Jeden z najúspešnejších jazdcov celej histórie F1, aspoň z pohľadu titulov, sa narodil v Argentíne 24. júna 1911. Juan Manuel Fangio, známy ako „Maestro“, bol synom talianskych emigrantov a mal dvoch ďalších súrodencov, brata a sestru, ktorí sa nielenže podieľali na jeho výchove, ale aj na jeho neskoršom úspechu. 

Ako mladý muž sa pôvodne venoval futbalu, no jeho vášeň pre mechaniku a automobily sa čoskoro prejavili. V 16 rokoch opustil školu, aby sa vyučil za automechanika. Po vojenskej službe si otvoril autoservis a začal sa zúčastňovať miestnych pretekov, najmä diaľkových pretekov, na nespevnených cestách.

Fangio pretekal na aute Ford, ktoré získal od taxislužby. Prvé významné preteky absolvoval v roku 1934 na Ford T, no musel odstúpiť kvôli zraneniu. V roku 1938 zostrojil automobil so svojím bratom a zúčastnil sa pretekov Cochea, kde skončil na 7. mieste. Jeho najslávnejším víťazstvom do roku 1940 sa stali preteky Gran Premio del Norte, kde absolvoval vytrvalostné preteky 10 000 kilometrov.

Najväčšie víťazstvá

Po druhej svetovej vojne sa Fangio vrátil do pretekárskeho sveta a v roku 1947 dostal od vlády Juana Peróna Maserati 4CLT na Veľkú cenu Argentíny. V nasledujúcich rokoch sa presunul do Európy, kde sa stal súčasťou továrenského tímu Alfa Romeo, čo mu zaručilo zúčastniť sa prvých pretekov v histórii F1, ktorá sa datuje práve od roku 1950. Medzi jeho najznámejšie víťazstvá patrí triumf na Veľkej cene Francúzska práve z roku 1950, kde ukázal svoju výnimočnú jazdeckú zručnosť celému svetu. A aj by v ten rok zvíťazil a získal titul, keby sa zúčastnil aj iných pretekov okrem F1. 

Prvé majstrovstvá F1, zložené zo šiestich pretekov, vyhral jeho jazdecký kolega Giuseppe "Nino" Farina a to na základe vyššieho bodovania. Obaja mali však zhodný počet víťazstiev 3:3, no „Nino“ si „odskočil“ po nejaké body navyše do iných pretekov a preto mu udelili titul Majtra sveta F1. Obaja jazdili na Alfa Romeno 158 s motorom V8 a výkonom 350 koní, ktorá dokázala dosahovať rýchlosť 305 km/h. Fangio o rok nato získal svoj prvý titul majstra sveta a potom ešte v rokoch 1954, 1955, 1956 a 1957. 

Rivalita a autá

Fangio mal niekoľko rivalov, no jedným z najvýznamnejších bol Alberto Ascari, ktorý bol talianskym jazdcom a jeho rivalom hlavne v 50. rokoch. Rivalita medzi nimi sa stala legendárnou a prispela k rozvoju motoristického športu v tejto dobe. Vyplnil mu víťazstvá majstra sveta v rokoch 1952 a 1953, potom štvorročnú šnúru potiahol práve Fangio. 

Rok 1952 bol pre Fangia poznamenaný haváriou, ktorá ho vyradila zo zvyšku sezóny. Aby mohol pretekať na okruhu v Monze, musel pricestovať na okruh z Belfastu, kde pretekal pár hodín predtým. Z Paríža išiel bez prestávky celú noc, aby dorazil necelú polhodinu pred štartom. Následne, unavený štartoval s vozidlom Maserati, nad ktorým po pár kolách stratil kontrolu a ťažko havaroval.

Jeho hlavnými spoločníkmi na ceste za titulom Majtra sveta boli ikonické autá, medzi ktorými dominovali modely Mercedes-Benz W196, Maserati 250F alebo Alfa Romeo 158. 

Osobný život a dedičstvo
 
Svoj posledný titul získal v roku 1957 a ukončil kariéru v roku 1958. Jeho posledné preteky Grand Prix Francúzska, kde sa umiestnil štvrtý, sa stali symbolom rešpektu. Mike Hawthorn, vedúci jazdec na Ferrari Dino, mal možnosť predbehnúť Fangia o jedno celé kolo, ale umožnil Fangiovi prejsť cieľom tak, aby mal rovnaký počet kôl. Svoje konanie potom komentoval slovami: „Fangio sa nepredbieha o jedno kolo“.

Po skončení svojej pretekárskej kariéry v roku 1958 sa Fangio stal významnou osobnosťou v automobilovom priemysle a v motoristickej kultúre. Pracoval ako poradca pre niektoré automobilky, vrátane Mercedes-Benz, a jeho názory na technológiu a bezpečnosť vozidiel mali značný dopad. Fangio sa taktiež zúčastňoval rôznych motoristických udalostí a podujatí, kde inšpiroval novú generáciu pretekárov a zdieľal svoje skúsenosti s mladými talentami.

Pomáhal tiež propagovať motoristický šport v Latinskej Amerike. V roku 1981 založil nadáciu Juan Manuel Fangio, ktorá sa zameriava na vzdelávanie a podporu mladých talentov v oblasti motoršportu. Do motoristického neba odišiel 17. júla 1995 vo veku 84 rokov v Buenos Aires. Argentína vyhlásila trojdňový smútok za päťnásobného svetového šampióna. Išlo o rekord, ktorý bol vyrovnaný až v roku 2002 Michaelom Schumacherom.