Skrátka jednoduchý

To, že Hyundai robí revolúciu sme si všimli už dávno. Každý nový model je niečím výnimočný v niečom nový. Zamýšľam sa nad predchádzajúcimi modelmi v teste a prichádzam k záveru, že som doteraz testoval len väčšie verzie. Ako to však s kvalitou vyzerá v i20-tke, ktorá sa u nás predáva pod desaťtisíc eur?

Po vzore väčších bratov preberá dizajnovú štruktúru značky charakterizujúcu pre terajšie smerovanie línií. Ide o typické dizajnové znaky Fluidic Sculpture. Modifikovaná predná časť má teda šesťuholníkovú masku chladiča. Iba pre pripomenutie, prvý model, ktorý odštartoval identické prvky dizajnu bolo MPV ix20, ktoré sme tiež testovali dávnejšie. Ďalej sa pozmenili tvary nárazníka, kapoty a svetlometov. Zadok ostal skoro nezmenený, len trocha sa modifikoval tvar nárazníka a kryty svetlometov. Z môjho individuálneho pohľadu pôsobí faceliftovaný Hyundai i20 krajšie a drsnejšie zároveň. Jednoduchý, ale účinný prvok, čím sa zvýraznila predná maska sú zabudované denné LED-diódy v hmlových svetlometoch (len vo výbave Style).

Nová i20-tka povyrástla o 55mm kvôli reštylizácii predného a zadného nárazníka. Avšak, výška, šírka a rázvor náprav ostal rovnaký, takže viac miesta neočakávajte. Vnútri sa sedí pomerne vysoko v sedadlách so slušnou bočnou úpravou. Nemám rád, keď dostávam testovacie vozidlá v najvyššom stupni výbavy, pretože tu nájde vodič všetko potrebné. Vo výbave Style sa jedná napríklad o lakťovú opierku, displej medzi budíkmi znázorňujúci teplotu chladiacej kvapaliny a palivomer s digitálnym rýchlomerom, či disky kolies z ľahkej zliatiny.

Naopak, najlacnejší stupeň je o dosť skromnejší vo všetkých aspektoch okrem bezpečnosti, tam sa Hyundai naučil nešetriť na výrobných nákladoch. V sérii máte teda 6 airbagov, ESP+ a dokonca aj alarm! Chýba klíma (+700€) a vôbec okrom metalízy (+330€)si do Classic verzie nič viac neprikúpite. Ale zase, Hyudai i20 má upútať ľudí s nízkym rozpočtom a tí si nepotrpia na nejakej koži, navigácii alebo automatickej klimatizácii, či tempomate. Tieto prvky sú dostupné v stupni Style a väčšina je ako inak, príplatková.

Interiér sa mi páči. Je moderný, jednoduchý a nechýbajú tu kvalitné materiály. Palubná doska má matnú šedú úpravu povrchu, na ktorej nevidno moc špinu. Tá sa usadí len na lesklom podklade v lište nad autorádiom. Malý hatchback spĺňa aj predpoklady praktickosti. Nejaké tie držiaky na nápoje tu sú, ale inak Hyundai stráca na plytkých priestoroch v predných dverách. Tam sa nezmestí ani pollitrová plastová fľaša. Opäť som narazil na zásadný problém v ergonómii umiestnenia tlačidla pre palubný počítač zdedený po väčších bratoch. Gombík „Trip“ som chvíľu hľadal, nachádza sa v spomínanej lište kúsok od tlačidla výstražných svetiel. Veľmi zle sa intuitívne hľadá počas jazdy, a po tme je takmer nemožné ho nájsť bez toho, aby ste omylom nestlačili červený trojuholník. K ostatným tlačidlám nemám výhrady.

Priestor pre posádku sa odvíja od exteriéru. Toto autíčko sa nehrá na žiadnu nafúknutú krabicu, a ani sa nechce tváriť príliš vyzývavo, preto nedostal na frak kufor ako napríklad v prípade Velosteru. Malý model i20 je prosto normálne auto. Nič pre extrovertov, takže sa konzervatívci a prakticky založená populácia môže tešiť na solídny priestor tak pre posádku, ako aj pre batožinu. Beriem to ako priemer, čiže ideálny pre najväčšiu klientelu zákazníkov, ktorí chcú mať auto nielen do práce, ale aj na výlety mimo miest, či absolvovanie dovolenky k moru s deťmi.

Zmeny nastali v sortimente motorov. Agregáty 1.6 CVVT a 1.6 CRDi boli vypustené z ponuky a nahradili ich menšie objemy s výkonovým rozpätím od 55kW do 74kW, čo pre bežné jazdy stačí. My sme testovali výkonnejší  benzínový štvorvalec 1.4 CVVT so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Vyznačuje sa hlavne riadnou chuťou do otáčok a slušnou agilitou v strednom výkonovom pásme. Veľmi veľkou výhodou je šiesty stupeň, ktorý výrazne zlepšuje nielen spotrebu, ale aj dynamiku vozidla. Hyundai i20 je s týmto motorom živý a dokáže sa šikovne pohrať s pomalšími vozidlami na okresným cestách, stačí tomu podradiť a šliapnuť na podlahu.

Konzumné nároky sú dosť odlišné od štýlu jazdy, vedel som jazdiť aj pod šesť litrov, ale nebol problém prehupnúť sa nad osem litrov. Diaľnice zvláda na šestke pri 130km/h za rovných 7 litrov, čo nie je prehnane veľa. Ponáhľate sa však niekam? Nad diaľničný limit neriskujete len pokutu, ale aj rapídne znížený dojazd. Motor prahne vo vyšších rýchlostiach po benzíne ako pes po údenom. V prímestských oblastiach sa cíti i20 asi najlepšie. Neotravuje posádku zbytočný rušivým zvukom a zhltne si okolo 6 litrov. Priemer sme na konci testu dosiahli 7,1 l/100km. Jazdili sme krátke vzdialenosti a po diaľnici.

Podobne ako všetky modely tohto segmentu, ani Hyundai i20 nemá rád nejakú extra športovú jazdu. Agilný motor musí často krotiť ASR-ko, a nedisciplinovaných vodičov priskoro napomenie ESP. Vrhať sa do zákrut bezhlavo je dosť nerozumná myšlienka pri tomto aute. Je stabilné pre bežné jazdenie, ale rýchle zvraty dajú zabrať vodičovi. Riadenie ostalo trocha voľné a vodič nedostáva od vozovky korektné informácie. Prejavuje sa to hlavne na vozovke s horším povrchom, kde lieta podvozok sem a tam. Je stavaný komfortnejšie, takže sa v zákrutách nakláňa a na nerovnostiach hojdá, čo vyvolá pri rýchlej jazde nedotáčavý šmyk resp. v druhom prípade pretáčavý. To sa však stane len ďaleko za hranicami, väčšinu pokusov zmarí stabilizačný systém, nemusíte sa báť. Len neskúšajte rally jazdca. Toto je HYUNDAI!

Malý Kórejčan teraz zdedil moderný výraz väčších modelov a dobehol konkurenciu v kvalite. Je výbornou alternatívou pre rodiny s jedným, či dvoma deťmi, ktorá potrebuje praktické auto na krátke jazdy. Jednaštvorka je pre tento typ zbytočne silná, ja by som sa nebál vybrať si 1.2 16V, ktorý vyjde v základnej výbave zákazníka po akčnom bonuse tisíc eur na 8 990€.