Cesta nevedúca „len niekam“ – táto vedie niekam vysoko

Ak by ste mali cestu opísať jediným slovom, bola by to presnosť. Ako keby niekto vzal scenériu z pohľadnice, pretiahol ju cez inžinierske pravítko a povedal: Tadiaľto pôjdeme. Ale s gráciou.

Grossglockner Hochalpenstraße sa nachádza v Národnom parku Hohe Tauern a spája Bruck an der Großglocknerstraße v Salzbursku s Heiligenblutom v Korutánsku. Je dlhá takmer 48 kilometrov, s výškovým rozdielom cez 1 700 metrov a najvyšším bodom Franz-Josefs-Höhe vo výške 2 369 m n. m.. To nie je len jazda – to je výstup do motorizovaného neba.

Táto cesta nie je klasická horská dráha s rozbitými okrajmi a záplatami. Nie. Je to asfaltová opera. Starostlivosť, s akou je Hochalpenstraße udržiavaná, by mohla byť povinnou prednáškou pre cestárov od Popradu po Palermo.

Zákruty sú prepočítané na milimeter, obrubníky doslova leštené, výhľad z každého bodu pôsobí ako obrázok z marketingovej brožúry – len tu je to reálne. Vodiči, motocyklisti, cyklisti aj karavanisti si tu navzájom kryjú chrbát, akoby vedeli, že sa všetci zúčastňujú niečoho výnimočného.

Jedna vec je výška. Iná vec je vplyv tej výšky na vaše vnímanie reality. V priebehu pár kilometrov sa z lúčnych dolín dostanete do sveta, kde sa tráva mení na mach a zvuk motora sa odráža od ľadovcov.

Grossglockner (3 798 m n. m.), najvyšší vrch Rakúska, vás síce nevíta hneď na prvý pohľad, ale keď ho uvidíte – pochopíte, prečo má táto cesta meno, aké má. A ak zastavíte na Franz-Josefs-Höhe, môžete si výhľad doslova „vyzrieť“ – cez ďalekohľady, ktoré ukazujú vrcholy, ledovce a občas aj svišťa, ktorý sa prišiel pochváliť srsťou.

Aj keď sem mnoho ľudí príde s karavanmi alebo na elektrobicykloch, pravda je taká, že Hochalpenstraße si najviac užije človek za volantom. Nie preto, že by tu bol priestor na preteky – nie je. Ale preto, že každá zákruta je logická, plynulá, nádherne čitateľná a zároveň náročná.

Nezáleží, či jazdíte športiakom, hatchbackom z požičovne alebo klasikou z 80. rokov – na tejto ceste auto konečne robí to, na čo bolo stvorené: jazdí s radosťou. A ak nemá radosť, znamená to, že sedíte vo zlom aute. Alebo ho brzdíte vy.

Cesta je spoplatnená. Celodenný lístok pre osobné auto vyjde na 40 – 45 € (závisí od sezóny), pre motorky o niečo menej. Dá sa kúpiť aj online, a hoci to na prvé počutie znie ako mastná suma – nebudete ľutovať ani cent. V porovnaní s cenou diaľničnej známky na Slovensku je to totiž... funkčný produkt.

• Tankujte pred vstupom – ideálne v Zell am See alebo Brucku. Na ceste nie je čerpacia stanica.
• Otváracia sezóna trvá cca máj – október – presné dátumy závisia od snehu a počasia.
• Vezmite si bundu – hore môže byť aj v lete okolo 5 °C, aj keď dole máte 28.
• Pripravte si brzdy – hlavne cestou dolu. Automat, nižší prevodový stupeň a rozvaha vám ušetria kotúče aj nervy.

Viac než výlet – je to manifest radosti z jazdy

Grossglockner Hochalpenstraße nie je len cesta. Je to nápad, ktorý vyšiel. Niekto si raz povedal, že viesť asfalt cez hory má zmysel – a urobil to tak dobre, že z toho vznikol kult. Kult výhľadov, kult motorov, kult ciest, ktoré vás nútia spomaliť – ale nie preto, že musíte. Ale preto, že chcete.