Pocit domova

U niektorých áut sa prejavuje vek oveľa rýchlejšie ako u iných, platí to zvlášť pre ergonomicky a účelne stavané vozidlá. Sem patrí aj tretia generácia Avensisu, ktorý sa vyrába od roku 2009, avšak jemné omladenie masky a nové technológie predlžujú jeho výrobný proces.

Pri príležitosti 15. výročia predaja Avensisu na Slovensku si toto jubileumToyota dovolila osláviť vo forme akciového stupňa výbavy Style Edition. Vychádza zo stupňa Sol a pridáva Chrom Paket, nový dizajn zliatinových kolies, chrómovanú koncovku výfuku a za polovičnú cenu (600€) si môžete kúpiť panoramatickú strechu Skyview alebo bielu perleť. Navyše aby toho nebolo málo, zákazník s motorom 2.2 D-CAT 150 získa automatickú prevodovku bez cenového rozdielu. My sme sa teda rozhodli pozrieť na zúbok tejto verzii.

Malinký facelift na prednej maske Avensisu ubral dáke tie vrásky, ale aj tak sa pozeráte na auto s neutrálnym postojom. Nie je škaredé a nie je ani príliš moderné, teda najlepšie prirovnanie znie k žene, ktorá sa na verejnosti upravuje primerane k svojmu veku a zaujme viac elegantným postojom než frizúrou a kopou mejkapu. Presne taká je Toyota Avensis zvonka, elegantná a nevtieravá zároveň, pravda chrómové doplnky výbavy Style Edition ju nepochybne robia štýlovejšiu. Určite by som neľutoval ani výber odtieňu bielej perlete, tá totiž kombi krásne zvýrazní.

[adsense]

Vnútri Avensis rázne vykladá karty na stôl. Chce uspokojiť hlavne ergonomickým usporiadaním ovládačov a kvalitou spracovania. Prvé stretnutie s palubnou doskou vo mne neevokovalo absolútne žiadne nadšenie, ale čím dlhšie som s Avensisom jazdil, tým viac sa mi dostával pod kožu pokojnou atmosférou. V tomto aute máte podobný pocit ako keď sedíte doma v kresle s čajom v ruke a dosýta si vychutnávate relax pri obľúbenom seriáli, či filme.

Toto čaro domova množstvo áut dnes už neposkytuje, väčšinou sú prepchaté tým najmodernejším riešením, a to veľkými displejmi, kopou gombíkov s extravagantným stvárnením atď. To znamená, že keď cestujete na dlhé vzdialenosti, často vás vyvedie z mieri akákoľvek maličkosť. V Avensise naopak nič vodiča nerozptyľuje, dôkladne ho núti starať sa len o jazdu a pritom si auto robí, čo má navolené. Hrá hudbu, cirkuluje nastavenú teplotu vzduchu pomocou automatickej dvojzónovej klimatizácie a ukazuje tie najdôležitejšie údaje (rýchlosť, otáčky) v optitrónovom podsvietení.

Takže skrátka, interiér je navrhnutý maximálne účelne, nič v ňom nevŕzga a použitie materiálov dáva na vedomie, že ich tvrdosť je oprávnená, chcú vydržať dlhé roky. Neestetický sa mi zdá akurát plast v imitácii dreva, pôsobí príliš lacno a nehodí sa k strieborným a tmavým odtieňom, ktoré v aute dominujú najviac.

Má vôbec cenu rozpitvávať prepravnú kapacitu testovaného kombi? Ani moc nie, pretože, ak je niečo navrhnuté s dôrazom na kvalitu a účelnosť, potom ťažko vravieť o nejakých nedostatkoch v objemovom smere. Sedadlo vodiča sa dá posúvať vo veľkom rozmedzí v tradičných polohách, to isté platí pre osi volantu. Ak niekde niečo chýba, tak len viac držiakov na nápoje vpredu a možno stredový tunel vzadu s minimálnym výstupom mohol byť absolútne utopený v zemi, aby neprekážal nohám stredného pasažiera. Ten však aj tak moc neocení posed, zadná lavica je samozrejme viac ústretová len pre krajných pasažierov.

K batožinovému priestoru len toľko, že jeho objem je perfektný, skrýva v sebe aj falošné dno a keď príde na skladanie sedadiel, vytvorí sa rovná podlaha. Avensis je proste praktický.

Nikdy by mi nenapadlo, že najväčšie maniere zažijem s kultúrou chodu motora a jeho konzumnými nárokmi. Avensis s automatickou šesťstupňovou prevodovkou pije z nádrže v bežnom prevádzkovom režime cez osem litrov nafty, to je dosť na priemerných 110 kW výkonu, nie?

Väčšinu z toho má za následok zrejme použitý automat, ktorý okrem toho, že neľúbi vysoké otáčky (často váha, či preradiť alebo podržať), tak aj motor vyburcuje k nepríjemným výkrikom. Opačný dojem som nadobudol v mestskom režime, kedy som sa nesnažil jazdiť dynamicky, ale ekonomicky. Stupne hádzala prevodovka hladko a bez premýšľania, motor si tlmene priadol.

Príďte však niekam na Donovaly, prichystajte sa so spiacou posádkou na predbiehanie kamiónu a stlačte plynový pedál. Akoby ste pustili mixér, ktorý s pribúdajúcimi otáčkami neúmerne hučí. Po dokončení manévru pozriete do vnútorného spätného zrkadla a zbadáte práve zobudeného pasažiera, ktorý nechápe, čo sa deje.

Moja rada znie. Pokiaľ si odpustíte komfortný automat, ustrážite si určite v norme spotrebu paliva a motor nebude toľko zavíjať. Ale pozor! Zniesli by vaše ušné bubienky občasné zavíjanie a spotreba paliva vás toľko netrápi? Radšej chcete vedieť o dynamike? Potom som ticho, Avensis si drží slušné tempo na cestách, výkonovo stačí na naše cesty a nebojí sa zaradiť na začiatok kolóny. Aby nie! Veď mu pomáha 340 Nm dostupných od 2000 ot./min., ťah stráca niekde pred 4000 ot./min.

Jazdné vlastnosti Avensisu sa priblížili k nemeckým normám. Čím ďalej viac sú predurčené na kvalitný povrch ciest. Slovensko patrí medzi jednu z mála krajín, kde Avensis nepreukáže skutočný komfort pruženia, pretože sa mu nepáčia niektoré výmole na cestách, presnejšie tzv. „vlnky“. Cez ne plavne neprejde, radšej posunie dunivý zvuk do kabíny alebo zahúpe s posádkou ako na tvrdej pružine. Chce to ísť na diaľnicu a cesty so širokou vrstvou kvalitného asfaltu. Tu sa ukazuje podvozok a pruženie v správnom smere. Drží stopu a dovolí vodičovi jazdiť riadne vyššie nad limity bez straty pudu sebazáchovy.

Tradične recenziu uzatváram zhrnutím faktov o aute. Ak sa rozhodnete pre kúpu Avensisu, získate kvalitný voz do rodiny, alebo na podnikanie, ktorý bude starnúť viac opticky ako technicky a málokedy budú dôvody na nespokojnosť. Je však na vašom osobnom zvážení, či by ste šli do automatu, lebo ja mám jasno v tomto prípade. Poznám oveľa tichšie autá s automatmi za porovnateľnú cenu.