Dobrá voľba, ale ...

Španieli predstavili svoje najväčšie SUV ako poslední z koncernu VW, no o to viac času mali na jeho doladenie podľa vlastných predstáv. Koncernoví hráči pre Tarraco sú VW Tiguan Allspace a Škoda Kodiaq. Stoja na rovnakom podvozkovom základe, teda na modulárnej platforme MQB. Každý z výrobcov však vštiepi do svojich to svoje. Škoda ide vždy po maximalizácii priestoru, VW sa hrá aj s tým najmenším detailom a Seat sa chce, okrem iného, páčiť. Oproti koncernovým bratom má Tarraco navrch, zaručene, dizajnom.

Jeho mohutnú karosériu zdôrazňuje predná šesťuholníková maska chladiča s ostrými hranami a chrómovaním. Po jej stranách sú rovnako dynamicky osadené LED svetlomety. Boky skrášľujú disky, ktoré môžu mať až 20 palcov. Čo sa týka zadku, tak ten je asi najkrajší od všetkých ostatných modelov značky ako aj koncernových SUV. To spojenie hlavných zadných svetlometov s tenkou reflexnou červenou linkou je perfektne riešené. Škoda len, že nie je presvietená aspoň jedným LED pásom. Ale to príde už v budúcom roku.

Interiér španielského SUV sa nesie v štýle pohody, elegancie a veľkej ergonómie. Palubná doska patrí medzi tie menej nápadité, ale práve z tej ergonomickej stránky je dobre zvládnutá. Zaujal ma digitálny prístrojový panel, ktorý máte už v štandardnej výbave. Nastavuje sa v ňom množstvo funkcií zobrazenia cez ovládače na pravom ramene volantu. Jeho grafika prekonala moje očakávania. Rovnako dobre som si rozumel aj s logikou menu v hlavnom dotykovom 8-palcovom displeji osadenom nad stredovou konzolou palubnej dosky. Okrem navigácie s hlasovým ovládaním je tu možný pevný disk na 10 GB, DVD prehrávač, 3x USB vstup, funkciou WLAN alebo aj Mirror link rozhraním.

O výbave by sa toho dalo naozaj veľa písať, pretože sa tu nezabudlo naozaj ani na tie menej známe prvky luxusnej výbavy. Tak spomeňme aspoň trojzónovú klimatizáciu, parkovaciu kameru s 360 stupňovým zobrazením, adaptívny podvozok, nezávislé kúrenie, vyhrievanie predných a zadných sedadiel alebo kvalitný adaptívny tempomat doplnený o asistent jazdy v kolóne, asistent bezpečného zastavenia a ďalšie iné, ktoré už dôverne poznáme takmer vo všetkých autách. K asistentom v Tarracu len toľko, že správaním a funkcionalitou sú na takej dobrej úrovni, že by sa za ne nemuselo hanbiť ani prémiové SUV.

Seat Tarraco má ambície privítať až sedem pasažierov. Ja som testoval päťmiestny variant, ktorý poskytoval naozaj enormne veľa miesta pre všetky osoby. Vpredu poteší vodiča vyšší posed, veď sa jedná o SUV. Viac ma zaujímali možnosti na zadnej lavici. Cestujúci si tu vedia posúvať aj polohovať delené sedadlá. Na krajných sedačkách usedia dospelé osoby celodenný výlet a naozaj budú vystupovať minimálne unavení. V strede sa nesedí zle, ale pre dospelú osobu to nie je plnohodnotné miesto, čo potvrdzuje fakt, že tu upevníte cez ISOFIX iba dve detské autosedačky.

Zaujali ma tiež výklopné stolíky v zadnej časti predných operadiel. Disponujú aretáciou vo viacerých uhloch pri vyklopení. Môžete ich teda použiť nielen na jedlo, ale aj ako podložku pre knihu, či tablet. Z boku je ešte aj výsuvný držiak na nápoj. Veľa debát sa vždy rieši ohľadom miesta na treťom rade sedadiel. Ja som síce testoval len päťmiestnu verziu, ale vyskúšal som si v jednom statickom modeli posadiť sa na posledný rad. Sú to len núdzové sedačky, ideálne pre deti. Volil by som skôr päťmiestnu konfiguráciu, ktorá ponúka až 760 litrov v batožinovom priestore. Aby som nezabudol, Tarraco má aj svoje vlastné ťažné zariadenie schované pod nárazníkom. Vyklopíte ho len jedným tlačidlom v kufri.

Paleta motorov pre Seat Tarraco nie je malá. Obsahuje dva benzínové agregáty a jeden naftový, pričom ten je dostupný v dvoch naladeniach výkonu. Môj testovaný exemplár skrýval pod kapotou naftový štvorvalec 2.0 TDi so slabším výkonom, 110 kW. Ako sa však na veľké SUV patrí, motoru sekundovali dvojspojková sedemstupňová prevodovka DSG a pohon všetkých štyroch kolies 4Drive. Rozumejú si spolu dobre?

Dvojliter, DSG a Haldex. Vždy píšem o takejto kombinácii iba pozitívne. Znie to už ako otrepané klišé, však? Tentokrát sa stala výnimka. Nebol som z danej motorizácie priveľmi nadšený, nakoľko, v pomerne ľahkom SUV (vraj 1,6 tony), som už od počiatku testu zisťoval, že tých 110 kW výkonu celkom nestačí. Tarraco sa síce vie slušne rozbehnúť z miesta, ale už od 110 km/h začínal štvorvalec poľavovať na záťahu. Rovnako som bol sklamaný aj zo zvukového prejavu. Za studena si už na voľnobehu celkom statočne rapotal, no udivuje ma, že pri dávkovaní plynu na podlahu a vysokých otáčkach nie je akustika agregátu v takomto drahom a veľkom SUV dostatočne potlačovaná. Škoda Kodiaq bola na tom, subjektívne, určite lepšie.

V tichosti teda 2.0 TDi neašpiruje na víťaza medzi konkurenciou, ale aspoň si zachováva kultivovaný chod bez vibrácií a nízky konzumný nárok na drahú naftu. V číslach vyjadrené... v meste som zvládal držať apetít vozidla na úrovni 7,5 litra nafty na 100 kilometrov, mimo mesta sme sa zmestili do šesť litrov a na diaľnici sa spotreba približovala rovnakému údaju ako v meste. Celkový priemer mi skončil na hodnote 6,8 litra. Možno si poviete veľa na dnešnú dobu, ale toto auto bojuje s odporom vzduchu a hlavne s permanentným pohonom všetkých kolies. Apropo, aerodynamika taktiež nemá neideálnejšie riešené obtekanie vzduchu. Tu platí, že nad 120 km/h ju začínate počuť naozaj zreteľne.

V závislosti od stupňa výbavy (vlastne sú len dva) si viete do tohto auta dokúpiť adaptívne tlmiče. Kúpte si ich (cca 750€). Ja som mal verziu bez nich s devätnásťpalcovými diskami obutými do pneumatík 235/50 R19. Musím povedať, že takto stavaný podvozok s kolesami nie je úplne to pravé orechové na naše deravé cesty. Nerozumejte ma zle. V iných štátoch by som sa rozplýval nad úžasnými jazdnými vlastnosťami tohto SUV, ale ako náhle príde na hrboľaté okresky alebo do mesta, tak nie vždy si poradí so všetkými výmoľmi bravúrne. Niekedy to s vami iba zatrasie, niekedy to má tupý náraz do tlmiča a niekedy je to v poriadku. Samostatnú kapitolu hrajú spomaľovače a výjazdy na obrubníky pri parkovaní. To je akoby ste sekli gumu alebo zlomili rameno na náprave.

Tuhosť podvozka patrí medzi tie tvrdšie typy a to uvítajú rýchli jazdci. Veruže, málokedy som si mohol s iným veľkým SUV toľko dovoliť ako práve so Seatom Tarraco. Veľmi ochotne zatáča aj v prudkých zákrutách a pod plným plynom. Na prašnej ceste a zvolenom snežnom režime má tendenciu posielať zadok do boku, ale elektronika ho zrovná. Veľké plusy si odnáša aj DSG prevodovka, tá nesklamala, hoci pri výjazdoch nebola vždy citlivá, ale to už poznám. Celoplošný problém dvojspojkových automatov. Páčilo sa mi tiež riadenie. Vždy som cítil auto „v rukách“, ostré reakcie a vždy tá správna tuhosť.

Možno sa zdá, že Seat Tarraco pohorelo v tomto teste na prejavoch motora, dynamiky a podvozka. Testovaná kombinácia nebola správna rovnica. Existuje však hneď niekoľko jednoduchých vzorcov. Ak sa rozhodnete pre naftový agregát, tak určite odporúčam investovať do 140 kW verzie. Hluk asi neodstránite, ale aspoň bude mať dobrú dynamiku. Ak sa chcete aj hluku zbaviť, nebojte sa ísť do niektorých z benzínových alternatív. Pokiaľ vám záleží na pohodlí, dokúpte si adaptívne tlmiče alebo zvoľte menší palcový rozmer diskov. Ak si Tarraco vyskladáte takto, nebude dôvod na smútok.