Je začiatok deväťdesiatych rokov. Japonská automobilka Toyota ešte nemá globálnu reputáciu technologického giganta, no už vtedy robí autá, ktoré fungujú tak nekomplikovane, že aj po dekádach servisní technici pri pohľade na Corolla E9 pokývnu uznanlivo hlavou.

Automat pre pokojný život

Pod kapotou sa nachádza motor 4A-FE – legendárna jednotka s objemom 1,6 litra, 16 ventilmi a takmer nezničiteľným charakterom. Výkon? Tak akurát, aby ste sa nenudili v meste a zároveň si mohli dovoliť obiehať kombajn bez litánie v testamente. V tomto prípade je spojený s automatickou prevodovkou – nie z dôvodu športových ambícií, ale z čistej túžby po pohodlí a komforte, ktorý robí z jazdy civilizovaný zážitok aj po troch dekádach.

Áno, zrýchlenie z 0 na 100 km/h sa vám síce nebude snívať v snoch, ale to nie je pointa. Corolla neprišla víťaziť na semaforoch. Corolla prišla nezlyhať.

Dizajn, ktorý nestarne. Ani však neomladne.

Dizajn E9 je ako školská uniforma – nijak extrémne sexy, ale vždy upravená a úctyhodná. Tenké stĺpiky, jednoduché línie, svetlá, ktoré ešte nikto nepovažoval za denné podpisy šelmy. Všetko na svojom mieste. Tá edícia – Olympia Gold – dodáva autu nádych "špeciálneho modelu", aj keď v skutočnosti ide len o to, že niekto pri výbere modelu chcel trochu zažiariť. V 90. rokoch ste však s takouto limitkou pôsobili ako šéf účtovného oddelenia v Japonsku. A to sa počíta.

 Japonci a ich séria o spoľahlivosti

Na Corolle E9 je čarovné to, že nikdy nerobila hluk okolo seba, ale vždy robila to, čo mala. Fungovala. A funguje dodnes. Olej meníte raz za čas, rozvody si nepýtajú pozornosť každých 60 000 km, a ak sa niečo pokazí – je to pravdepodobne niečo, čo ste pokazili vy. Japonci totiž v tejto ére ešte poctivo verili, že auto má slúžiť, nie vás vychovávať. 

Corolla bola stvorená na to, aby jazdila do práce, na nákup, na dovolenku a naspäť. Nie na Instagram. A v tom je jej kúzlo.

A čo dnes?

Dnes je takáto Corolla raritou. Nie preto, že by ich bolo málo, ale preto, že ich majitelia jednoducho nemajú dôvod sa ich zbaviť. A tí, ktorí ich predajú, to robia až po tom, čo majú istotu, že nový majiteľ vie, že pod tou nenápadnou karosériou bije srdce večného maratónca.

Táto konkrétna XLi s automatom je zároveň dôkazom, že aj automobilový minimalizmus môže mať štýl – a že Japonci vedeli už vtedy, ako spojiť technickú presnosť s ľudskou logikou. Nie je to auto, ktoré vám rozbúcha srdce. Je to auto, ktoré ho upokojí.

Mimochodom – tento konkrétny kus v edícii Olympia Gold už svojho majiteľa našiel. Ak vás však podobné japonské klasiky lákajú, určite sa oplatí sledovať ponuku – nikdy neviete, kedy sa objaví ďalšia poctivá Corolla, ktorá bude čakať na niekoho, kto si ju zaslúži.