Trabant, východonemecké vozidlo, ktoré si vyslúžilo mnohé prezývky – od „plastovej krabice“ po „komunistické Porsche“, je dnes ikonou automobilovej histórie. Napriek tomu, že vznikol z nedostatku a bol technicky jednoduchý, stal sa symbolom každodenného života v NDR a aj po desaťročiach si zachováva miesto v srdciach nadšencov.

Ako vznikol Trabant 

Po skončení druhej svetovej vojny čelila Nemecká demokratická republika obrovským problémom s dostupnosťou priemyselných surovín, najmä ocele. Výrobcovia v Zwickau, v továrni VEB Sachsenring, sa preto rozhodli pre netradičné riešenie: karosériu z duroplastu, kompozitného materiálu z fenolovej živice a bavlnených vlákien. Tento materiál mal výhodu v tom, že bol ľahký, lacný, nehrdzavel a nevyžadoval lisovanie plechov. Prvý sériový model – Trabant P50 – sa objavil v roku 1957. Mal jednoduchý dvojtaktný dvojvalcový motor s objemom 500 cm³ a výkonom 18 koní. V tom čase však znamenal prielom – bol malý, lacný a dostupný v štáte, kde výber áut bol značne limitovaný.

Modelová evolúcia Trabantu 

Trabant prešiel viacerými vývojovými štádiami. V roku 1962 prišiel na trh model P60 s mierne vylepšeným motorom, ktorý mal 600 cm³ a výkon 23 koní. Už v roku 1964 ho však nahradil model 601 – najznámejší a najikonickejší Trabant, ktorý sa vyrábal nepretržite až do roku 1990. Tento model bol známy svojím robustným vzhľadom, jednoduchým interiérom a hlukom dvojtaktného motora s výkonom 26 koní. Celkovo sa modelu 601 vyrobilo viac ako 2,8 milióna kusov. V roku 1990 sa Trabant pokúsil o modernizáciu predstavením modelu 1.1, ktorý už mal štvorvalcový motor s objemom 1 043 cm³, dodávaný spoločnosťou Volkswagen. Bolo to technicky najvyspelejšie vozidlo z rodiny Trabantov, ale do éry po zjednotení už zapadol len ako relikt minulosti a jeho produkcia sa ukončila v roku 1991.

Čakanie na auto v NDR 

Dopyt po Trabantoch bol v NDR obrovský – išlo totiž o najlacnejší a najdostupnejší dopravný prostriedok pre bežného občana. Výroba však bola pomalá a centralizovaná ekonomika neumožňovala zvyšovať kapacity podľa potreby trhu. Výsledkom boli čakacie lehoty dlhé aj 10–15 rokov. Záujemcovia si vozidlá objednávali v mladosti s nádejou, že auto dostanú pred svadbou alebo narodením detí. Vznikol tým fenomén udržiavania áut v čo najlepšom stave – majitelia si ich opravovali svojpomocne a medzi vlastníkmi sa vytvorila komunita zdieľajúca rady a náhradné diely.

  
 
 
 
 
 
 
View this post on Instagram
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
A post shared by Dan Priban (@danpriban)

Trabant v súčasnosti – z reliktu minulosti na miláčika veteránskych zrazov

Aj keď výroba Trabantu skončila začiatkom 90. rokov, jeho odkaz pretrval. Z vozidla, ktoré bolo kedysi terčom vtipov, sa stal kultový automobil. Po páde Berlínskeho múru sa Trabant stal akýmsi symbolom zmeny – vozidlom, ktoré „prekročilo hranice“ medzi Východom a Západom. V súčasnosti sa zúčastňuje veteránskych zrazov, prerába sa na elektromobily a objavuje sa dokonca aj vo filmoch a galériách ako umelecký artefakt. Niektorí majitelia ho kompletne reštaurujú do pôvodného stavu, iní zasa experimentujú s jeho modernizáciou, čím Trabant dostáva druhý život v 21. storočí.