Volkswagen Group – kráľ Európy a milovník diverzity

Volkswagen Group je v Európe to, čo je čokoláda pre deti – takmer všade a vo všetkých formách. Z jednej materskej firmy vo Wolfsburgu vyrástla rozvetvená sieť značiek, ktorá pokrýva široký segment trhu od študentov žijúcich na instantných polievkach a šoférujúcich Polo, až po miliardárov s chuťou na Bugatti Chiron.

Keď si kúpite Škodu, je dosť pravdepodobné, že váš podvozok kedysi zdieľal náhradný diel s Audi. Ak si k tomu pridáte Lamborghini Urus, zistíte, že ide o Audi RSQ8 po anabolickej kúre a s cenou, ktorá vyzerá ako telefónne číslo. 

Porsche a Audi si zas medzi sebou požičiavali technológie elektromobilov tak efektívne, že už ani nevedia, kto bol prvý. V tejto sieti je každá značka ako bratranec na rodinnej oslave – všetci sa poznáme, aj keď každý tvrdí, že sme celkom iný.

Keby ste sa spýtali v 60. rokoch, kto vládne svetovému automobilovému trhu, odpoveď bola jednoznačná: General Motors. Dnes z kedysi globálneho giganta ostali hlavne pickupy, SUV a Cadillac, ktorý vyrába autá tak veľké, že majú vlastné časové pásmo. Značky ako Opel a Vauxhall predali Francúzom a Holden v Austrálii pochoval marketingový cynizmus. 

Napriek tomu GM vie ako na Ameriku: ich Chevrolety a GMC pickupy sú stelesnením americkej predstavy o kompaktnosti, kde trojtonové auto je štandard. A Cadillac? To je luxus s moc fajným V8 pod kapotou a infotainmentom, ktorý občas zabudne, že mal byť smart.

Stellantis vznikol spojením PSA a FCA a je to skutočný koncernový chameleón. Pod jednou strechou sa stretli Peugeot, Citroën, Fiat, Jeep, Maserati, Opel a ešte niekoľko značiek, ktoré si pamätá už len archivár. 

To znamená, že keď si kúpite Opel, má možno viac francúzskej DNA ako Bordeaux. Jeep s talianskym motorom je už bežným javom a ak sedíte v Maserati, ktoré znie ako Ferrari, ale spája podvozok s Alfou, ste len ďalším dôkazom, že Stellantis je čochvíľa vlastník každej druhej európskej ulice.

Honda je v automobilovom svete ako samuraj bez pána. Samostatná, nezávislá, trochu excentrická, ale vždy funkčná. Okrem áut vyrába aj motorky, lietadlá, čerpadlá a roboty, ktoré sú strašidelne milé. 

Ich Acura v USA je definícia japonského luxusu s americkým obalom. Honda robí veci po svojom a učí zvyšok sveta, že nezávislosť je štýl.

Aliancia týchto troch značiek je ako manželstvo z rozumu. Spolu zdieľajú technológie, platformy, ale každý si ide svojou cestou. Renault príjemný, Nissan na pokraji revolty a Mitsubishi, ktoré si spí a občas predstaví elektromobil. 

Dacia ako rumunský odkaz do tejto zmesi pridal lacný minimalizmus, ktorý prežije aj časovú bombu.

Geely je meno, ktoré ste možno nepočuli, ale ich vplyv cítite. Vlastnia Volvo, Polestar, Lotus, Lynk & Co. Volvo zostalo švédske, ale s čínskymi zdrojmi, takže každé XC90 je čosi ako švédsky stôl financovaný čínskou bankou. Lotus sa zas mení na elektrickú šľachetnú zbraň, ktorá má byť rýchlejšia ako šepot.

Hyundai a Kia, dnes pod jednou strechou, sú definíciou toho, ako sa z kopírovacieho stroja stal inovátor. Ioniq 5, Kia EV6 – elektromobily, ktoré vyzerajú ako z budúcnosti a fungujú ako z reklamy. A medzi tým robia N verzie, ktoré ukazujú, že aj Kórea vie robiť autá pre nadšencov, nie len pre taxikárov.

Kedysi britská pýcha, dnes vlastnená indickou skupinou Tata Motors. Jaguar Land Rover spojil silu tradičnej elegancie a robustnosti so zdrojmi z Indie, čo značky postavilo na nohy po rokoch neistoty. 

Jaguar sa síce neustále snaží presvedčiť, že vie robiť športové aj elektrické autá, zatiaľ čo Land Rover ostáva synonymom pre luxusný off-road. Paradoxom je, že hoci automobilky z Británie nikdy nevyzerali viac britsky, ich kapitál je pevne v rukách Bombaja.

Ford je ako starý strýko, ktorý síce prešiel svet, ale nikdy neopustil vlastný dvor. Je jedným z mála amerických výrobcov, ktorí si zachovali úplnú nezávislosť – a zároveň jeden z mála, ktorí dokážu ponúknuť pickup, superšport a elektromobil pod jednou značkou. 

Ford stále vlastní aj svoju luxusnú odnož Lincoln, ktorá dodáva štýl štátnym limuzínam, americkým prezidentom a každému, kto chce Cadillac, ale nie Cadillac. Hoci Ford kedysi vlastnil aj Volvo, Aston Martin, Jaguar či Land Rover, dnes si vystačí s tým, čo sám stvoril – a robí to s americkou hrdosťou a veľmi konzistentnou ponukou: od Mustangu po F-150.

BMW je synonymom pre vodičský zážitok, ale pod jeho krídlami nenájdete len radových šoférov s aspiráciou na Nordschleife. BMW vlastní aj Rolls-Royce Motor Cars, kde sa volant drží len preto, že to od vás protokol vyžaduje, a nie preto, že by ste ním chceli hýbať. 

Mini, ďalšia značka v ich portfóliu, je zas živým dôkazom toho, že britský dizajn a nemecká technológia vedia spolu fungovať bez krvavých vojen.

V čase koncernov, aliancií a kapitálových prepojení sa logo na kapote stalo len malou vlajkou v spleti vplyvov. Vaše Audi môže mať prevodovku ako Škoda, motor ako Volkswagen a elektroniku, ktorá debutovala vo Seate. A hoci je svet automobilov komplikovaný, jedné ostáva isté: kúpite si kus stroja, no dostanete kus sveta. So všetkými jeho kompromismi aj genialitou.