Hračka do mesta

Výrobný závod v českom Kolíne bol postavený práve kvôli trojičkám. Maximálna ročná produkcia je 300 000 áut. V období od 2005 do 2013 vyšlo z liniek viac ako 2 milióny týchto mestských žihadiel prvej generácie. Nová generácia trojičiek prináša dizajnovo odlišné autá, pričom práve Toyota Aygo sa mi zdá byť z nich najvýraznejšia.

K malým autám sa tvorcovia stavajú v dnešnej dobe s rozvahou, pretože cenovo nie sú príliš odlišné od väčších hatchbackov. Minimálne na Slovensku si každý spočíta, či mu je výhodné kúpiť auto na nákupy alebo si vyberie niečo väčšie, čo zvládne aj výlety za mesto. Musím povedať, že Aygo je rozmerovo veľmi podobná predchodkyni. Veď ostal zachovaný rázvor náprav, z výšky pár milimetrov ubrala, do šírky a dĺžky mierne narástla.

Odlišná charizma exteriérov trojičiek sa zjednocuje v interiéri. V podstate okrem loga na volante a použitých farieb materiálov vravíme o jednovaječnom stvárnení. Palubná doska prekypuje moderným elánom, dominantou je na vrchu osadený 7-palcový dotykový displej. Za volantom sa do pozornosti očí ukazuje rozmerný rýchlomer, v strede doplnený o displej palubného počítača. Škoda, že ten sa ovláda iba paličkou pod rýchlomerom, čo je prinajmenšom nepohodlné.

[adsense]

Mestské autíčko môže byť vybavené hojným počtom luxusných prvkov výbavy. Začína sa to od automatickej klimatizácie,  cez tempomat až po cúvaciu kameru, ktorá pri aute týchto rozmerov pôsobí ozaj nadštandardne. Ovládanie je intuitívne a poruke. Výhrady nemám ani k dotykovej obrazovke, tá má slušnú grafiku a obstojnú citlivosť na dotyk.

Inžinieri interiéru urobili z Toyoty Aygo vzdušné vozidlo a to krátkymi prevismi na oboch koncoch auta, piatimi dverami a šikmým sklonom čelného skla. Vpredu sa tak cítite ako v aute o triedu vyššie, akurát zadní pasažieri nemajú dôvod na oslavy. Tu chýba miesto na nohy aj hlavu. O batožinovom priestore ani nehovorím. Našťastie, na danú triedu je objem 168 litrov absolútne v norme.

Toyota Aygo má byť dostupná pre bežnú sociálnu skupinu zákazníkov, takže si nemohla dovoliť prešvihnúť cenu príliš vysoko. K tomu odpovedajú aj niektoré nedokonalosti interiéru ako operadlá zadných sedadiel, sú kovové zo strany batožinového priestoru. Príliš lacnopôsobí páka ručnej brzdy alebo zadné okná, ktoré sú len vyklápateľné. V záujme šetrenia sa ponúka len jediný pohonný agregát, zato v kombinácii s manuálnou alebo automatickou prevodovkou.

Pod kapotou pracuje trojvalec o objeme jedného litra, ten sa stihol osvedčiť v predchádzajúcej generácii Aygo, teraz prešiel iba potrebnou inováciou, pribudol jeden kilowatt sily navyše (celkovo 51 kW) a my sme týždeň jazdili s verziou, ktorá mala päťstupňovú manuálnu prevodovku.

Z výkonu a zamerania netreba čakať mamutie zrýchlenia, to je snáď samozrejmé, ale tento motor poteší okrem priaznivej spotreby pekným zvukom pri vyšších otáčkach. Reve ako tínedžer v telocvični pri zdvíhaní činiek poslednej série cvikov. S kultivovaným prejavom si veľa starostí nerobí, nehanbí sa totiž priznať, že je to trojvalec. A keď príde diaľnica? Na rovinkách si to rozdá aj s posledným trojciferným číslom rýchlomera, naopak v dlhých stúpania potrebuje štvorku alebo trojku a 95% maximálneho ťahu na danom stupni, aby udržal vyššiu rýchlosť.

Nemilo som ostal zaskočený polomerom otáčania, toto auto sa nevie otočiť na bežnej ceste bez použitia spiatočky alebo ručnej brzdy. Na vine je slabé natočenie predných kolies, ale aj tak je to prekvapujúce, nakoľko krátke previsy karosérie sľubovali lepšiu manévrovateľnosť v meste.

Na druhej strane, keď sa zameriam na jazdné vlastnosti a pruženie, toto autíčko dokáže byť krásne stabilné a predvídateľné. Podvozok nemá príliš veľa práce s výkonom motora, ostáva mu viac času starať sa o filtrovanie nerovností a preto si dovolil byť mäkší.

Cena? Jedným slovom vyjadrené – neprehnaná. Toyota Aygo začína na cifre 8990€ a už vtedy má slušnú paletu výbavových prvkov, do desať tisíc euro dostanete niečo podobné ako sme mali my.