Nenápadný prechod do seriózneho sveta

V čase, keď si BMW ešte obliekalo bundu rebelstva a Mercedes sa stále tváril ako profesor na dôchodku, Audi 80 B3 prišlo v obleku z podateľne. Úhľadné, bez potreby okázalosti, no s jasným odkazom: „Aj my vieme, len to ešte nevykrikujeme.“ Rok 1988 nebol pre automobilový svet nijako výnimočný, no pre Audi išlo o dôležité obdobie: hľadanie vlastnej identity medzi dvoma extrémami nemeckého luxusu.

Pod kapotou tohto konkrétneho modelu je 1.8-litrový benzínový motor s výkonom 66 kW, čo je dnes výkon Dácie Spring po odblokovaní. Ale vtedy to bolo úplne v poriadku. Auto nevyhrávalo preteky, ale štartovalo každý deň, bez výbuchov ega či rozpočtu. Manuálna prevodovka bola presná, ľahko ovládateľná a na rozdiel od dnešných trendov, ešte nikoho nedesila.

Audi 80 B3 bolo aerodynamicky veľmi precízne (Cx len 0,29), no vizuálne pôsobilo, ako keby sa bálo zaujať. Auto bolo vyhladené, bez výrazných línií, bez rizika, no práve preto pôsobí s odstupom času až elegantne. Žiadne LED svetlá, žiadne chrómované lišty, žiadne falošné výduchy. Len čisté plochy, technický výraz a dôvera, že forma sleduje funkciu.

V roku 1988 bolo Audi 80 v našich zemepisných šírkach niečím medzi UFO a služobnou limuzínou západniara z Rakúska. Ak sa objavilo, tak len ako rodinný poklad dovezený spoza hraníc, parkovaný s úctivým odstupom od garáže a karbobrúsky. Škoda 120 mala s Audi 80 spoločné asi len počet kolies. Všetko ostatné počnúc výkonom, kvalitou aj vôňou interiéru bolo iným svetom.

Audi 80 B3 nie je legendárne. Nikdy nevyhralo Le Mans, nikdy nehralo hlavnú rolu vo filme a žiadne dieťa si ho nelepilo nad posteľ. Ale existuje množstvo áut, ktoré sa na rozdiel od neho nedožili ani druhej STK. A to je možno tá najväčšia výpoveď: spoľahlivosť ako tichá črta charakteru. Dnes je to už takmer zabudnutý youngtimer, no keď ho stretnete, nedá sa necítiť rešpekt. Nie preto, čo bolo, ale preto, že stále je.