Presne taká bola Citroën Xantia z roku 1996 – konkrétne vo verzii so štvorvalcovým benzínovým motorom, ktorá síce nebola najvýkonnejšia, ale rozhodne mala, čo povedať.

Zlatá stredná trieda po francúzsky

Xantia prišla na svet v roku 1993 ako nástupca modelu BX. Na rozdiel od jeho ostrých, takmer brutalistických línií pôsobila Xantia dospelejšie. Dizajn od Bertoneho jej dodal civilný, no elegantný výzor – decentný štýl, ktorý nevyvolával vášne, ale rozhodne neurážal. Pod kapotou tejto konkrétnej verzie tlčie klasický štvorvalcový benzín, spojený s manuálnou prevodovkou. Dnes by sme povedali „úplne obyčajné auto“ – no v 90. rokoch bola aj táto „základná“ verzia dôkazom toho, že Citroën vedel robiť pohodlné autá s dušou.

Hydropneumatika, ktorá dávala autu život

Aj keď nejde o verziu Activa, aj bežná Xantia ťažila z legendárneho hydropneumatického odpruženia. Jazda v tomto aute pripomínala plachtenie – auto sa po naštartovaní najprv trochu „prebudilo“, nadýchlo sa ako herec pred vstupom na javisko, a až potom sa zdvihlo do jazdnej výšky. Tento rituál mal svoje čaro. 

Z podvozku občas kvapkal typický zelený elixír menom LHM, ktorý sa stal poznávacím znakom značky – a neoficiálnym lakmusovým papierikom funkčnosti. Ak netiekol, niečo nebolo v poriadku. Ak tiekol, všetko bolo v norme. Typický francúzsky paradox. A hoci elektronika v aute niekedy pracovala podľa vlastného rozvrhu – jeden deň nefungovalo zadné svetlo, druhý deň sa vrátilo do služby ako by sa nič nestalo – práve tieto drobné vrtochy vytvárali osobnosť, ktorú si človek zapamätá.

Nie každá Xantia je Activa. A práve preto je výnimočná

Možno ste počuli, že Xantia bola najrýchlejším sériovým autom v tzv. losom teste. Je to pravda – konkrétne šlo o špičkovú verziu Activa V6 s aktívnym podvozkom SC.CAR, ktorá zvládla vyhýbací manéver lepšie než mnohé superšporty. No táto verzia z roku 1996 taká nebola – a vôbec to nevadilo. Práve v tej jednoduchšej verzii sa ukazuje krása všedného jazdenia. Žiadna honba za výkonom, žiadne pretekárske ambície. Len pohodlná jazda, jemné kolísanie na vlnách asfaltu a pocit, že auto slúži vodičovi, nie algoritmu.

Francúz, ktorý sa nebál byť iný

Citroën Xantia bola auto s dušou. Nie úplne bezstarostná, ale určite úprimná. Mala čaro, ktoré sa nedá naprogramovať – niečo medzi hrdosťou a ľahostajnosťou, medzi eleganciou a výstrednosťou. Jednoducho Francúz. A hoci dnes už len málo ľudí otočí hlavu za Xantiou na ulici, tí, ktorí ju mali, vedia svoje. Spomínajú na ňu ako na pohodlného spoločníka, ktorý vedel pohltiť kilometre s gráciou – aj keď občas so zhasnutým svetlom či netradičným náklonom karosérie.

Lebo nie všetky autá musia byť dokonalé. 

Táto konkrétna verzia – benzínový štvorvalec, manuál a hydropneumatika – ukazuje, že Citroën Xantia bola viac než len dopravný prostriedok. Bola to ukážka francúzskeho pohľadu na pohodlie, štýl a techniku. Ak ste chceli vlastniť model, ktorý má len 4100 km, v Poľsku takýto kúsok vyjde na niečo vyše 9 tisíc eur.