Stelvio Pass vás dovedie k otázke, či ste si náhodou nemali predtým obnoviť poistenie. Ležiaci v talianskych Alpách v nadmorskej výške 2758 metrov, priesmyk Stelvio je ikonou medzi horskými prechodmi. Nie preto, že by bol najvyšší (hoci druhý najvyšší v Alpách mu nie je na hanbu), ale preto, že kombinuje čisté prírodné divadlo s jazdeckou výzvou, ktorá prekonáva všetky GPS-inšpirované predstavy o "skratkách".

48 ostrých serpentín na severnej strane priesmyku sú pravdepodobne najbližšie k reálnemu testu šoférskych schopností, aký si bežný človek môže legálne dovoliť. Každá zákruta je očíslovaná, takže si viete presne spočítať, koľkokrát ste si mysleli, že „toto už musí byť posledná“. Nie je.

Cesta samotná je úzka. Miestami tak veľmi, že aj skúseným vodičom sa spotia dlane, najmä keď oproti príde autobus plný turistov, ktorých rozmerovo pripomína stredne veľký hotel. V týchto chvíľach vám Stelvio ukáže, že pomalá jazda nie je slabosť, ale čistý pud sebazáchovy.

Pre motoristu je Stelvio niečo ako púť. Nejde len o samotnú jazdu – ide o rituál. Preplietať sa medzi ostrými zákrutami, prudko akcelerovať na krátkych rovných úsekoch a potom dramaticky brzdiť pred ďalším oblúkom – to je mechanický balet, ktorý rozprúdi krv každému, kto má čo i len trochu benzínu v žilách.

Motocyklisti tu nachádzajú raj (alebo peklo, záleží na ich odvahe), a športové autá od klasických Porsche po ostré hot hatche ukazujú, že nezáleží na tom, čo šoférujete, ak to robíte srdcom.

A keď už hovoríme o autách: ak plánujete vyraziť na Stelvio, dobre si rozmyslite, čo posadíte medzi seba a cestu. Široké SUV? Gratulujeme, práve ste si kúpili lístok na adrenalínovú jazdu smrti v každej zákrute. Kompaktné športové kupé alebo klasický roadster? Vítajte v hre.

Nadšení vodiči tu rýchlo zistia, že výhľady sú takmer trestuhodné. Zastaviť a vychutnať si pohľad na majestátne vrcholy Ortler Alps je povinnosť. Stelvio neodpúšťa nepozornosť, takže si obdivovanie nechajte na chvíle, keď auto bezpečne stojí.

Tie dramatické výhľady, ktoré sa pred vami otvoria – s cikcakovitou cestou vinúcou sa do nekonečna pod vami – sú ako pohľad na modelársky projekt nejakého posadnutého inžiniera. S tým rozdielom, že tu ste súčasťou scény.

Kedy a ako?

Stelvio je sezónna záležitosť – obvykle otvorený od konca mája do začiatku novembra. Mimo sezóny je zasypaný snehom a premení sa na divoké kráľovstvo skialpinistov.

Najlepšie je vyraziť skoro ráno alebo v podvečer. Počas hlavnej turistickej špičky sa cesta mení na slalom medzi karavanmi, autobusmi a cyklistami, ktorí vás síce obdivujú, ale v najhoršej možnej chvíli vám zatarasia cestu.

• Brzdy: Áno, ich kvalita bude dôležitá. A tiež ich odvetrávanie.
• Motor: Atmosférický motor si môže trošku vydýchnuť vo vyšších nadmorských výškach. Turbomotory zase ukážu, že boli na to stvorené.
• Spojka: Ak máte manuál, pripravte si nohu. Stelvio vás naučí jemnosti ovládania ako žiadna autoškola.
• Nádrž: Natankujte pred výjazdom. Tam hore čerpacích staníc veľa nenájdete – a ak áno, bude vás to stáť, ako keby vám tankovali šampanské.
• Opatrnosť: Stelvio nie je miestom na dokazovanie si veľkosti. To si nechajte na parkovisko pred supermarketom.

Prečo tam ísť aspoň raz v živote?

Lebo Stelvio nie je len o tom, že sa „niekde dostanete“. Stelvio je o tom, že cesta samotná je cieľ. Je to skúška koncentrácie, rešpektu k horám a mechanike – a zároveň odmena v podobe adrenalínu a výhľadov, na ktoré budete spomínať ešte roky.

Takže ak niekedy budete mať možnosť vyraziť sem, neváhajte. Stelvio vás možno unaví, možno vystraší, ale určite vás nenechá ľahostajným. A to je presne to, čo by mala každá dobrá cesta dokázať.