Viac ako nafúknutá C3

Crossoveri častokrát vychádzajú z podvozkových základov menších modelov danej značky. Inak to nie je ani v prípade trojčaťa Citroën C3 Aircross. Pre zrod tohto modelu poslúžil Citroën C3. Zväčšili sa však rozmery rázvoru, karosérie a svetlej výšky. Dizajn bol vždy u tejto značky kontroverzný, ktorý delí publikum na obdivovateľov a odporcov. Zákazník si môže však vybrať, čo mu je viac po chuti. Aircross totiž zdieľa technológiu spoločne s Peugeot 2008 a Opel Crossland.

Pri každom aute sa snažím pristupovať objektívne a nezaujato. Preto si nedovolím s istotou tvrdiť, či je exteriér C3 Aircrossu čistá šialenosť alebo odvážna ofenzíva proti konkurencii. Musím však priznať, že po týždni jazdenia a niekoľkých názoroch od mojich známych mi dizajn auta neprekážal. Páčil sa viac ženskému pohlaviu. Výhodou extravagantného zovňajšku je, že ani po 1 a pol roku výroby na ňom nepoznať skutočný vek a aj v klasickej bielej farbe pôsobí ako úplná novinka na trhu. Karoséria je viac natiahnutá do výšky, no vďaka vypuklým nárazníkom, veľkým predným svetlometom a oplastovanej spodnej časti karosérie vzbudzuje C3 Aircross dojem SUV.

V kabíne sa tvorcovia vyhrali s každým centimetrom priestoru v prospech posádky. Vpredu dominuje, samozrejme, mohutnejšie tvorená palubná doska, na ktorú nadväzuje šikmejšie osadené čelné sklo ako by bolo potrebné. Výhodou je viac presvetlený interiér, ale nevýhodou sú dlhé A-stĺpiky, ktoré znemožňujú pohodlný výhľad pri odbočovaní alebo vjazdoch do prudších zákrut. Palubná doska odkazuje na príbuznosť s menším súrodencom C3, avšak sú tu inak tvarované výduchy klimatizácie a aj stredový panel.

Veľkým plusom pre mestské autá býva vysoká personalizácia. V prípade mnou testovaného exempláru sa pozeráte na akýsi farebný základ exteriéru a interiéru. Zákazník si však vie navoliť až z ôsmich odtieňov farby karosérie, troch farieb strechy a piatich farebných vyhotovení interiéru inšpirovaných na spôsob obývacej izby. Celkovo tak vychádza až 85 kombinácií. Tomu hovorím vysoká miera individuality! Nezaostáva ani v prípade doplnkovej výbavy, kde nájdete, okrem iného, bezdrôtové nabíjanie mobilu, head-up displej, panoramatickú strechu, parkovací asistent alebo protikolízne asistenčné systémy.

Pochopiteľne, posed za volantom je vyšší ako pri bežných autách, čo oceníte v meste. Na predných sedadlách sa sedí dobre, majú slušnú bočnú oporu a sedák dobre obopne stehná. C3 Aircross je vlastne akýmsi nepriamym nástupcom C3 Picasso, no oproti nemu má teraz analógový prístrojový panel a centrálny dotykový multimediálny displej v stredovej konzole. Žiaľ, sprvu pôsobilo na mňa menu neintuitívne, pretože zahŕňalo ovládanie klimatizácie. Taktiež deaktivácia niektorých systémov ako napríklad Start/Stop sa vykonávala až v troch krokoch. Grafika a odozva displeju na dotyk boli dobré.

Nárast rozmerov najviac cítiť na zadnej lavici. Pohodlne sem posadíte dve urastené postavy a do stredu sa ešte zmestí útla žena. Všetci pasažieri majú k dispozícii nejaký ten odkladací priestor na fľašku alebo časopis, no väčšina použiteľných miest sa nachádza v prednej časti kabíny. Páčil sa mi tiež objem batožinového priestoru 410 litrov, ktorý sa dá zvýšiť až na 520 litrov posunutím zadnej lavice dopredu. Tá sa však dodáva v štandarde iba v treťom najvyššom stupni výbavy, v druhom je za príplatok a v prvom stupni výbavy je lavica fixne osadená. V prípade potreby vydolujete z C3 Aircross malú prepravnú dodávku a to sklopením operadiel zadnej lavice. Sklápateľné môže byť aj operadlo spolujazdca, ktoré tak dovoľuje prevoz dlhších predmetov.

Na test som dostal benzínový prepĺňaný trojvalec 1.2 PureTech naladený na 81 kW so šesťstupňovou automatickou prevodovkou. Motor získal už viaceré ocenenia od odbornej verejnosti a odskúšal som si ho aj v menšom modeli C3, takže toho som sa moc nebál. Vyznamenal sa zväčša pozitívne. Viac ma zaujímala automatická prevodovka, pretože pamätám ešte na robotizovaný automat z C3 Picassa. Na môj vkus to bol vtedy čistý horor a úplne deklasoval celkový dojem z auta.

Spárovanie maloobjemového turbomotora s nepárnym počtom valcov a tradičnou automatickou prevodovkou na báze hydromeniču bolo rozumnejšie riešenie ako siahnuť po drahej dvojspojkovej prevodovke alebo nedajbože robotizovanému automatu. Trojvalec vo svojej podstate nemení zvukový prejav, to znamená, že pri zrýchľovaní spoznáte koľko valcov pod kapotou pracuje. Do kabíny sa dostávajú väčšie vibrácie ako s manuálnou prevodovkou (mal som možnosť porovnať). Napriek týmto neduhom je však na palube väčšinou príjemná atmosféra, stačí sa plynulo rozbehnúť a udržiavať rýchlosť.

Keď som už načal to plynulé rozbehnutie, tu vidím ešte kus práce pre inžinierov. Prevodovka radí hladko, ak je motor v prevádzkovej teplote a nejdete mu „po krku“. Žiaľ, po studenom štarte na prvých dvoch prevodových stupňoch váha s plynulým preradením. Je tam veľká medzera, ktorá vo mne opäť vyvolala spomienky na robotizovaný automat. Treba sa naučiť veľmi citlivo tlačiť na plynový pedál a neprovokovať prevodovku náhlym kick-down efektom. Na všetky dynamické jazdy si zvoľte radšej manuálny režim radenia. Nespoliehajte sa ani na športový. Naopak, ak budete jazdiť mestom a mimo mesto slušne, objavia sa kladné stránky automatu v podobe hladkých preradení a podradení. V skratke, automatická prevodovka nie je dokonala, ale na daný typ auta postačuje.

Po niekoľkých dňoch a stovkách kilometroch som si začal s danou motorizáciou a prevodovkou rozumieť. Spotreba sa držala do siedmich litrov benzínu na sto kilometrov, pričom som často využíval diaľničné rýchlostné limity a mestskú premávku v hektických časoch. Podobne ako Citroën Cactus a malá C3-ka, aj C3 Aircross má výborne naladený podvozok. Tlmiče odvádzali perfektnú prácu pri všetkých druhoch asfaltových plôch a poradili si aj s väčšinou výmoľov na cestách. Riadenie je citlivé, trošku preposilňované. Z pohľadu riadenia tu nemám naozaj nič zásadné vytknúť.

Viem, že niektorým z vás evokuje pohľad na vyvýšený podvozok terénnu zdatnosť automobilu. V prípade Aircrossu sa treba mierniť. Vyššia svetlá výška mu dovoľuje akurát tak komfortné výjazdy na obrubníky pri parkovaní alebo rýchlejšie zdolanie nespevnenej, suchej, poľnej cesty. Auto hrabe vždy na predné kolesá, avšak je tu možnosť dovybavenia systémom AllGrip. Ten prerozdeľuje krútiaci moment na kolesá v závislosti od adhéznych podmienok a zvoleného režimu jazdy. Testovaný automobil týmto systémom nebol vybavený, avšak automatická prevodovka mala mód pre jazdu na snehu, kedy citlivejšie narába s preraďovaním na šmykľavom povrchu.

Nafúknutá C3-ka s prívlastkom Aircross vyhovie množstvu zákazníkom, ktorí hľadajú štýlové auto do mesta s dobrou nadobúdacou cenou. Nestratí sa ani na diaľnici vďaka dostatočnému výkonu trojvalca a celkom dobre stavanej prevodovke. Kombinácia má svoje muchy, ktoré však defenzívnejšou jazdou odstránite. Okrem toho, je to rodinné auto, takže taká jazda mu viac pristane ako šantenie.