Žijúca ikona

Čo to znamená tradícia pri Mazde MX-5? Vezmime si to asi takto. Trendom vývoju nových nástupcov v automobilovom ponímaní prináša nielen technologické vylepšenia, či vyššiu bezpečnosť, veľmi často autá rastú. Ku príkladu poslúži porovnanie BMW Z3 a nástupca Z4. Výrobca zrejme schválne siahol po číslici s väčšou numerickou hodnotou, keď roadster rapídne narástol.

U Mazdy MX-5 je od zrodu v roku 1989 zachovaná koncepcia stavby karosérie s dôrazom na nízke ťažisko, z čoho vyplývajú schopné jazdné vlastnosti. Kým iné automobilky generačne zvyšujú objemy a výkony vozidiel na nepoznanie od predchodcu, Mazda s modelom MX-5 sa príliš neposunula do výšin. Zachovala sa dokonca aj atmosféra, žiadne turbá alebo kompresory. Udržiavanie štatútu ľahkého roadstera prináša niekoľko rizík, ktoré dnešní rozmaznaní zákazníci nemusia prekusnúť.

Vedzte, že nami testovaný roadster prešiel faceliftom, avšak nepridalo mu to ani na váhe, ani na vitálnejšom vzhľade. Veď sa len jemne zmenila grafika svetiel. To však nie je to podstatné, čo pritiahne skalopevného fanúšika modelu MX-5 ku ďalšej kúpe. Všetky doterajšie generácie hýria povesťou zábavného automobilu, zberatelia, či majitelia nedajú na MX-5 dopustiť. Prečo tomu tak je, som zistil po týždni vlastnenia najsilnejšej varianty s kovovou strechou.

Síce terajšia verzia Mazdy MX-5 v žiadnom prípade nemôže prekvapiť znalcov automobilov, stále je na nej čo obdivovať, stále dačo unikne aj pozornému obdivovateľovi. Vravel som o silnej tradícii auta, tá sa odráža na rozmeroch. Mňa viac zaujímali pocity zo sedenia a jazdenia. Nikdy predtým v mojich rukách nebola.

Pred prebraním kľúčikov a dokladov od testovacieho auta som sa tešil na bielu krásku s čiernou plachtovou strechou zaparkovanú pred showroomom, tá žiaľ ostala tam i po mojom odchode. Nikdy dopredu nevieme, ako auto bude vyzerať, len ak sa náhodou objaví na nejakej tlačovej konferencii zaparkované, prípadne zo skorších výstupov konkurenčných médií. Mylne som sa domnieval o bielej kráske, miesto toho pred mojimi očami zaparkoval prijímací technik roadster v šedej metalíze. Rada pre vás, nikdy nekupujte na tak štýlové auto tuctovú farbu, biela mu dozaista viac sadne.

[adsense]

Prvé dojmy neboli teda veľmi nadšené, no po usadnutí za volant ma chytila známa zvedavosť. Pomaly som si začal uvedomovať nasledujúci priebeh. V aute sa vždy pred prvou jazdou udomácnim, preto najprv skúmam, kde sa nachádzajú ovládacie prvky klímy, rádia a tempomatu, prípadne nastavenia polohy volantu. Bádanie po týchto prvkoch ma zaviedlo aj do odkladacieho priestoru medzi sedadlami. Sídli tam tlačidlo, respektíve tiahlo na otvorenie veka palivovej nádrže. Vedel som o ňom už dávno predtým, ale vždy sa pousmejem nad dôvtipom Japoncov. Taká maličkosť dokáže pekne potrápiť nevedomých.

Vzhľadom na môj skromný vzrast (cca 175cm) nemám výhrady voči nízkej stavbe strechy, ale môj kamarát vyšší o desať čísel sa usadal za volant problematicky. Mazda MX-5 padne vhod pre vodičov s dĺžkou priemerného Japonca, inak prekáža stredový panel palubnej dosky pravému kolenu a pri otvorenej streche vám sfúkne účes vietor, ktorý nezvládne odrážať čelné sklo. Viac priestoru v škrupine by si Mazda MX-5 určite zaslúžila.

O odkladacích priestoroch a praktickosti vozidla len ťažko povedať niečo kladné, na obranu tohto stavu slúži práve sľubovaná radosť z jazdy. Apropo, koľko potrebujete prevážať v dvojmiestnom aute vecí, okrem vás a krásky na sedadle spolujazdca? Objem kufra s úzkym výrezom zastáva funkciu nábytkového baru, vmestia sa sem dve cestovné tašky. Na víkendovú dovolenku 150 litrov postačí, akurát priateľke zakážte vziať pol kozmetického salónu a je vystarané.

Nastal čas pohnúť sa vpred. Otočenie štartovacieho kľúča prebudí dvojlitrový štvorvalec k životu za sprievodu mechanického dunenia zvýrazneného naladením dvoch hrubých koncoviek výfukov. Chopím sa džojstikovej šesťstupňovej manuálnej prevodovky a pomaly vypúšťam spojku. Hneď vnímam tvrdšiu spojku, opäť je potrebné zvyknúť si na pedál. Prenos krútiaceho momentu skrz manuálne radenie v istých otáčkach znepríjemňuje cuknutie, skrátka benzín je k spojke ozaj necitlivý.

Testovaný model disponoval elektrickou kovovou strechou. Jej činnosť sa spustí iba, ak je auto v pokoji a odklopíte mechanizmus na strope, presne ako vidíte z fotografie. Následne už len držíte niekoľko sekúnd príslušné tlačidlo na palubnej doske a strecha je do niečo cez desať sekúnd dole. Že sa proces úspešne skončil oznámi krátke pípnutie. Hoci v dnešnej dobe niektoré kabriolety zvládnu  sťahovať strechu do určitej rýchlosti, na Mazde MX-5 mi neprekáža funkčná manipulácia iba za státia. Viac ma rozčuľovali nedovreté bočné okná po každom vytiahnutí strechy. Vždy ich musí vodič dovrieť sám, pritom sťahovanie strechy podobný úkon nevyžaduje.

Kilometre mestom som si okamžite zaľúbil, do rýchlosti 80 km/h znesiete jazdu so stiahnutými bočnými oknami. Nebo nad hlavou ostane prijateľné na okresných cestách za predpokladu, že ste chránení čelným sklom a máte po ruke opaľovací krém. Stačí totiž polhodina na priamom slnku a hrozí vám úpal. Čierne Recaro sedadlá moc nepomáhajú odpudiť slnečné lúče, preto sa zíde aspoň šiltovka. Vo vyšších rýchlostiach (nad 110 km/h) už aerodynamika Mazde MX-5 nič nehovorí. Pred silným prúdom vzduchu by neunikla ani fazóna Vin Diesla.

Kovový elektrický štít nad hlavami pasažierov predpovedá celosezónne služby pánovi. Dajme tomu, pokiaľ v zime nenasneží, s autom sa nezabijete. Chlad do kabíny neprenikne, zato zadný náhon v spojení s dvojlitrovým motorom a hlavne nízkym ťažiskom dramaticky mení charakteristiku auta v závislosti od povrchu cesty. Na suchom asfalte kolesá zvyknú prešmyknúť akurát pri zámere vyvolať taký efekt.

Vlhká a mokrá vozovka zneistí zadnú nápravu viac, hlavne za predpokladu, že chcete lepšie akcelerovať napríklad počas predbiehania pomalšieho vozidla. Vtedy napustené koľaje dažďovou vodou v asfalte zacvičia s elektronickou trakčnou kontrolou. No neviem si predstaviť v zime šoférovať MX-5, interiér je uspôsobený na chladnejšie počasie vďaka vyhrievaným sedačkám, ale logicky mi vyplýva, že nie pre zimné mesiace, v kalamite by sa totiž toto hravé žihadielko točilo dokola. Odpoveď na nepoloženú otázku, kvôli čomu sú implantované vyhrievané sedačky, keď auto nedovolí jazdiť po snehu je logické.  V jarnom, či jesennom období zubaté Slnko ťažko ohreje vzduch na prijateľnú teplotu a preto, ak si chcete holú oblohu vychutnať bez prechladnutia, poteší vyhrievanie chrbta.

Mazda opisuje v tlačových správach MX-5 ako športové auto, mnohí nemusia súhlasiť vzhľadom na priemerný papierový výkon. Celých 118 kW dnes ľahko predbehnú bežné rodinné autá s naftovým agregátom, ale ťažko vážia tak málo ako MX-5. V praxi sa jazdí naozaj veľmi športovo, motor krásne ťahá približne od troch tisícok otáčok a sila zotrvá až do sedmičky na otáčkomeri. Uši ohromí zdravý zvuk atmosféry prahnúci po dravom tempe. Zváženie kategorizácie auta, chuti rýchlej jazdy a objemu motora hrá v prospech priemernej spotreby. Ustálila sa na cifre 7,5 litra na 100 km. Ekologická jazda v 110 km/h po R1 (Trnava – Bratislava) znížila hodnotu na 6,3 l/100km.

Neviem posúdiť rozdiel medzi plátennou a kovovou strechou, jedno je však isté. Tá v našom testovanom vozidle dokázala udržať tuhosť karosérie natoľko, že vrzgot komponentov v interiéri skoro nepočuť.

Posledné riadky chvály patria nadobúdacej cene, hoci z pohľadu exemplára na fotkách úplne nie. Základná verzia so slabším motorom 1.8l a látkovou strechou stojí 22 390€, to nie je veľa za športové auto. Na druhej strane, náš model v najvyššom stupni výbavy a elektrickou strechou siaha takmer k miliónu v starej mene. Na škodu veci taktiež je, že kovovú strechu a dvojliter pod kapotou kúpite práve len v treťom stupni výbavy.

Sedem dní v prajnom slnečnom počasí mi zabezpečilo veľa nezabudnuteľných zážitkov v Mazde MX-5. Kebyže sa obzerám po lacnom roadsteri, mal by som v hlavne jasno. Tento voz je skrátka ikona!