Down-sizing sa stáva vo väčšine automobiliek liekom k znižovaniu emisií motorov. Znižovanie objemu a zároveň zvýšenie výkonu pomocou prepĺňania sa stal hitom prvej dekády 21. storočia. Zatiaľ to však vnímame ako trendovú záležitosť. O ekologickosti sa tu moc nedá hovoriť. V bežnom prevádzkovom tempe majú zrovnateľné konzumné nároky so staršími atmosférickými agregátmi. Môže zato samotný výkonový potenciál. To isté platí aj pre nami testovanú motorovú jednotku 1.2 TCe.

Poviete si, malý objem rovná sa nízka spotreba. To turbo však robí divy nevídané v Mégane. Prechádzam rovno k spotrebe, pretože tá je rozhodujúca pri kúpe tohto vozidla a ja už dopredu upozorňujem, hľadajte iné alternatívy, ak sa nemienite naučiť jazdiť prísne ekonomicky. Méganu chýba trocha viac krútiaceho momentu na spodných otáčkach, preto treba jazdiť obozretne, lebo raz motor podtáčate, čím ho ničíte a raz zbytočne veľa točí, čím vzrastá spotreba.

Ako sa z tej šlamastiky dostať? Zvyknite poslúchať indikátor ideálneho prevodového stupňa nachádzajúci sa v novom dizajnovom digitálnom paneli napravo od rýchlomera. Vďaka nemu sa najviac priblížite k normovej spotrebe udávanej výrobcom. Inak si v každom režime prirátajte približne o liter a pol na viac. Jednotka 1.2 TCe je prioritne predurčená na okresné cesty a do džungle veľkomiest, preháňať sa ňou po diaľnici dá zadosťučinenie peňaženke.

[adsense]

 Do rýchlosti 110km/h akceptujem odber 6,5 l/100km, ale za touto rýchlosťou sa deje v nádrži riadny vír. Konštantná rýchlosť 130km/h prahne po 8,8 l/100km. Dobrou správou je fakt, že s narastajúcou rýchlosťou motor nepoľavuje z výkonu, pokojne sa drží na tempomate aj v diaľničných stúpaniach. Len si nehanbí vypýtať viac decilitrov benzínu, než by sme čakali.

Päťdverová verzia si skrátka pýta niečo objemnejšie alebo osvedčený diesel dCi. Ak odbočím od neduhu nie príliš lichotivej spotreby, Mégane v kolekcii 2012 je plnohodnotný hatchback. Objavil sa v našej redakcii po druhýkrát, tentoraz omladený. Zmenil sa mierne dizajn autorádia, teraz má USB výstup priamo v paneli. Podobne prešiel malým faceliftom spomínaný digitálny rýchlomer. No v konečnom dôsledku máte v rukách stále osvedčený Mégane.

Na Francúzske korene nezabúda, podvozok je troška hojdavý, nijak však neohrozuje bezpečnosť na cestách. S týmto typom mám bohaté skúsenosti a cítim sa za volantom ako doma. Našiel som tu pár vylepšení, medzi ktoré nepochybne patrí dotykové trojbliknutie na páčke smeroviek. Vo výbave Bose sa môžete tešiť na značkový soundsystém hrajúci slušne, iba basy by mohli byť ešte silnejšie. A kto nemá hlboko do kapsy, toho potešia komfortné prvky výbavy ako je dvojdielne panoramatické okno, prvá časť je aj otvárateľná. Ozaj, vrhol som sa hneď pod kapotu, ale málinko ku koncu krátkeho testu spomeniem exteriér.

Určite impozantne vyniká zvolená modrá metalíza laku karosérie s tmavými zliatinovými diskami kolies. Auto je veľmi nápadné a zakrýva prichádzajúcu starobu modelu. Áno, Méganu tretej generácie pomaly, ale isto odzváňa do dôchodku, no Francúzi vedia tento proces jednoducho oddialiť estetickým vylepšením zovňajšku.

Na trh nedávno prišlo nové Clio štvrtej generácie, Renault určite nenechá dlho čakať svojich klientov a je zrejmé, že onedlho sa dočkáme nového Méganu. Ten súčasný však má stále čím zaujať. Len s kúpou motora 1.2 TCe si to ešte premyslite.

Fotogaléria