Peugeot má dlhoročné skúsenosti s výrobou veľkopriestorových a úžitkových vozidiel. Nestráni sa ani vymierajúceho segmentu MPV, hoci model o ktorom bude reč, patril skôr ku kompaktným dodávkam. Za MPV sme mohli považovať predošlú generáciu 5008, pretože poskytovala nevídaný komfort na palube až pre sedem cestujúcich, mala pekný dizajn podobný vlakom TGV a zároveň nešiel z nej dojem lacnej osobnej dodávky. Bolo to rodinné vozidlo, nie pracovné.

V tej dobe Peugeot predával aj model Partner, ktorý ponúkal úžitkový alebo osobný variant karosérie. Keď zaniklo MPV 5008 a pretransformovalo sa na SUV 5008, Peugeot akoby išiel v šľapajach s ostatnými. Ostalo nevyplnené miesto v portfóliu. Potom ale prišla nová generácia Partnera. Výrobca urobil zmenu, ktorá bola tak zásadná, až došlo aj k zmene v pomenovaní. Celkom oprávnene. Teraz je Partner už len pri úžitkovej verzii, tá osobná sa volá Rifter. Otázka znie. Môžeme, aspoň z časti, prirovnávať k segmentu MPV alebo je to stále lacná a kompaktná osobná dodávka? Odpoveď som hľadal v predĺženej verzii, Rifter Long.

Samozrejme, už na prvý pohľad prezrádza, že tvarovo sa prikláňa skôr k osobnej dodávke. A o kompaktnom dojme tiež nemožno hovoriť. Aspoň nie v predĺženej verzii. Tá je dlhšia až o 35 centimetrov. Na druhej strane, výrobca si dal záležať na stvárnení prednej masky, ktorá je iná ako majú koncernové dvojčatá Opel Combo a Citroen Berlingo. Dominujú tu veľké, dynamicky tvarované svetlomety a pekne zdobená maska s fabrickým znakom. Škoda len, že svetlomety sú v ponuke len halogénové, no svietia dobre a počas dňa ich skrášľuje LED denné svietenie. Dizajn Riftera je teda z väčšej časti účelový, no predná časť karosérie aspoň trocha skrášľuje výzor auta.

Počas týždňového testu som zostal milo prekvapený z jednej príhody. Prichádzam k autu a v diaľke vidím ako jedna pani ukazuje svojmu malému synovi na testovací Peugeot Rifter. Bola z neho tak nadšená, že sa nehanbila prísť bližšie a požiadať ma o krátku prehliadku auta. To už som videl, že nemá len jedného syna, ale ešte ďalších dvoch menších. Po prehliadke bol verdikt jedinečný. Vraj rovno volá manželovi a idú na predvádzaciu jazdu. Mladým mamičkám sa Rifter zrejme páči, aj tu vidno, že Peugeot si dal záležať na vozidle a snaží sa ho, nielen názvom, oddeliť od úžitkového variantu Partnera.

Nástupom za volant som si pripomenul prvé dojmy z interiéru, hoci vtedy išlo o najmladšie trojča, Opel Combo. Francúz je vnútri odlíšený drobným volantom  vysoko postaveným prístrojovým panelom. Tak ako to majú aj ostatné modely značky. V stredovej konzole nachádzam hneď niekoľko veľkých odkladacích vaničiek. Stvárnenie palubnej dosky pôsobí hodnotne, ale je tvorená s tvrdších a lesklých materiálov. To by toľko nevadilo ako mohutná stredová konzola v oblasti radiacej páky. Prekážala pravej nohe. Opieral som si o ňu koleno, no keďže nie je z mäkších materiálov, tak koleno začne časom z dlhodobého opierania dosť bolieť.

Vo výbave nájdete, hádam, všetko potrebné pre cestovanie, bezpečnosť a určitú mieru luxusu. Bavíme sa teda o veľmi účinnej dvojzónovej klimatizácii, parkovacích senzoroch, tempomate a niektorých bezpečnostných asistentoch ako systém na nechcené prekročenie jazdného pruhu, rozpoznávanie dopravných značiek alebo automatické núdzové brzdenie. Toto máte už v sériovej výbave každého Riftera. Chýbalo mi tu sledovanie mŕtveho uhla, ktoré je však v ponuke za príplatok. Na veľkosť auta by som ho uvítal v štandarde.

Najväčším tromfom Riftera sa, dozaista, stáva vnútorný priestor. Ten prekračuje veľkosťou a pohodlím aj zaniknuté MPV 5008. Vlastne sa to ani nedá porovnávať s ním, pretože v predĺženej verzii Long disponuje samostatnými sedačkami vo všetkých troch radoch, pričom tie dve zadné sú plnohodnotné a usedia na nich aj dospelé osoby dlhšiu cestu. Priestoru majú na rozdávanie vo všetkých smeroch, jediné mínus vidím v krátkych operadlách a sedákoch. Iba vodič a spolujazdec si môžu pochvaľovať veľkosť sedadiel. Ak by ste chceli, tak aj kratšia verzia ponúka sedemmiestne usporiadanie.

Flexibilita interiéru nie je zlá. Posledný rad sedačiek viete preklopiť alebo úplne jednoducho vybrať von z auta. Stredný rad tvorený z troch samostatných sedadiel je menej praktický, nakoľko sú ukotvené na jednom mieste a nedajú sa posúvať ani polohovať operadlo, dokonca nedisponujú opierkami. Zato sa však rýchlo skryjú do podlahy, čím vznikne úplne rovná plocha. Nastupovanie na tretí rad je celkom pohodlné aj od bočných dverí, aj od zadného veka kufra. Problémom je len fakt, že ak nastúpite zboku, tak zadná časť operadla stredného krajného sedadla je tapacírovaná. Neviem si predstaviť ako často ho bude potrebné čistiť od špinavých topánok v sychravom alebo zimnom počasí, keďže je potrebné naň stúpať.

Peugeot dodáva Riftera v dvoch motorizáciách. Jeden benzínový a jeden naftový. Naftový štvorvalcový agregát 1.5 HDi sa ďalej rozvetvuje do troch výkonových úrovní. Ja som testoval opäť stredný variant naladený na 75 kW a spriahnutý s päťstupňovým manuálom. V Opli Combo s kratšou karosériou si nevyslúžil veľa bodov za dynamiku, takže dlhšia a ťažšia kabína dynamike veľmi nepomohli. Pod kapotou sa začne niečo diať až po dovŕšení 2000 ot./min., dovtedy je motor skúpi na akékoľvek pridanie plynu. Prvé tri prevodové stupne sú síce kratšie, no s danou turbodierou sa nedá hovoriť o agilnosti. Štvorka a päťka ostávajú k dispozícii až za mestom a diaľnicu, no dlhšie diaľničné stúpanie alebo serpentíny si vyžadujú skoré podradenia.

Každá minca má dve strany. Tou druhou stranou mince daného naftového agregátu sa stávajú kultivovanosť a úspornosť. Nie je problém udržiavať priemernú spotrebu na 6,4 litra na 100 km, stačí sa iba nehnať diaľnicou viac ako 120 km/h. V prípade, že budete chcieť Riftera využívať na časté dlhotrvajúce cesty, asi bude potrebné porozmýšľať nad najvýkonnejšou alternatívou s výkonom 96 kW.

Čo sa týka jazdných vlastností, páčili sa mi. S dlhším rázvorom náprav je Rifter ešte viac pohodlnejší. Posádke dopraje húpajúce prejazdy nerovnosťami a taktiež sa rád dobre drží v tiahlych zákrutách. Spolu s intenzívnym posilňovačom sa stáva ideálnou voľbou na každodenné jazdenie.

Fotogaléria