Na východe? Tam ste si mohli vybrať – buď ste mali šťastie na jedno z mála moderných vozidiel, alebo vás štát považoval za dostatočne dôležitého, aby vám taký stroj vôbec zveril. A práve sem spadá Volga GAZ 24-01 z roku 1972. Volga bola jedno z tých áut, ktoré ste na ceste jednoducho neprehliadli. 

Wołga Gaz 24-01 - Zdroj: Klasykagatunku.pl
A keď ste ju videli prichádzať, pravdepodobne ste si okamžite položili dve otázky: „Čakám na taxík?“ alebo „Robil som niečo zlé?“ Pravda je, že to boli dve hlavné možnosti. Buď sa jednalo o služobné auto tajnej služby, alebo sa vám pošťastilo a naozaj ste chytili taxík.

Technika, ktorá mala vo východnom bloku štýl

Na svoju dobu a na pomery východného bloku to bolo jedno z najmodernejších áut, čo už samo o sebe znie trochu paradoxne. GAZ 24-01 sa pýšil štvorvalcovým motorom s objemom 2,4 litra a výkonom okolo 98 koní. To vám síce nezaručilo žiadne pretrhnutie asfaltu, ale keď ste si predstavili, že väčšina áut v okolí bola zvyčajne Moskvič, Lada alebo Záporožec, zrazu Volga pôsobila ako limuzína. 

Wołga Gaz 24-01 - Zdroj: Klasykagatunku.pl
Auto malo pohon zadných kolies, čo sa v tej dobe považovalo za normu. V kombinácii s robustnou konštrukciou malo niečo, čo by ste dnes nazvali „charakterom“. Interiér bol na tú dobu priestranný a luxusný – teda ak ste nevedeli, ako vyzerá skutočný luxus na západe.

Výkladná skriňa sovietskeho automobilizmu

Pre sovietsky zväz to bolo auto, na ktoré sa hľadelo s pýchou. Volga bola symbolom sily, postavenia a technického pokroku. Lenže problém bol v tom, že zatiaľ čo na východe sa s ňou chválili ako s výkvetom automobilizmu, na západe by si ju niekto ľahko pomýlil so starším modelom z 50. rokov. 

Wołga Gaz 24-01 - Zdroj: Klasykagatunku.pl
GAZ 24-01 totiž technicky zaostával, hlavne pre dlhé generačné cykly a fakt, že vývoj áut bol v ZSSR skôr o robustnosti než o inovácii. Ale úprimne, čo čakať od krajiny, kde plánovanie na 20 rokov dopredu bolo bežným štandardom? V čase, keď na západe už jazdili moderné modely s výkonnými motormi a komfortnými prvkami, v ZSSR sa tešili z auta, ktoré aspoň na diaľku vyzeralo ako niečo moderné.

Buď ste ju milovali, alebo sa jej báli

Volga GAZ 24-01 nebola pre každého. Ak ste boli bežný občan, na takýto luxus ste mohli zabudnúť. Teda pokiaľ ste neboli taxikár – vtedy ste mali aspoň šancu dostať sa k nej, aj keď za nekresťanské peniaze. Inak si tieto kúsky užívali príslušníci tajných služieb, vládni úradníci alebo iné „vybrané osobnosti“. A pre bežného človeka to znamenalo jedno – keď ste ju videli zaparkovanú pred vaším domom, buď ste mali veľké šťastie na taxík, alebo veľmi zlý deň so štátnou bezpečnosťou.

Wołga Gaz 24-01 - Zdroj: Klasykagatunku.pl
Dnes už veterán, no stále pútavý

Aj keď sa dnes na Volgu GAZ 24-01 pozeráme trochu s úškrnom, v tej dobe to bolo auto, ktoré malo vo východnom bloku rešpekt. Dnes je to už skôr veterán s historickou hodnotou. No na zrazoch starých áut dokáže stále zaujať – hlavne ak k nemu pridáte príbeh o tom, ako ste s ním vošli na letisko bez toho, aby vás niekto zastavil. 

Volga má v sebe kus automobilovej histórie – tej východnej, ktorá sa vždy snažila dobehnúť západ, ale zároveň si išla svojou vlastnou cestou. Ak dnes niekde uvidíte Volgu GAZ 24-01, určite sa pri nej na chvíľu zastavte. Možno zistíte, že aj napriek svojej robustnosti a nenápadnému luxusu má niečo, čo sa nedá kúpiť – a to je história a charakter z čias, keď bola symbolom moci a statusu.

Konkrétny kus v Poľsku, ktorý vidíte na obrázku už pozná svojho majiteľa. My sme si však dali tú námahu a porovnali niekoľko inzerátov. Cukríkový kúsok sa môže vyšplhať na cenu až 25 000€.

Zdieľaj:

Jerguš Horský

Zaujímajú ma autá, ktoré majú charakter – také, čo si nepodávajú ruku s priemerom. Sledujem techniku, dizajn, zvuk a aj to ako auto pôsobí, keď v ňom človek sedí. Nehľadám dokonalosť, ale výnimočnosť v detailoch, v prejave, v pocite. Auto pre mňa nie je len stroj – je to postava s vlastným príbehom, ktorá vie zaujať, prekvapiť alebo dokonca vybudovať rešpekt.