Le Mans, francúzske mesto známe predovšetkým vďaka svojmu legendárnemu okruhu, je miestom, kde sa história motoršportu stretáva s modernými technológiami. Zo Slovenska môže byť cesta sem trošku zdĺhavejšia, najlepšie to spojiť, keď sa vyberiete do Paríža. Z hlavného mesta to do Le Mans zaberie cca 2 hodinky diaľnicami s autom. No už teraz vám vravím... ak ste automobilový fanúšik, bude to pre vás väčšia fascinácia ako Eiffelova veža.
 
Zraz legendárnych hothatchov

Ako návštevník múzea som bol milo prekvapený pomerne rozsiahlym parkoviskom, ktoré sa nachádza pri hlavnej tribúne okruhu. Ešte som ani nevystúpil z auta a už som sa začal rozplývať nad Peugeotom 205 GTI. V ten deň tam mali zraz majitelia tohto niekdajšieho najlepšieho francúzskeho hothatchu. Dnes sa Peugeoty 205 GTI ťažko zháňajú, pretože sa stali kultovými vozidlami pre nadšencov automobilov a sú veľmi žiadané medzi zberateľmi a milovníkmi klasických áut. Jeho vzácne a zachovalé príklady sú často dobre vysoko hodnotené. Z nuly na sto vedeli zrýchliť za 8 sekúnd a v sériovej verzii disponovali výkonom od 105 do 130 koní.

Počkal som si, až majitelia prešli cez brány do areálu okruhu a rozbehli sa s nimi. Musím úprimne spomenúť, že aj keď mali tieto autá pod kapotou iba 1,6 litrové až 1,9 litrové zážihové štvorvalce, tak 20 ks za sebou narobilo celkom obstojný dunivý rámus. Pre mňa bol takýto vstup do múzea veľmi ikonický a ešte viac som sa tešil, čo príde. A už pred recepciou som ostal užasnutý z prvého dojmu interiérového dizajnu a relatívne lacného vstupu za 16€, ktorý už obsahoval aj peší vstup na tribúny. Jednoducho "wau"!

Kým sme oficiálne pustili cez vstup, tak z brožúrky si čítam...

Okruh Le Mans je unikátny svojou kombináciou klasických verejných ciest a špeciálne postavených pretekárskych dráh. Celková dĺžka okruhu je približne 13,6 kilometra, čo ho radí medzi najdlhšie pretekárske trate na svete. Na zabezpečenie okruhu a jeho plynulý chod počas pretekov je potrebných viac ako 2000 dobrovoľníkov (v niektorých informačných kanáloch sa uvádza dokonca 3000 ľudí) a profesionálov, ktorí dohliadajú na všetky aspekty, od bezpečnosti až po technickú podporu.

Preteky na okruhu Le Mans sa konajú každoročne, pričom najznámejším podujatím je 24-hodinový závod Le Mans, ktorý sa tradične koná v júni. Počas týchto pretekov sa okruh mení na epicentrum motoršportového sveta, kde sa stretávajú najlepší jazdci a najrýchlejšie autá. 

Najstaršie exponáty
 
Milí čitatelia, spísať vám tu podrobné informácie o všetkých exponátoch by pokojne bolo na jednu hrubú knihu, preto sa sústredim skôr na pocity a to najzaujímavejšie, čo ma na tejto prehliadke zaujalo. Príjemne sa usaďte do kresla a pripravte sa na jazdu históriou motoršportu v Le Mans. 

Hneď za turniketom sa pristavujem pri prvých autách, ktoré vizuálne pripomínajú skôr kočiar s motorom. V podstate, prvý exponát ma odrovnáva svojimi parametrami. Ide o trojkolku od francúszkeho vynálezcu a automobilového dizajnéra Léona Bolleého. Trojkolka mala posed pre dve osoby, výkon 4 konské sily, ktoré zabezpečoval parný motor a jeho sila postačovala na vyvinutie maximálnej rýchlosti 35 km/h. To znamená, že jedno kolo na okruhu by táto trojkolka zvládla za 23,3 minút a okruh by za 24 hodín prešla maximálne 61 krát, ak by však jazdila bez prestávky. Ale pokoj! Prvé oficiálne preteky Le Mans sa konali až od roku 1923.

Prechádzam fotografickou uličkou najznámejších a najvýznamejších pretekárov, vynálezcov a konštruktérov histórie až sa dostávam do sekcie, kde sa to všetko začalo. Pozerám na model Chenard et Walcker 1100 Tank z roku 1937 a vy si ho pozeráte tiež na priloženej fotografii. Vidíte tie zodraté sedačky a doničený exteriér auta? Viete si predstaviť aký adrenalín a hazard to musel byť? Toto auto nedostalo prezývku "tank" len tak. Disponovalo výkonom 30 koňských síl, čo mu stačilo na dosiahnutie rýchlosti 140 km/h. V roku 1937 s ním pretekal jazdec Raymond Sommer a dostal sa na celkové siedme miesto v pretekoch 24 Le Mans. 

Až neuveriteľných 30 rokov trvalo, kým postavilo Porsche svoje prvé vozidlo na tieto legendárne preteky a to v roku 1953. Model 550 Spyder sa vyznačoval mimoriadne ľahkou konštruckiou. Pod kapotou už vtedy skrýval motor typu boxer so štyrmi valcami a objemom 1,5 litra. Dosahoval maximálnu rýchlosť 220 km/h a silu 110 koňských síl cez štvorstupňovú manuálnu prevodovku. Brzdilo na s bubnovými brzdami a vtedajší najlepší jazdec, ktorý reprezentoval značku Porsche, Richard von Frankenberg, zvládol dôjsť do cieľa na konečnom 14 mieste, no v kategórii 1,5 litra bol na 1. mieste.

Najlepšie časy a legendárni jazdci

Čo by to bolo za reportáž, keby som sa nepristavil aj pri tých legendárnych skvostoch Ford GT40 a Ferrari 330 P. Keďže som veľkým fanúšikom filmografie a histórie, nemohol som opäť nenavnímať tú pretekársku atmosféru z filmu Ford vs. Ferrari (respektíve Le Mans 66) v hlavnej úlohe s Mattom Damonom, ktorý stvárnil legendárneho konštruktéra Carola Shelbyho a Christianom Baleom ako legendárneho pretekára Kena Milesa. Určite ten príbeh poznáte a ak nie, pozrite si ten film skôr, než sem zavítate. Toto múzeum vás prevedie v čase a vy navnímate neskutočnú nostalgiu z tohto obdobia ako aj smútok z tragického záveru Kena, ktorý chybou alebo povelom stajne Ford na pretekoch Le Mans nikdy nezískal 1. miesto, hoci neoficiálne bol pre každého víťaz práve on. 

V rukách Kena Milesa dokázalo GT40 dosiahnuť rýchlosť nad 320 km/h a v pretekoch prekonal viackrát svoj vlastný rekord. Vďaka jeho prínosu, skúsenostiam a oddanosti získal Ford prvenstvo na 24 Le Mans štyrikrát za sebou v rokoch 1966, 1967, 1968 a 1969. O to väčšou škodou je jeho náhly odchod do motoršportového neba 17.8.1966 pri skúšobnej jazde s vozidlom Ford J-car na pretekárskom okruhu Riverside International Raceway v Kalifornii. Keď tieto fakty poznáte a prechádzate sa v múzeu pri týchto vozidlách, je to veľmi silné a dojímavé. Presúvam sa po hodnej chvíli ďalej.

Hoci nechcem dehonestovať výkony Fordu a ich pretekárov, historickou pravdou je, že Ferrari získalo titul na 24h Le Mans pred rokom 1966 šesťkrát za sebou a to je naozaj pôsobivé. No rovnako je pôsobivé, že následne si muselo počkať na celkové víťazstvo až do roku 2023 (toto nie je preklep!). Na fotke vidíte model 365 P, ktorý bol postavený na okruhu až po víťazných modeloch Ferrari 250 TR60, Ferrari 250 TR61, Ferrari 330 TRI/LM, Ferrari 250, Ferrari 275 P a Ferrari 250 LM. Po týchto modeloch nestíhalo za novšími, výkonnejšími a spoľahlivejšími modelmi konkurencie. Ford vlastne ustrihol Ferrari krídla. Aká je tá história rozmanitá a neuveriteľná, však?

No a kto dominoval po víťazstvách Ferrari a Fordu na 24 Le Mans? Štafetu prebralo Porsche s modelom 917. Stál som aj pri nich dlhú chvíľu a obdivoval ich aerodynamický tvar, či techniku. Tento unikátny skvost dosiahol hneď niekoľko rekordov na trati ako napríklad najvyššiu maximálnu rýchlosť na rovinke Mulsanne (Hunaudières) 386 km/h, pričom za volantom sedel Jackie Oliver a tento rekord si držal až do roku 1988. Ďalej prešlo aj najviac kilometrov na trati, celkovo až 5335,313 km za 24 hodín, čo vydržalo až po rok 2010. Fascinujúce údaje, ak vezmene do úvahy, že jazdci týchto vozidiel sedeli v obyčajných škrupinách sedadiel aké sa kedysi montovali do starých električiek (podobný tvar), museli tiež znášať teplotu vo vnútri vozidla, ktorá častokrát dosahovala od 40 stupňov celzia až do 60. Predstavte si to peklo! Tieto autá boli pojazdné sauny na kolesách.

Porsche 917 LH bolo známe inovatívnym dizajnom s predĺženým zadným krídlom, tzv. "Long Tail", ktorý zlepšil aerodynamiku a stabilitu vozidla pri vysokých rýchlostiach. Bol poháňaný silným 4,5-litrovým dvanásťvalcovým motorom, ktorý dosahoval výkony až 600 koní a umožňoval dosahovať extrémne vysoké rýchlosti na dlhých rovinkách. Stalo sa legendou medzi fanúšikmi pretekov a dodnes patrí medzi najobľúbenejšie a najuznávanejšie historické pretekárske vozidlá vôbec. Dokonca sa objavilo aj vo filme "Le Mans" z roku 1971, kde ho režíroval Lee H. Katzin a hlavnú úlohu zohral Steve McQueen. Film sa stal kultovým medzi fanúšikmi motoršportu a dodnes sa považuje za jeden z najlepších zobrazení pretekov v Le Mans.

Postupne sa dostávam do novodobej histórie od roku 1990 až po súčasnosť. Tu sa automobilky sústreďovali nielen na výkony špeciálov, ale aj ich bezpečnosť, ktorá bola čoraž dôležitejšia. To sa odzrkadlilo i na samotnom okruhu, kde sa na najväčšej 6 km rovinke pridali dve šikany, aby sa znížila maximálna rýchlosť vozidiel, čo prispelo k bezpečnosti jazdcov i udržateľnosti bŕzd. Prechádzam trošku rýchlejšie okolo pretekárskych skvostov tej doby. Je ich tu neúrekom veľa. Zaujala ma napríklad Toyota GT One z rokov 98 až 99. Jej červeno-biele polepy mi pripomínali nejaké auto, až som si spomenul, že s touto Toyotou som skutočne jazdil. Na Grand Turisme 6. Vyhrával som s ňou každý pretek v danej kategórii. Disponovala s výkonom 600 koní, mala vidlicový osemvalec s dvoma turbami a objemom 3,6 litra. 

Posledná sieň patrí tým najnovším ročníkom, ktoré tiež boli niečim výnimočné. Napríklad sa tu nachádza Audi R15 TDi Plus, ktoré stanovilo nový rýchlostný rekord na trati po zavedení šikán a to 366 km/h s jazdcom Mike Rockenfellerom v roku 2010. Dva roky predtým tam bolo tiež Audi R10 TDi, ktoré sa stalo historickým prvým vozidlom s naftovým motorom, ktoré vyhralo celkové víťazstvo. Vtedy to bola ukážka toho, kam sa za posledné roky dostali naftové motory s vývojom a akú svetlú budúcnosť majú. Prešlo len niekoľko ďalších rokov (2014, 2015, 2016) a k slovu sa dostávajú nízkoobjemové motory so štyrmi valcami. Takýto prepĺňaný dvojliter predstavilo Porsche s modelom 919 Hybrid. 4 valce, 2 litre, elektromotor, 1100 koní a 3 po sebe celkové víťazstvá... šialené!

Návšteva múzea skončila prechádzkou po tribúnach a prechádzkou okolo časti trasy. Vôbec mi nevadilo, že celkom pršalo, užíval som si tento moment a bol som šťastný, že som sa sem rozhodol ísť aj za cenu väčšej vzdialenosti. Kto sa dočítal až sem, pozývam na náš instragramový účet Webauto.sk, kde nájdete mnou nahraté autentické videá a niekoľko ďalších zaujímavostí z návštevy múzea.