Jednoduchosť na prvom mieste

Samozrejme, šoféroval som oveľa drahšie, luxusnejšie a rýchlejšie autá ako je Dacia Duster. Na mnohé rád spomínam, avšak medzi tými lacnými a jednoduchými je to práve SUV od rumunskej automobilky, ktoré mi rezonuje v hlave. Prečo tomu tak je? Môžete si prečítať zo starších testov, s týmto najlacnejším SUV na trhu som zažil množstvo zážitkov a užívateľských patálií.

Na otázku, či by som si ho aj reálne niekedy kúpil odpovedám, nie. Prečo? Lebo ho nepotrebujem. Toto auto si kupujú ľudia, ktorí potrebujú mať robustné auto so 4x4 pohonom za čo najnižšiu cenu. Ale veď to som už vysvetlil v predošlej recenzii. Napriek tomu testujem Daciu Duster opäť.

V blízkej budúcnosti príde na trh druhá generácia a toto je možno posledná príležitosť, kedy sa dostávam k aktuálnemu modelu. Keďže mi tak strašne utkvel v srdci, chcem sa s ním rozlúčiť dôstojne a poďakovať za jeho jednoduchosť. Naučil ma byť skromný. Koniec nostalgie, zhrňme si o čom je náš testovací exemplár.

Testujem limitovanú edíciu Open, ktorá vychádza z výbavy Access. Základ bol doplnený o pozdĺžne strešné lišty, predné hmlové svetlomety, manuálnu klimatizáciu, diaľkové ovládanie centrálneho zamykania, či elektrické ovládanie predných dverí a autorádio s USB vstupom. Za zvýhodnenú cenu si viete sem dokúpiť nárazníky vo farbe karosérie, zliatinové disky alebo špeciálnu hnedú metalízu Tourmaline. Celkovo tak vyjde Duster s pohonom prednej nápravy a základným motorom 1.6 SCe na 11 190€.

Poviem vám, výbava Open úplne vystihuje podstatu jednoduchosti a účelovosti auta. Ono sa ale šetrilo aj tam, kde radšej nemuselo. Chýba nastavenie výšky sedadla aj volantu, čo trošku znemožňuje urobiť si dostatočný komfort za volantom. Z používateľského hľadiska mi ešte prekážalo nastavovanie spätných zrkadiel manuálne. To sú veci, ktoré by som si skôr do auta objednal, keby boli moje financie obmedzené, ako zliatinové disky alebo nárazníky vo farbe karosérie.

V interiéri skutočne nie je nič, čo by bolo navyše. Na nejakú prestíž, či extravaganciu zabudnite. Teda jednoduché sedačky, jednoduchá palubná doska a klasické tlačidlá bez nápadu. Na druhej strane sa budúci zákazník môže tešiť z veľkorysého priestoru pre posádku a ich batožinu. Myslelo sa trocha aj na odkladacie priestory, hoci niektoré z nich sú dosť nepraktické. Napríklad na vrchu palubnej dosky z tvrdého plastu sa drobnosti v zákrutách šmýkajú a zvyknú padnúť.

Motor. Základný štvorvalcový agregát o objeme 1,6 litra má sľubný výkon 84 kW a spĺňa emisnú normu EURO6. Z technických materiálov sa dá dočítať ako to konštruktéri docielili, no pre laikov je podstatný iba jeden fakt. Auto má v štandarde systém Start/Stop systém a ekopomocníka, ktorý spôsobuje letargické a oneskorené reakcie na plynový pedál. Ja si ešte stále spomínam na verziu 4x4 s rovnakým objemom a výkonom, ktorá spĺňala normu EURO5. Vážení, tomuto agregátu akoby pristrihli krídielka. Odpich z miesta je slabší (možno aj kvôli absencii 4x4) a dynamika tiež neohuruje.

Zdalo sa mi, že aj keď motor vytáčam do maximálnych otáčok, nikdy sa mu nechcelo vystreliť. To je skutočne veľký rozdiel oproti predchádzajúcemu staršiemu motoru. Čo sa týka spotreby, palubný počítač chýbal vo výbave tohto modelu, no na jednu nádrž som prešiel 620 kilometrov v kombinovanom cykle a počítam, že ešte zhruba 40 – 60 km by sa dalo prejsť, kým by úplne došiel benzín. Čiže, pri najoptimistickejšom scenári bola dosiahnutá priemerná spotreba benzínu 7,4 litra na 100 km. To je veľmi dobrá správa.

Ďalšia dobrá správa je, že moja spotreba bola dosiahnutá bez ekorežimu. Ten som totiž hneď po 10 kilometroch jazdy vypol a opäť už nespustil. Auto okamžite ožilo a vytáčanie do maximálnych otáčok začalo dávať zmysel pri predbiehaní. V skratke povedané, štvorvalec v pohode postačuje na pokojnú a mierne dynamickú jazdu. Problémom by mohli byť iba vyššie rýchlosti, kde už Dusteru dochádzajú sily.

Prevodovka. Jeden veľký rozdiel oproti verziám 4x4 nastáva na prvom stupni. Nie je krátky a pokojne sa dá využívať v zápchach. V modeloch 4x4 jednotka slúži ako akási náhrada za redukciu v teréne a zvyknete sa tak rozbiehať za normálnych okolností na dvojke. S predným pohonom nie, tu je jednotka plnohodnotný prevodový stupeň v každej dennej situácii v premávke.

Končím podvozkom a jazdnými vlastnosťami. Duster ako aj jeho všetci „príbuzní“ z rodiny Dacia, je absolútne „hluchý“ na jamy, diery, kryty kanálov alebo iné nástrahy ciest. Rumuni zostrojujú výnimočne odolné autá. Veď u nich a u nás treba myslieť na tankodrómové cesty. Jazdné vlastnosti sú v pohode, avšak riadenie až tak nie, preto to zbytočne do zákrut so športovou jazdou nepreháňajte.

Za malé peniaze veľa muziky. Presne o tom je Dacia Duster. Druhé najpredávanejšie SUV na Slovensku si kupujú zákazníci s jediným úmyslom. Chcú mať spoľahlivé, odolné a lacné SUV v rodine. Presne to dostanú a nič navyše! Teším sa, čo prinesie druhá generácia.