V tomto roku som mal už dočinenie s Opel Combo alebo jeho dvojičkou Peugeot Rifter, ktoré patria medzi kompaktné osobné dodávky. Aj keď poskytujú mimoriadne veľa miesta pre posádku i batožinu, stále existujú zákazníci, ktorí hľadajú viac. Nestačí kompaktná osobná dodávka? Ok! Poďme do vyššieho segmentu a to do stredne veľkých dodávok. Hlavným favoritom v tejto triede bude Citroën Spacetourer, pretože má hneď niekoľko dôležitých plusov. Prvý z nich sa predstavuje hneď pri prvom pohľade. Dizajn.

Dávno neplatí, že krabicová karoséria nemôže dobre vyzerať. Najlepší sú Francúzi a špeciálne Citroën. Vo svojom portfóliu majú množstvo extravagantných modelov. Napríklad Citroën C3 Aircross. Pri osobnej dodávke je tvarovanie oveľa väčší problém, pretože treba zachovať najdôležitejšie kritérium – priestor. Ten sa získava najlepšie z kubického tvaru, no dizajnérom to nezabránilo vyhrať sa s výzorom prednej bacuľatej masky. Najväčšiu rolu tu zohráva chrómovaný fabrický znak tiahnuci sa pozdĺž celej krátkej kapoty. Pridajte k tomu zaujímavú farbu (nie nami testovanú) a pekné kolesá. Hneď je z toho pekná dodávka. Škoda len, že sa nemyslelo na nejaké stupienky v nárazníku, aby sa dalo dobre umývať čelné sklo.

Na miesto vodiča sa nasadá pomocou schodíka, čo umožňuje pohodlné nastúpenie. Ešte som si nestihol ani nastaviť vlastnú polohu a už mi bolo jasné, že z auta budem mať výborný výhľad. Vodič prehľadne vidí cez bočné okná, do spätných zrkadiel a oceňujem aj dobrý sklon tenších A-stĺpikov. O veľkej ploche čelného skla nehovoriac. K jednoduchšiemu parkovaniu mi dopomáhali predné/zadné parkovacie senzory a kamera s vodiacimi čiarami.

Druhý a tretí rad má inovatívne riešenú variabilitu sedadiel. Každá sedačka mala vlastné operadlo s nastaviteľným sklonom, hoci sedák bol delený asymetricky. Odporúčam priplatiť za koľajnicové ukotvenie sedadiel, pretože vtedy môžete doslova experimentovať. Sedačky nielenže posúvate dopredu/dozadu, čím vzniká väčší/menší priestor v batožinovom priestore, ale taktiež ich môžete všetky jednoducho vytiahnuť cez bočné posuvné dvere. Sedačky sú ľahké na manipuláciu a rovnako dobre sa ukotvia do koľajníc naspäť. Za niekoľko minút tak môžete mať z osobnej osemmiestnej dodávky, dvojmiestnu úžitkovú verziu pripravenú prevážať napríklad nábytok.

Nezvyknem sa veľa rozplývať nad opismi kvality spracovania interiéru testovaných áut, ale pri tomto Citroëne spravím malú výnimku. Niekedy sme si museli vystačiť, že takýto druh auta odvezie pohodlne osem ľudí, no za cenu lacno vyzerajúceho interiéru. Spomínam na staré Jumpy. V závislosti od vášho rozpočtu môže byť Spacetourer vybavený všetkými prvkami komfortu ako osobný automobil. Menujem aspoň bezkľúčový vstup a štartovanie, elektrické posuvné dvere, nezávislé kúrenie, trojzónovú výkonnú klimatizáciu alebo aj radarový tempomat. Celý interiér, vrátane palubnej dosky a čalúnenia pôsobil mimoriadne kvalitným dojmom.

Nech som sa pozeral na toto auto akokoľvek prísnym meradlom, nenašiel som žiadnu veľkú nedokonalosť. Možno mi len trochu vadil nevyužitý priestor medzi vodičom a spolujazdcom. Ak tu nesídli tretie sedadlo, tak je medzi sedačkami iba podlaha. Vedel by som si tu predstaviť nejaký robustný box alebo výsuvný pracovný stolík. No inak ma nič zásadné nenapadá, pretože Spacetourer dostanete až v troch karosárskych veľkostiach (XS, M, XL), pričom každý z nich si zákazník dokáže individuálne konfigurovať od počtu sedadiel až po bussiness class výbavu.

Neodmysliteľnou súčasťou pohodlného veľkopriestorového dopravníka musí byť schopný motor, ideálne úsporný, kultivovaný a nikdy nie je škodu slušná dynamika s rezervou výkonu. Presne takýto je najvýkonnejší derivát naftového štvorvalca 2.0 BlueHDi v Spacetoureri. Jeho 130 kW sa prenáša cez osemstupňovú automatickú prevodovku na prednú nápravu. Pokiaľ budete jazdiť dlhé vzdialenosti a obsadzovať auto naplno, neváhal by som. Spokojný som bol s ťahom, ktorý začínal byť citeľný už od 1500 ot./min.

Vďaka nahusto naskladaným stupňom si nepýta veľa nafty. Na mestskom obchvate dosahoval maximálne 7,5 litra pri posunkovaní v kolóne, mimo mesta ukázal palubný počítač veľmi zaujímavých 6 litrov a na diaľnici pýtal 8,7 litra pri silnom nárazovom vetre. Jazdil som prevažne sám, no nie s úplne ľahkou nohou na plyne. Prevádzkové náklady teda nebudú žiadna katastrofa a to je pre podnikateľov veľmi dobrá správa.

Vo všeobecnosti musím vyzdvihnúť osemstupňový automat, ktorý predtým radil iba šesť rýchlostí. Pohotovo reaguje na reakcie plynu a rád sa hrá s veľkým krútiacim momentom motora, čo znamená, že než by mal podradiť, tak nechá motor ťahať od nižších otáčok. Je to dobre, aj zle. Agregát sa z nízkeho pásma rád poberie rýchlo preč, no za cenu dunivého zvuku. Ten sa ozýval aj pri rýchlosti 90 km/h so zaradeným siedmym prevodovým stupňom. Občas som si preto prepol manuálny režim a podradil na šestku.

Cestujúca posádka ocení v tejto osobnej dodávke nevídaný komfort pruženia a aerodynamiku. Prejdete hoci aj 700 kilometrov naraz a osoby vychádzali z auta s úsmevom na tvári. Aerodynamiku by som vedel prirovnať k pocitom vo vlaku. So zvyšujúcou rýchlosťou počujete iba tlmený hluk obtekajúceho vetra, pri ktorom sa dá pokojne zaspať. A to pruženie! Klobúk dole ako dobre si rozumie s dierami na cestách. Jediné, čo dokáže troška menej zadná náprava odfiltrovať sú spomaľovače. Zadok, hlavne v prázdnom stave, riadne nadskočí.

Veľké auto evokuje vo väčšine z nás nemotornosť pri manévrovaní v úzkych uličkách. Opak je pravdou, pretože Spacetourer má vďaka krátkym previsom a dobrému polomeru otáčania obratný charakter. Pri parkovaní to predvedie kedykoľvek. Možno mi tu vadil len slabší účinok posilňovača riadenie. Treba využívať pri točení obe ruky. Vo vyšších rýchlostiach však tuhšie riadenie oceníte.

Čo dodať na záver? Citroën Spacetourer nemôže byť zlou voľbou, ak hľadáte auto na podnikanie v oblasti autodopravy. Ako rodinný van je až nadštandardne dobrý, takže by stačil aj slabší motor a výbava. Tretie plus je, že si ho zaľúbi nežné pohlavie skrz pekný vzhľad a jednoduchú obsluhu. Tieto všetky atribúty nespĺňajú všetky osobné dodávky.

 

Galéria

Zdieľaj:

Hovorí sa, že jeho prvé slovo bolo "auto". Odmalička si k štvorkolesovým autám hľadal cestu, no viac ho zaujímali spoza volantu ako pod kapotou. Od svojich osemnástich sa venuje novinárskej činnosti a v roku 2010 založil webauto,sk, kde píše recenzie k autám, ktoré skutočne riadil.