Súboj najlepších

Dizajnový duel

Obe autá pôsobia už na prvý pohľad športovo. Mégane RS určite viacej,  predovšetkým vďaka trojdverovej karosérii a farebnej kombinácii žltej farby s čiernou v nárazníkoch a spätných zrkadlách. Limitovaná verzia Red Bull Racing sa okrem optického paketu nelíši od toho, ktoré sme už testovali pred rokom. Francúza sme si požičali hlavne pre oživenie spomienok a zároveň ako rivala Fordu Focus ST.

Z osobného hľadiska sa dizajnovo prikláňame Focusu ST, ale môže to byť spôsobené pre jeho mladší vek, prípadne krásny svetlý odtieň zďaleka žiariaci do očí pozorovateľa. Predsa len na našich cestách stretnete menej Focusov aktuálnej generácie ako Méganov. Na oboch autách si dali obe automobilky záležať a niekedy sa zhodli v detailoch ako v prípade strednej koncovke výfukov. Mne sa táto trendová záležitosť nepáči, kolega Ivan Kutálek výfuky v strede chváli. Podľa jeho slov sú jedinečné a dizajnéri krásne maskujú silu auta.

Zatiaľ, čo Méganu RS máločo vytknúť, žltý ohnivák má malú ergonomickú nezrovnalosť. Medzi kapotou a predným nárazníkom je veľmi veľká medzera, zmestí sa sem pol chlapskej dlane. Vôbec nechápem ako to mohlo Fordu uniknúť, alebo či si chcel len týmto spôsobom vydobyť pozornosť verejnosti.

Tvrdý Francúz

Prvý som skúsil Mégane RS cestou z našej hlavnej metropoly na Slovakiaring. Posúvanie v bratislavských zápchach počas dopravnej spičky bolo bezproblemové, stačilo si zvyknúť na tuhšiu spojku a citlivý plynový pedál. Samotný podvozok je samozrejme pritvrdený, no viem si predstaviť auto používať na každodenné jazdenie po rozbitých slovenských cestách. Radenie manuálom je presné a rýchle. Auto sa v nižších otáčkach správa pokojne a nedáva majiteľovi tušiť koľko výkonu sa schováva pod kapotou. Sila 265 konských síl sa prejavuje až od cca 2800 otáčok, dovtedy motor drieme. Potom však Mégane RS výraznejšie ožije a dostáva vodiča do varu.

Príplatkové Recaro sedačky Francúza nie sú stavané na nízke postavy. So svojimi 165 cm som nevedel nájsť vhodnú polohu, pravej ruke bránilo bočné vedenie sedadiel oprieť si lakeť o opierku. O desať centimetrov vyšší Ivan sedel v sedačkách pohodlne.

Praktickejší je Focus ST

Než sa vydáme na jazdu po okruhu, spomeniem dojmy zo spiatočnej cesty po bežných cestných aglomeráciách s Focusom ST. Prvé, čo počas jazdy zaujme je radiaca páka, bohužiaľ v negatívnom smere, pretože sídli ďaleko od vodiča. Medzi vodičom a šesťkvaltom je atypicky umiestnená klasická ručná brzda. Radenie je veľmi presné, no vzhľadom na nešťastné umiestnenie o čosi stráca z komfortu oproti Méganu RS.

Kým v Renaulte som tuhšiu spojku skoro nevnímal, po pár kilometroch Focusom ST si večer budete ľavé lýtko natierať Indulónou. Strašne je tvrdá! Normálne som mal chuť to v zápche odstaviť a počkať, kým nebudem musieť na pedál šliapať.

Dvojlitrový EcoBoost pod kapotou športového hatchbacku naladili vo Forde na 250 koní. Oproti Méganu RS, ktorý si necháva živé reakcie pri troch tisíckach, Focus ST má totožný maximálny krútiaci moment 360 Nm využiteľný od 2000 ot./min a správa sa presne ako turbomotor, teda v jednom momente kopne do sedadiel a potom nenormálne zrýchľuje. V bežnej prevádzke som občas nevedel dávkovať plyn a neraz nechcene poprudil auto smerom vpred.  Zvukový prejav musí ulahodiť uchu každého motoristického fanúšika. Povenujem sa mu podrobnejšie na okruhu, ešte si napíšme pár slov k sedeniu.

[adsense]

Už samotná stavba karosérie napovedá civilné zameranie tohto štvorkolesového tátoša. Posed za volantom nie je tak krásne umocnený ako v rivalovi, zato viac láka oči vodiča. Konkurent disponuje tiež sedadlami od spoločnosti Recaro, no ich strih je menej závodný, zato na dlhšie cesty určite pohodlnejší. Oba testované exempláre si na našich zlých cestách vedia nájsť vhodnú stopu a málokedy sú dôvody na nadávanie. Ford lepšie tlmí pazvuky do interiéru, Renault zasa lepšie filtruje drobné jamy. Na zvlnenom asfalte nadskakujete ako v motokáre v oboch prípadoch.

Testovanie na okruhu viedol skúsenejší jazdec Ivan, prenechávam slovo...

Ostrieľaný pretekár

Keďže mám skúsenosti s Méganom RS a po okruhu som jazdil naposledy minulý rok, vhodnou voľbou sa stalo auto, ktoré poznám, pretože je rozumné si najprv trať vryť do pamäti a potom závodiť. V prvom rade by som sa chcel poďakovať importu za pevné nervy. Testovaný Mégane RS Red Bull Racing bol totiž predaný zákaznícky kúsok, ktorý na druhý deň preberal majiteľ. Nechcem ani vedieť, čo sa mohlo diať po prípadnej kolízii.

Výhodou i nevýhodou testovaného Méganu RS boli pneumatiky s nevydranou bočnicou, čo zaručovalo v zákrutách lepšiu stabilitu. Ja som si však aj tak musel nájsť kompromis, aby ostali gumy v poriadku, takže dosiahnuté časy z minulého roka som len potvrdil a nezlepšil. To hlavné z jazdy sa obšírnejšie dočítate v prvom teste, teraz len spomeniem, že Mégane RS má dvojstupňové nastavenie ESP. Prvé slúži na bežné jazdenie, to druhé je vyslovene závodná záležitosť a hothatch po aktivácii akoby zhodil zo seba 100 kg váhy. Do zákruty sa môžete hádzať ešte viac a príplatkový systém regulácie prenosu sily krútiaceho momentu na jednotlivé kolesá prednej nápravy sa vždy stará o najlepšie výjazdy zo zákruty. Mimochodom, týmto systémom disponuje aj Focus ST.

Ako som vravel, turbomotor spočiatku pôsobí letargicky, to hlavné prichádza pri 3000 ot./min., a až potom ručička otáčkomera strieľa do červeného poľa. Než sa tam dostáva, nezabudne vás akusticky upovedomiť obmedzovač, že je čas preradiť na vyšší stupeň. V skutočnosti sa však lepšie dávkuje sila motora ešte pred odznením signálu. Pokiaľ sa s autom zžijete, na rovinke Slovakia Ringu nebude problém brzdiť z 220 km/h. Načal som brzdy, tak pri nich ostaňme. Tie sú tiež značkové, tentoraz od Bremba, ich výdrž ťažko skolí nejaký bežný jazdec, no stalo sa mi párkrát, keď som sa sústredil na ozaj dravé zahryznutie do kotúčov, že zadok Méganu RS sa priveľmi odľahčil a k slovu sa dostávala zručnosť rúk s volantom pre udržanie auta v žiadanej stope. Otázka je, či to je kvôli nerovnomernému naladeniu kotúčov alebo zámer konštruktérov. Prečo zámer? Skúsenejší vodič vie tento jav odľahčeného zadku krásne využiť v prospech pretáčavého šmyku. Toľko o Francúzovi. Porovnanie zhrniem po opise Focusa ST.

Prekvapivo agilný

Žltý ohnivák napovedá štruktúrou karosérie civilnejšie zameranie. Optický look nie je všetko, môže mať dekorovaný nárazník štítkom „ST“, môže si pútať moje oči krásnymi diskami kolies, ale kým Ford aspoň neschová druhú kľučku bočných dverí do C-Stĺpika ostáva pre mňa zaujímavejší Mégane RS. Ten viac hrá na emócie, než Focus s päťdverovým prevedením. Veď, ako by asi vyzeral päťdverový Mégane RS? Skrátka do Focusa som sadal s pocitmi ako do rýchleho rodinného hatchbacku.

Čím dlhšie sa tejto profesii venujem, tým viac si zvyknem autá hodnotiť bez akýchkoľvek pochybností alebo strachu, preto si Focus ST vyslúžil tento názor, na okruhu dostal šancu obhájiť športového ducha napriek dvom dverám na viac. Dostal som od neho na frak. Už prvé skúšobné kolo ma skutočne vtiahlo do deja. Toto auto je neočakávane živé, zároveň riadne ostré, oproti Méganu RS má nehorázne tvrdú spojku, ale to na okruhu vnímam skôr ako výhodu. Keďže ST-čko ešte nemalo majiteľa, patrilo pod import, pneumatiky si vytrpeli dosť už z predošlých testov, ja som im tiež značne dopomohol k predčasnému zániku.

Slovakia Ring disponuje niekoľkými zaujímavými zákrutami, tá najdramatickejšia je hneď druhá v poradí po prvom horizonte, pretože sa cez ňu prechádza veľmi rýchlo. S Mégane RS môj pud sebazáchovy zasiahol na štvrtom prevodovom stupni a rýchlosti 170 km/h, Focus ST taktiež v mojich rukách nezvládol viac. Nasleduje druhý horizont, kde pretekárske špeciály majú problém udržať sa na ceste kvôli riadnemu prehupnutiu. Ostré hothatche v cca 190 km/h prešli horizont bez pribrzdenia, akurát sa mi v žalúdku premiešali nestrávené zvyšky jedla. Brzdenie nevykazuje tak znateľné odľahčenie ako pri Mégane RS, nevedel by som sa s ním vrhnúť do kontrolovaného šmyku bez pomoci ručnej brzdy.

Napriek vydratým gumám ST-čka podvozok sekundoval časom RS-ska, približne so sekundovým oneskorením. Nižší výkon Fordu nijako neznevýhodňuje postavenie dvojlitra od Renaulta. V ostrých zákrutách, kde otáčky motora klesajú nižšie vie Ecoboost lepšie spracovať a rozhýbať auto vpred. Mégane RS stráca sekundy v častejšom preraďovaní a dlhšie mu trvá, kým sa dopraví k maximu otáčok.

Riadenie Focusa ST totálne odrovnalo doterajšie výroky o civilnejšom zameraní. Ani Mégane RS mi neposkytol toľko informácií ako Focus ST, zdá sa mi presnejšie a ešte lepšie reaguje na povely volantom. K tomu prirátajte čitateľný podvozok, dvojstupňové naladenie ESP a ten prenikavý rezonujúci zvuk z výfukov nad 3500 ot./min.... Hotová paráda! Jedinú negatívnu stránku vidím naozaj vo fakt zbytočne oddialenej prevodovej páke šesťstupňovej manuálnej prevodovky. Vzdialenosť páky znemožňuje stopercentné usadnutie za volant.

Rozdávanie vavrínov

Nedá sa tu vravieť o prvom mieste, pretože stavba karosérie oboch modelov je rozdielna. Renault je športovejší, Ford civilnejší, čo sa dizajnov týka. Pohľad do útrob kabíny taktiež nemá jednoznačného víťaza. ST-čko sa chváli prepracovanou palubnou doskou, Mégane RS zasa prejavuje emócie pri jazde.

Z pohľadu praktickosti vyhráva Focus, ale len kvôli dvom dverám. Objemy kufrov oboch rivalov sú v norme. Keby som mal hodnotiť jazdu na okruhu, Mégane RS patrí do rúk ostrieľaných jazdcov, ktorí chcú stále zlepšovať svoje zručnosti, Focus ST je vyslovene cvičný model. Lepšie sa prečíta, ale po pár kolách opadne chuť, v Mégane RS si poviete – „Ďalšie kolo dám rýchlejšie!“.

Jednodňový test dvoch ostrých hothatchov sme si naplno užili a usúdili pri pivku, že tu platia zásady priorít. Pamätajte si! Focus ST civilnejší (v meste), Mégane RS športovejší (na okruhu).