Zvláda aj (ne)cesty

Okej, beriem na vedomie fakt, že dizajn, nájazdové uhly a veľkosť auta sa podstatne zmenili, dokonca ma spočiatku Vitara exteriérovo príliš neoslovila, ale skutočný test predsa viac prezradí. Živé obzeranie auta napokon troška poopravilo môj subjektívny názor a po dlhšom prezeraní som uznal, že Vitara je celkom pekné malé SUV. Poďme si ju postupne predstaviť.

[adsense]

Spredu si zachováva hlavné charakteristické črty SUV. Tak ako sa patrí na každé auto s vyšším podvozkom, aj Vitara pôsobí s prednou maskou celkom robustne. Na svedomí to má veľký nárazník, za ktorým vidno chladič. Nad nárazníkom sa rozprestiera chrómovaná maska s fabrickým znakom a na krajoch sídlia pomerne úzke svetlomety. Potom nasleduje kapota motora so zahnutými krajmi, čo auto ešte viac robí robustnejším.

Bočnú líniu zospodu vozidla decentne chránia plasty a zvrchu zasa vidieť snahu o štýlovosť v podobe dvojfarebnej kombinácie laku karosérie – béžová je hlavná, čierne sú stĺpiky v okolí okien, vonkajšie spätné zrkadlá a strecha. Na zahodenie nie sú tiež krásne 17-palcové disky s cestnými pneumatikami. Zadok je hranatý, dominuje tu vysoký čierny nárazník, spod ktorého neesteticky vytŕča časť výfuku.  Najviac ma však upútala svetlá výška 185 mm a opticky veľmi krátky zadný previs auta. Začala ma napádať myšlienka „V teréne dokáže toho viac, než sa sprvu zdá“.

[adsense]

Navzdory menším proporciám, Vitara víta pasažierov vzdušným interiérom, hoci robustnosť tu pominula. Palubná doska veľkostne pripomína bežné hatchbacky, to isté platí pre sedadlá vpredu, ktoré slušne obopnú postavu. Na zadnej lavici netreba bojovať o priestor na šírku a hlavu, horšie to je v oblasti kolien, kde výraznejšie vplýva posuv predných sedadiel. Jediné, čo tak trochu pripomína sedenie v SUV je pohodlnejšie nastupovanie resp. vystupovanie z vozidla skrz vyšší podvozok. Vnútri máte pocit, že sedíte skôr v Crossoveri.

Japonské automobilky stále a stále opakujú v interiéri tie isté neduhy z predošlých generácií áut. Vitara nie je bohužiaľ žiadnou výnimkou, takže nečakajte rozmanité farby, mäkšie materiály alebo nebodaj impulzné sťahovanie okien na všetkých stranách. Ide sa tu stále po vzore prísnej účelnosti, dobrej kvality a prehľadnosti.

Ergonómia pokrivkáva v ovládaní palubného počítača ovládaného stále paličkou pri analógových budíkoch a v citlivosti dotykového displeja v strede palubnej dosky. Až na tieto malinké výčitky je však Vitara dokonalo pripravená chrániť pasažierov bezpečnostnými prvkami ako je napríklad radarový tempomat a ponúkať komfort na úrovni vyšších segmentov napríklad vo forme parkovacej kamery.

Na pohon jednej (2WD), či oboch náprav (4WD) nemáte príliš na výber. Buď sa rozhodnete pre atmosférický benzínový štvorvalec 1.6 i-VVT známy aj z S-Cross modelu alebo podľahnete úspornému naftovému štvorvalcu 1.6 DDiS. Tak, či onak, oba disponujú v základe rovnakým výkonom 88 kW, no naftiak má k dispozícii šesťstupňovú manuálnu prevodovku, kým benzín si musí vystačiť s piatimi. Benzín je možné za príplatok vo vyšších stupňoch výbavy kombinovať s automatickou šesťstupňovou prevodovkou.

[adsense]

V danom segmente je v našich zemepisných šírkach populárnejší pod kapotu naftový agregát, zrejme kvôli spotrebe. No je tu ešte podstatnejší argument, prečo by mal Vitaru hnať vpred práve diesel. Kvôli krútiacemu momentu, ten šetrí spojku počas pomalých jazdách v teréne a taktiež potiahne lepšie auto pod záťažou. Dosť bolo vysvetlovačiek, je čas na reálne otestovanie.

Po naštartovaní motor 1.6 DDiS neoslní zamatovým chodom na voľnobehu a počas jazdenia tiež nie. Práca štyroch valcov napáda akustickú pohodu v kabíne pri každom pritlačení plynového pedálu. Ticho, bohužiaľ nenastane ani po nastavení stabilnej rýchlosti, hoci motor nerapoce vtedy, zasa tu počuť hluk vo vyšších rýchlostiach, ktorý prichádza z odvaľovania pneumatík, hlavne na drsnejšom asfalte na diaľnici.

Kultúrny prejav motora Vitary zlyhá pred citlivými ušami niektorých zákazníkov, no tých by mohli zaujímať veľké plusy v oblasti naozaj nízkej spotreby paliva a schopnosti popasovať sa aj s so stredne ťažkým terénom. Tu už toto auto nesklame ani náhodou.

K dispozícii máte dokopy voľbu štyroch režimov jazdy. Prvý je tradične automatický, väčšinou sa posiela sila na predné kolesá, potom máte takzvaný snežný režim, kedy auto na šmykľavom povrchu pracuje ozaj promptne s krútiacim momentom tak, aby bola vždy zabezpečená čo najlepšia trakcia. Pre športový mód tu nevidím priveľké poslanie, ale je pravda, že motor reaguje lepšie na reakcie plynového pedálu. Posledný mód využijete v teréne, ide o uzávierku diferenciálu, vtedy máte permanentne rozdelenú silu na obe nápravy v pomere 50:50.

Reálne vozenie sa v povodí Váhu preverilo, že svetlá výška Vitare pomáha prekonávať dosť hlboké jamy a pohon všetkých štyroch kolies sa nezľakne dostať auto z ťažkostí ani pri odľahčení dvoch kolies. Limitujúcim faktorom pre zdolávanie niečoho ťažšieho sú hlavne cestné pneumatiky, ktorých dezén nedokáže dostatočne rýchlo odstraňovať z kolies blato. To znamená, že bahenné koľaje prejdete jedine s dostatočným rozbehom, alebo iba ak budete mať aspoň dve kolesá na pevnejšom povrchu.

Na stvrdnutej suchej poľnej ceste Vitara jazdí s prehľadom, pričom tuhosť karosérie zabezpečuje absolútne nulové vibrácie do interiéru. Nič tu nevŕzga. Možno budete iba prekvapení z troška tuhšieho pruženia, ktoré je naladené viac na cesty, v teréne vás celkom určite „vyhúpa“. Na asfaltovom povrchu sa Vitara správa stabilne a pohotovo reaguje na otáčanie volantu. Cítiť, že japonské korene nezaprie ani Suzuki.

A náklony v zákrutách? Možno troška väčšie, ale keď príde na športovejšiu jazdu, netreba ostrieľaného vodiča nato, aby zistil, kedy stačí pokúšať osud. Skúsenejší vie, že sa môže spoľahnúť na perfektnú podporu torzného nosníka s vinutými pružinami na zadnej náprave a McPherson vpredu, plus samozrejme elektronickú stabilizáciu, ktorá príde na rad ako posledná.

Ku koncu sa ešte vrátim k spotrebe. Toto auto drží diétu, celkový priemer po týždni jazdenia skončil na hodnote 5,2 litra na 100 km. To je však už so všetkými zarátanými jazdnými režimami. Na okresných cestách podleziete hlboko päť litrov, osobne som najmenej dosiahol iba 3,8 l/100 km.

Vitara je výborné malé SUV s dobrou schopnosťou jazdiť v teréne, predsa nestratila nadobro schopnosti svojej predchodkyne. Teraz je však krajšia, štýlovejšia a bezpečnejšia. Získala plný počet hviezdičiek v nárazových testoch.