Naposledy

Aktuálne omladenú deviatu generáciu som otestoval v rámci redakčného testu dokopy dvakrát v motorizácii 1.8 i-VTEC a karosérii hatchback. Prvýkrát som sa zoznamoval s bezpečnostnými systémami ADAS a druhýkrát bola Honda Civic otestovaná v roli cestovného automobilu. Navštívil som s ňou hlavné mesto Nemecka. Čo sa týka samotnej motorizácie, tak štvorvalec 1.8 i-VTEC poznám dôverne ešte z ďalších predošlých testov, vrátane v opcii s CVT prevodovkou alebo karosérii Tourer.

Za atmosférickým štvorvalcom budú priaznivci Hondy plakať. Je to jeden z tých agregátov s variabilným ovládaním ventilov, ktorý prechádzal dlhé roky iba evolúciou a spĺňal prísnejšie emisné normy. Na sklonku jeho zániku sa podarilo vydolovať z neho 104 kW výkonu, ktorý sa prenáša na kolesá prednej nápravy skrz manuálnu šesťstupňovú prevodovku.

Technici naladili citlivo všetky súčasti pre pohodlnú jazdu. Spojka a prevodovka veľmi dobre spolupracujú, nedochádza k zbytočnému dretiu. Stačí mať bežný cit v nohách a miesto záberu spojky nájde vodič rýchlo. Spomínam to preto, lebo v niektorých autách s atmosférickým motorom býva problém rozbehnúť sa plynulo. Istú rolu hrá v tomto prípade samotný krútiaci moment, v Civicu naladený na 174 Nm pri 4300 ot./min.

Testovaný červený hatchback s agregátom 1.8 i-VTEC pôsobil na mňa dynamicky a čo je lepšie, štvorvalec skutočne dovolí rýchlu jazdu okresnými cestami i po diaľnici. Je pravda, že dnešné motory s rovnakým objemom a turbom disponujú skoro dvojnásobným výkonom, ale Civic sa nedá zahanbiť. V prvom pásme otáčok ho skoro nepočuť a neťahá vpred po pridaní plynu, od druhej tretiny začína ožívať a posledná tretina je strašne návyková pre uši. Zhruba od maximálneho krútiaceho momentu Civic krásne lineárne zrýchľuje na všetkých prevodových stupňoch. Dalo by sa povedať, že je to taký „Baby Type-R“.

Jedným z hlavných faktov, prečo sa atmosférické motory strácajú z ponúk výrobcov je ich pomerne vysoká spotreba spätá s emisiami. Aspoň taký názor má nato Európska únia. Ono, turbomotory to vedia hrať na dve tváre, úspornú a pažravú. Atmosféra v Civicu je niečo medzi tým. Pokiaľ jej nebudete šliapať po krku, tak si vystačí s apetítom 6,5 litra na 100 km v priemere. Dynamickejšie tempo znamená odber približne o dva litre viac. Celkovo však rátajte skôr s tým smädnejším výsledkom, nakoľko na vydolovanie akéhokoľvek výkonu treba vždy točiť motor na vyššie otáčky.

Priznám sa, že Civic sa mi od ôsmej generácie s „UFO“ dizajnom nikdy moc nepáčil. Na druhej strane je to však ideálny rodinný hatchback s množstvom miesta pre posádku aj ich batožinu. Sedadlá s funkciou Magic Seats dovoľujú prepraviť podstatne rozmernejšie predmety ako v konkurenčných hatchbackoch.

Ani pol krivého slova nemôžem vysloviť k podvozku, k pocitu riadeniu a reakciám na zmenu smeru jazdy. Civic má ostrejšie riadenie, presnú kulisu radiacej páky a stabilný podvozok, ktorý zvládne v zákrutách skutočne veľa. A to sú relevantné dôvody, prečo by som šiel aj do tak, pre mňa, škaredého auta! Snímam klobúk pred atmosférickým motorom s variabilným časovaním ventilov a ďakujem mu za kopu príjemných zážitkov!

Pre zväčšenie stačí kliknúť na obrázok