Tentoraz extravagant

Naozaj nepoznám veľa modelov, ktoré by vystriedali toľko odlišných kabátov ako práve Civic. Ak to vezmeme spätne posledné dve generácie, tak 7. generácia bola skôr veľký hatchback pre rodinu s nepatrnými predpokladmi vrodeného športového ducha 6. generácie. Terajšia ôsma generácia sa zasa niesla na začiatku svojho vzniku futurizmom. Mnoho členov odbornej verejnosti Civic označovalo za niečo nadpozemské – UFO. To bola prezývka. Jednoducho v roku 2005 nemal pochopenie v mnohých zemiach za nadčasový dizajn a kozmický interiér. Ako to je dnes?

Tvary súčasného Civica sú dnes vyzreté, ale stále moderné. Jeho nevšedný dizajn zaručuje aj po šiestich rokoch neutíchajúci záujem, stále sa páči a Honda si dnes môže vydýchnuť, že futuristické stvárnenie prinieslo svoje ovocie v podobe počtu predaných vozidiel. Pre konzervatívnejšiu klientelu sa vyrába ešte sedan. My sme mali šancu vyskúšať si na sklonku generačnej obmeny hatchback s automatickou prevodovkou v spolupráci s benzínovým motorom 1,8 i-VTEC. Posed za volantom pripomína sedenie v lietadle. Na prvý pohľad rozmiestnenie tlačidiel človeka vyvedie z miery, napokon zistíte, že stačí zopár minút na oboznámenie a ovládate ich intuitívne. Interiér ďalej zaručuje exkluzivitu. Takto nejako si predstavujem aby prístrojovka vyzerala, sršala nápadom a nezaprela praktickosť. Po ruke máte zopár dobre prístupných odkladacích priestorov. Sedenie je komfortné a viac od zeme, čo je na túto triedu skôr škoda. Najväčší handicap tohto hatchbacku spočíva vo výhľade vzad. Mohutný zadný spojler pekne vyzerá, aj plní úlohu prítlaku, avšak znemožňuje absolútne výhľad pri cúvaní. Dokonca chýba aj zadný stierač, parkujete teda len na spätné zrkadlá, prípadne výborným pomocníkom budú parkovacie senzory. Nahliadnutie do batožinového priestoru spôsobí mierne uvoľnenie pántov na vašej sánke. Objem 410 litrov, nízka nakladacia hrana, to sa snáď ani nedá dosiahnuť skrz dizajn. Civic je dôkazom pravého opaku.

Civic aj na dnešné pomery ponúka solídne jazdné vlastnosti vďaka prepracovanému podvozku. Nemá problém vrhnúť sa do zákruty a vyjsť z nej v stanovenom smere. Krátke previsy vpredu i vzadu pôsobia mimoriadne dynamicky a obratne. Pritom je to na pohľad kus veľkého auta. Automatická prevodovka pracuje komfortne, netrhá s vozidlom ani pri razantnom radení. Absencia manuálneho režimu pomocou páčok pod volantom alebo voličom prevodovky vôbec neprekáža. Totiž, spojenie motora 1,8 i-VTEC a automatickej prevodovky nastolí dojem skôr pohodlného pracanta ako neposedného šprintéra. Navyše motor tiahne letargickejšie ako by sa od objemu čakalo, chýba turbo. Pomalá alebo ustálená jazda potiahne z nádrže na každých sto kilometrov približne 7,5 litra benzínu, no prebytočné stláčanie pedálu na podlahu zvýšilo apetít takmer k desať litrom. Na danú objemovú triedu je spotreba v norme, no neohúri. Zato ak sa pozrieme na motor z inej miery, rád volí štýl nízkych otáčok, kedy o sebe nedá počuť. V tomto režime nám Civic s daným motorom najviac sedel. Nikam sa neponáhľať, len si užívať jazdu a pritom máte čas kochať sa stvárnením prístrojovej dosky. Japonské automobily v minulosti neboli vždy pekné aj zvnútra, Honda to zmenila medzi prvými. Hold, na Európanov neplatí rovnaký meter ako v krajine vychádzajúceho slnka.

Končiaca generácia Civica odchádza zo scény vzpriamene. Honda trafila do čierneho daným modelom, získal si priazeň a obdiv. A nám v redakcii Civic spríjemnil týždeň, radi sa prevezieme na novom, ktorý bude odhalený na frankfurtskom autosalóne.