Ivan KutálekTretia generácia Méganu sa u nás predávala v prevedeniach hatchback a kombi. Nebolo možné zakúpiť si sedan. Jediným riešením bol Fluence, ktorý sa dobre u nás predával, no nebola to priama odvodenina od Méganu. V štvrtej generácii sa Mégane sedan vracia opäť na scénu k hatchbacku a kombi. Dostal k menu prívlastok GrandCoupé. Mal by teda byť niečo medzi limuzínou a coupé. V rámci tohto testu som bol zvedavý na tri základné veci. Kufor, podvozok a miesto vzadu.
S hatchbackom som si stačil „potykať“ už minulý rok a veľmi sa mi páčil jeho dynamický dizajn, ktorý je nezameniteľný s inými konkurentmi. GrandCoupé v tejto filozofii dizajnu pokračuje, hoci za B-stĺpikmi sa strecha začína pomalinky znižovať. Exteriérová silueta skutočne troška pripomína štvordverové coupé vďaka kratučkému zakončeniu kufra. Na jeho veku dominujú rozmerné zadné svetlomety a fabrický znak s integrovanou parkovacou kamerou. Tá sa na tomto mieste veľmi rýchlo špiní.
Interiérom, v prednej časti, prebehnem veľmi rýchlo, nakoľko palubná doska je zhodná s hatchbackom spolu s miestom na sedenie a odkladacími priestormi. Hádam stačí povedať, že spracovanie je v skutku dobré a hlavne pre oči veľmi efektné. Vodič si môže zvoliť niekoľko odtieňov ambientného podsvietenia ako aj štýly zobrazenia displejov. Nechýba masáž sedadla, multisense systém, ani multimediálne rozhranie.
Sadám si na druhý rad sedadiel, pričom prednú sedačku nechávam v polohe pre svoju výšku 176 cm. Na kolená mi ostáva slušná porcia centimetrov, no hlavu takmer opieram o strop. Predsa len GrandCoupé pochytilo niečo z coupé automobilov. Nastupovanie je však výrazne pohodlnejšie cez krátke prahy dverí a veľký uhol otvorenia. Celkový komfort sa dá prirovnať k päťdverovému hatchbacku Mégane, až na miesto v oblasti v hlavy.
Batožinový priestor si zaslúži jedno veľké uznanie za jeho šírku a ukryté konzoly po každej strane v čalúnení. Nenarážajú tak zbytočne do prevážaných vecí pri zavieraní. Taktiež sa Renault pýšil tým, že v tejto triede a segmente prvýkrát umožnil zákazníkovi otvárať kufor podkopnutím. Zabudlo sa však akosi na klasické otváranie rukou na veku kufra, čomu moc nerozumiem. Samotný objem činí poctivých 550 litrov.
Pod kapotou sídlil rovnaký naftový motor 1.6 dCi ako v prípade testovaného hatchbacku. Aj tu sa ponúka iba šesťstupňový manuál. Rozdiely v záťahu a spotrebe naozaj nie sú. GrandCoupé je s touto motorizáciou mimoriadne dobre vyzbrojený plniť rolu diaľničného cestovateľa. Dalo by sa povedať, že sily má na rozdávanie. Úplne by stačil slabší agregát 1.5 dCi so 110 koňmi pod kapotou. A prečo?
Kvôli podvozku. Márne som dúfal, že GrandCoupé bude mať lepšie spracovanú zadnú nápravu, avšak opak je pravdou. Do bodky platí to isté ako u hatchbacku. Pokiaľ jazdíte komótne a mierne svižne, Mégane poslúcha na slovo. Dynamická jazda nie je vylúčená, avšak iba na rovnom asfalte bez výmoľov a priehlbín. Keď sa však dostanete s týmto vozidlom na hrboľatú cestu a neupravíte dramaticky rýchlosť, riadenie je zrazu dosť nervózne. Rovnako sa cíti i šofér a spolujazdci. Ide však len o pocit. Stopu sa snaží i v týchto podmienkach držať statočne a elektronická stabilizácia prichádza k slovu skutočne len v núdzových prípadoch.
Renault Mégane GrandCoupé má potenciál pre slovenských zákazníkov. Je to krásny sedan ponúkajúci bohatú štandardnú aj nadštandardnú výbavu zabalenú v praktickom interiéri. Jazdnými vlastnosťami však padne pre ležérnejšie povahy.
Galéria
