ostrieľanejšími hráčmi na trhu.

Historicky prvý model i30, doplnený o písmenko „N“,  bol vyvíjaný za účelom jazdeckej zábavy a všestrannosti na každodenné používanie. Automobilka sa štyri roky dobre pripravovala. V prvom rade naberala cenné skúsenosti zo sveta motoršportu, kde sa predviedlo hneď niekoľko pretekárskych špeciálov, následne založila divíziu „N“, povolala nemeckého šéfa BMW M GmbH Alberta Biermanna a predstavila niekoľko zaujímavých štúdií. Mimochodom, Biermann pracoval pre BMW vyše tridsať rokov!

Všetky spomenuté ofenzívne prípravy vyústili do hot-hatchu, ktorý sa narodil v Namyangu a pestovaný bol na Nurburgringu. Koncové označenie „N“ nie je, zrejme, náhoda. V každom prípade, tomuto kórejskému hot-hatchu bola venovaná rozsiahla pozornosť médií od počiatku uvedenia na trh. Neuniklo ani mne, chcel som si overiť pravdivosť marketingových opisov v praxi. Škoda len, že bol koniec januára a na cestách Slovenska vládol sneh. Alebo to bolo dobre...?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že i30 N je len akousi športovou odvodeninou od klasického modelu i30. Býva to tak u väčšiny cenovo dostupných hot-hatchov. Ako som však už spomínal, tento bol kompletne prepracovaný a prispôsobený na účely svojho vzniku. Všetko na karosérii má svoj význam, každý spojler, každý otvor pre vzduch. V belasej modrej farbe vynikajú všetky podstatné detaily auta, ktoré ťažko na cestách prehliadnete. Kórejci sa tiež dušujú, že auto sa nerozpadne po dvoch ostrých kolách na závodnom okruhu.

Popravde, mne sa dizajn auta ľúbil už v konvenčnom stvárnení. Športové doplnky mi imponujú taktiež a som rád, že to dizajnéri neprehnali ako Japonci pri stvárnení Hondy Civic Type-R. Päťdverový hatchback od Kórejcov má novú a vlastnú manuálnu prevodovku, spevnenú karosériu, čo vidieť aj v batožinovom priestore v podobe rozpery. Najviac ma však lákal podvozok s motorom. Preskakujem tak časť o interiéri, nakoľko je na pár podstatných odlišností, sedačky, nápisy s emblémom „N“, či kulisa prevodovky, totožný s normálnym modelom i30.

Zákazník si vyberá z dvoch výkonových variantov. Základný model Hyundai i30 N disponuje dvojlitrovým prepĺňaným benzínovým štvorvalcom s výkonom 250 koní, ktoré sa posielajú na prednú nápravu prostredníctvom šesťstupňovej manuálnej prevodovky a zákruty reže už s adaptívnym podvozkom. Ja sa však v tejto recenzii zameriam na výkonnejší variant, ktorý bol predmetom testu. Volá sa Hyundai i30 N Performance.

Upgrade nastal v miernom navýšení výkonu o 25 koní, čo zrejme málokto rozpozná. Podstatnejšími lákadlami pre kúpu i30 N Performance, aspoň pre mňa, by boli samosvorný diferenciál na prednej náprave a variabilná výfuková sústava s ventilom. Vypísané rozdiely urobili z tohto auta čistokrvný hot-hatch. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete ako veľmi si rozumie s krutou zimou a snehom.

Nepomýlil som sa! Skutočne som napísal sneh a zima, miesto okruh a športová jazda. Ale nebojte sa! Nuda to nebola. Modrý hot-hatch ma uviedol do deja hneď prvým studeným štartom. Novinár predo mnou ho mal naladený v móde „N“. Znamenalo to otvorenú klapku vo výfuku, z ktorého sa ozýval nenormálne dobrý zvuk. Naposledy som niečo podobné zažil v BMW M2. Príjemne ma to naladilo, ale odolal som prvotnému pokušeniu.

Celkovo si vyberá vodič až z piatich alternatívnych režimov jazdy. Prepínajú sa dvoma tlačidlami na ramenách volantu. Ľavým tlačidlom sa dá prestaviť športový hatchback do troch základných režimov jazdy – Eco, Normal, Sport. Auto celkom podstatne mení reakcie pri zvolení jedného z nich, ale to pravé orechové prichádza, až keď stlačíte tlačidlo na pravom ramene volantu. Tu si volíte režim „N“ s automatickým nastavením, alebo individuálnym.

Zoznamovacie kilometre Bratislavou som absolvoval na rozmočenom snehu a v režime Eco. Príjemne ma prekvapili plynulé rozjazdy so spojkou. Elektronika pracovala precízne, málokedy som zažil necitlivé zásahy trakčnej kontroly. Motor v spodnom pásme otáčok príjemne a tlmene duní. Tuhšie pruženie a ostrejšie nárazy od tlmičov sa dajú akceptovať vzhľadom na zameranie vozidla. Napriek tomu, adaptívny podvozok v komfortnom nastavení nevytrasie vaše drobné z káps nohavíc.

Za Bratislavou bolo vidno, že cestári tých pár centimetrov snehu na diaľnici D1 zvládli a tak som mohol mierne zvýšiť tempo jazdy. Na úrovni nášho rýchlostného limitu bolo i30 N príkladne stabilné, stále celkom tiché a komfortné. Všimol som si však, že palubný počítač nejako protestoval znižovať spotrebu benzínu pod úroveň dvojciferných čísiel. V meste som sa v tuhých mrazoch dostal na najlepší priemer 10,5 litra benzínu na 100 km. Diaľničné tempo si z nádrže vypýta len o liter menej. A celkový priemer? Nezmerateľný! Dvojliter, totiž, nepatrí medzi úsporné agregáty. Apetít závisí od dostatku peňazí na účte majiteľa auta a pravej nohy, ktorá stláča plyn. Hodnoty skutočne divoko preskakujú od 9 litrov až po 25.

Počas nadchádzajúcich dní sa podarilo niekoľkokrát presvietiť Slnku cez mračná. To bol správny a jediný čas, kedy som mal akú-takú príležitosť poriadnejšie prevetrať toto žihadlo po našich slovenských cestách v ospevovanom móde „N“. Individuálne nastavenie jednotlivých častí vozidla ako pruženie, trakčnú kontrolu, reakcie na plyn, posilňovač, klapku výfuku, stabilizáciu atď., to sa v skutku nevidí často. Respektíve, na podobnom princípe pracujú  iba „emkové“ rady BMW, kde sa dá nastaviť úroveň dravosti vozidla. Nie darmo som vyššie spomínal meno tvorcu tohto žihadla. A ja tlieskam!

Kompaktný modrý Kórejčan razom stvrdne na úroveň motokáry, efektne praská z výfukov a dokonca umožňuje radiť elektronicky riadené medziplyny. Opisovanej kombinácii som sa nevedel za celý týždeň dostatočne nabažiť, pretože bola skutočne návyková. Každý ma na cestách vnímal, nielen vďaka farbe auta, ale aj zvuku. V „enkovom“ režime môžete počúvať symfóniu z výfukov od spodných otáčok, až po maximum. Spojte si to s neuveriteľným kontrolovaným záťahom. Udávaný výkon možno nepatrí medzi najlepšie v triede, ale i30 N Performance ho nahrádza nezabudnuteľnými jazdnými zážitkami.

V spleti zákrut ma vždy podržala uzávierka diferenciálu na prednej náprave. V tiahlych prejazdoch a hlavne vo výjazdoch drží tak i30 N určenú stopu veľmi dlho bez náznaku zaváhania a bez ohľadu na zimné pneumatiky. V tesnom závese, za brilantným podvozkom, sú nevädnúce brzdy a ostré riadenie. Samostatnú kapitolu tvorí manuálna šesťstupňová prevodovka, ktorá bola vyvinutá špeciálne pre i30 N. Vážení, s presnosťou sa vyrovnáva Civicu Type-R (deviata generácia), a vďaka medziplynom ju pocitovo prekonáva. Medziplyn funguje aj pri zaradení prvého prevodového stupňa!

Divízia N nemohla lepšie odštartovať svoju športovú budúcnosť. Najať Alberta Biermanna bol najlepší nápad. Síce tu hovoríme o kórejskom aute, no stavané je na Európana. Vo všetkom! Počnúc dizajnom, končiac radosťou z jazdy! Vrelo odporúčam.