Žilina alebo Donovaly?

Dlho som zvažoval, kade sa vybrať druhou trasou z Bratislavy do Košíc. Dobrých desať rokov dozadu, možno viac, kým nebol postavený úsek R1 medzi Nitrou a Zlatými Moravcami (zvaný tiež „Cesta smrti“) sa zvyklo chodiť severnou trasou po D1 do Žiliny, následne po okreskách cez Strečno až do Ružomberka a potom opäť prechádzate na diaľnicu D1 okolo Liptovskej Mary až po Poprad. Lenže to bolo pred desiatimi rokmi.

Dnes je obľúbenejšia alternatíva z Bratislavy po rýchlostnej komunikácii do Banskej Bystrice, potom cez prechod Donovaly a následne sa napájate na D1 za Ružomberkom. Tak ktorú cestu na test zvoliť? Nakoniec som zo zvedavosti odskúšal severnú trasu, no keďže dobre poznám aj trať cez Donovaly, budem to mierne porovnávať.

Zaujímavosťou je, že ani Google Maps neodporúča starú alternatívu, buď vás nasmeruje cez Maďarsko, cez Donovaly spomínané vyššie alebo ako najpreferovanejšiu voľbu volí nami už otestovanú BA – ZV – RS – KE. Aj tak mi nedalo a vydal som sa cez Žilinu.

Diaľnica = pohoda

Časový odchod z Bratislavy bol presne rovnaký ako pri prvej jazde aj z toho istého miesta, teda 14:30 kúsok od Bratislavského letiska, akurát tento krát som na palube privítal tri osoby, s ktorými nielenže cesta ubiehala rýchlejšie, ale dala sa vyvolať zaujímavá diskusia o ich preferovanej trase na východ. Mal som šťastie, každý mal vlastného favorita a tak padlo veľa argumentov.

Prečo vlastne zmizla z ponúkaných ciest tá cez Žilinu? Jednoznačne hlavne kvôli kilometrom a času, je totiž najdlhšia, ale zároveň z môjho pohľadu najpohodlnejšia. Keď si to tak vezmem, volant Renaultu Laguna GT som točil prvých 180 kilometrov iba pri prebiehaní pomalších áut v pravom pruhu a v okolí Trenčína, inak je diaľnica prevažne rovná a nenáročná na pozornosť.

Cestovali sme v rovnakom čase ako pri prvom teste, očakával som logicky podobnú hustotu premávky, avšak je vidieť, že po tomto úseku jazdia automobily s ŠPZ-tkami okolitých krajov, málokedy tu zazriete dákeho Prešovčana alebo Košičana. Zato poľských a českých vozidiel tu jazdí hojne, bodaj by nie, veď je to hlavný ťah k hraniciam oboch štátov. Stále sa to nedá porovnávať s R1, ktorá je podstatne plnšia. Na diaľnici panoval absolútny pokoj, po Žilinu som zaregistroval iba tri, či štyri rýchlostné obmedzenia kvôli malým úpravám spojov mostov. Žiadne zdržanie kvôli zápche alebo havárii.

Mimo tému

Čím častejšie cestujem po Slovensku, tým je pravdepodobnejšie, že narazím na nejakého dobrodinca, ktorý bude sekať machra, a ani na D1 to nie je rarita, stretli sme jedného, čo predbiehal cez pravý pruh v okolí Piešťan. Takýmto špekulantom sa nevyhnete nikde a radšej ich nechajte na pokoji, pretože nikdy neviete s akým psychicky labilným človekom máte dočinenia. To len pre bezpečnosť zdôrazňujem, poďme späť k opisu trasy. Ale s Lagunou by sme ho vyprášili hneď... :)

Názory posádky

Pred príjazdom do Žiliny sa pýtam posádky na ich názory. Matúš zo Starej Ľubovne mal v hlave jasno, jeho obľúbený variant je momentálne nami testovaný, myslí si, že hoci stratí na čase a kilometroch, je najstabilnejší, čo sa premávky týka. Vlado z Humenného cestuje jednoznačne cez Zvolen a Rimavskú Sobotu do Košíc, ale keď má cestu do Prešova najradšej jazdí cez Donovaly. Tvrdí, že horský prechod je rýchlejší ako úsek od Žiliny po Ružomberok.

Števo z Košíc nemal dôvod cestovať do svojho rodného mesta inak ako Vlado, až do osudného dňa, kedy dostal v Rimavskej Sobote pokutu 100€ za prekročenú rýchlosť, ktorú nevedome považoval za povolenú. Odvtedy tiež rád jazdí horským prechodom Donovaly, no upozorňujem ho, že i ja som dostal rovnakú mastnú pokutu práve za podobných okolností v Banskej Bystrici časť Jakub, a so smiechom dodávam, nech sleduje značky začiatku obcí, pretože takýmto spôsobom si časom neobľúbi ani jednu cestu a bude odkázaný na verejnú dopravu.

Rýchlosť = vyššia spotreba

Diaľnica D1 je dokončená po Žilinu bez potreby prechádzať okresnými cestami, tu to na najbližších 75 kilometrov končí. Pozerám na palubný počítač Renaultu Laguna GT a troška ostávam zarazený, priemer vyšiel neuveriteľných 8,2 litra na 100 km od vynulovania v Bratislave. K vyššieho apetítu prispieval nárazový vietor, dosť zaťažené auto ale aj dlhé stúpania pri Trenčíne alebo Sverepci.

Obávané Strečno a hustá premávka

Severozápadné krajské mesto sa musí popasovať s hustou premávky, nevyhnete sa v ňom križovatkám so semaformi , ani kamiónom mieriacich alebo prichádzajúcich z automobilky Kia v Tepličke n. Váhom. Navzdory celkom dobrej logistiky dopravy, ktorá sa tu buduje zrejme už dve desaťročia, hlavný ťah na Strečno nestačí absorbovať prílev vozidiel.

Za Žilinou sa neúmerné množstvo áut radí do jedného súvislého pásu. Dlhý had sa rozpletie až niekde pred Ružomberkom, kedy niektoré autá odbočujú na Oravu. Cestami, mentalitou niektorých vodičov a minimálnymi možnosťami bezpečného predbiehania považujem túto časť cesty za najrizikovejšiu a preto sa nikam príliš neponáhľam. Pripomína mi to úsek Zvolen – Lučenec, dá sa tu nabrať nanajvýš desať minút k dobru, no za cenu rizika kolízie. Dobrú správu dostávam od palubného počítača, priemer klesol na 5,5 litra na 100 km (vynuloval sa po skončení prvej časti D1), veď priemerná rýchlosť bola necelých 60 km/h.

Ako by to bolo cez Donovaly?

Pre porovnanie uvádzame aj pohľad na alternatívu. S prechodom Donovaly máme tiež dosť skúseností, ale hodnotiť ktorý úsek je rýchlejší alebo bezpečnejší je irelevantné, ak je počasie rovnako slnečné ako sme mali my. Ide o to, že kým za suchých podmienok, prípadne dažďa sa výrazne úseky ZA – RK a BB – RK nelíšia od seba, tak sneh určite zamieša kartami voľby.

Na Donovaloch sa skrížia jeden, dva kamióny a horský prechod je na niekoľko hodín odrovnaný, potom sa spustí lavína áut informovaných dopravným servisom Žilinou a vzniká chaos na oboch úsekoch. Skrátka výraznému zdržaniu sa zrejme nevyhnete. Avšak, keď sa pri Strečne stane nehoda, ostáva často krát tiež neprejazdné do času odstránenia havárie. Odporúčame počúvať pravidelne aktualizovaný dopravný servis, aby ste sa vedeli na zdržanie alebo prípadnú obchádzku pripraviť.

Opäť na diaľnici s krásnou scenériou

Malú prestávku si robíme na známom odpočívadle Dechtáre postaveného hneď vedľa vodnej nádrže Liptovská Mara. Vychytali sme krásne jasné počasie, keby sa hodnotila cesta podľa zážitku z okolia, tak končiare Tatier lemujúce sa severnou D1-tkou bez kompromisu odpisujú Donovaly či pahorkatinu pri rýchlostnej komunikácii R1 a tým pridávajú body severnej voľbe. Nešli sme ešte maďarskou trasou, no neočakávame, že ponúkne podobnú pastvu pre oči ako severná D1-tka.

Severná diaľnica D1 je okrem zákrut obohatená o cestné prevýšenia, kým sme opäť zliezli za Popradom na okresné cesty, tak priemer spotreby sa zvýšil až na 7,7 litra/100 km. Treba však počítať v zimnom období s dosť nepredvídateľnými situáciami. V okolí Popradu a Spišskej Novej Vsi býva diaľnica často posypaná čerstvým snehom a niekedy prekvapia aj snehové záveje. V zime bacha na vlacha!

Chlapi v aute pomaly mĺknu, tak ožívam atmosféru v aute debatou o stavbe diaľnice. Za posledný rok tu vidno dramatické zmeny, či už pri Strečne alebo v okolí Levoče, malá nádej svitá. Pracuje sa napríklad na úseku od Levoče po Branisko, keď tento dokončia, čas cestovania na východ to značne ovplyvní. Chlapi v aute sú však skeptickí a vravia, že pár pilierov postavených pri ceste ešte neznamená blízku budúcnosť novej diaľnice.

Branisko bolo prekvapujúco otvorené

Najväčšie komplikácie na danej výprave môže spôsobiť uzavretie tunela Branisko, vraj býva viac uzavretý ako prechodný, no tentokrát bol otvorený a prejazd nič neobmedzilo. V tuneli dokážete chytať telefónny signál aj počúvať Slovenský rozhlas v rádiu. Za tunelom nasleduje krásny spád dvojprúdovej diaľnice, no po pár kilometroch končí a opäť ste na obyčajných okresných cestách, či v dedinách. No aspoň, že na viacerých častiach je povolená rýchlosť 70 km/h a asfalt dosť široký. Dá sa tu bezpečnejšie predbiehať.  Potom opäť prichádzate na najnovší kratučký kúsok diaľnice, ktorý vás dovedie priamo do Prešova.

Prešovom som ešte nikdy nemal problém prejsť, hoci to zaberie dobrých 25 minúť, väčšinou idete po dvojprúdovom mestskom obchvate, kde na jeho konci vyústi rovno na poslednú časť diaľnice D1 do Košíc. Posledných cca 35 kilometrov už ženieme povoleným limitom a pozerám na celkový čas strávený za volantom. Než sa dostaneme k výpočtom, zhrňme si fakty.

Fakty severu

Severná trasa je podľa našich tvrdení oveľa bezpečnejšia ako južná, nakoľko väčší počet kilometrov strávite na diaľnici. Na druhej strane, už roky rokúce oprávnene vodičov trápi úsek pri Strečne až v podstate do Ružomberka, kde je cesta ledva zvláda počet áut na ceste. Nie je pravda, že je nebezpečný, akurát tu treba mať oči dokorán otvorené a byť trpezlivý. Keby sa to malo porovnať s Donovalmi, Strečno stráca v prípade havárie v každom ročnom období body.

Donovaly sú rizikové iba v zime, kedy hrozí, že správa ciest nestihne alebo nezvládne dostatočne pred snežením pripraviť vozovku a následne ostane uzavretá. Pokiaľ cestujete na východ, a nie ste príliš horlivý vodič, máte radi komfort a nevadí vám zdržanie na určitých opísaných častiach trasy, tak potom vrelo odporúčam chodiť severom. Donovaly sú v podstate na rovnakej úrovni, akurát tu zdolávate horský prechod.

Fakty o trase BA – KE severným ťahom

Spotreba: V tomto prípade Renault Laguna GT spotreboval 7,1 litra nafty na 100 km Čas: Celková doba jazdy s jednou 15-minútovou prestávkou predstavovala 4 hodiny a 40 minút Vzdialenosť: Od štartu až po koniec nám ukázalo počítadlo 453 kilometrov Cena za jazdu: Prepočet na cenu za jazdu závisí od spotreby konkrétneho auta, u nás to činilo cca 44€ Záver účtovne

Zostáva nám porovnanie ešte s maďarskou diaľnicou, ktorá zrejme vyjde na náklady paliva podobne ako severom. Je pravda, že tento krát bol proti priaznivejšej spotrebe nárazový vietor, avšak aj tak treba rátať s väčšími nákladmi ako juhom. Pre nás to predstavovalo o desať euro.

Čas, ktorý vyšiel berte ako najideálnejší, sme si istí, že by stačil jeden kamión alebo väčšie kolóny na križovatkách a čas by sa predĺžil cez päť hodín. Trasa merala podľa počítadla od miesta štartu po miesto konca o 57 kilometrov viac ako juhom. Tomu sa nám ani nechce veriť, počítali sme minimálne s 80 kilometrovou odchýlkou, no záleží kde v meste vyrazíte vy a kde skončíte. V každom prípade, severom prejdete minimálne 50 km na viac vždy.