Od roku 2035 majú mať nové osobné autá a dodávky v Európskej únii nulové emisie CO₂. Ide o jedno z najambicióznejších opatrení európskej klimatickej politiky. Napriek schválenej legislatíve však rastie tlak na jej zmiernenie. Diskusia odhaľuje hlboké rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré sa líšia v pohľade na tempo a formu prechodu k elektromobilite.

Francúzsko a Španielsko chcú stabilitu pravidiel
Paríž a Madrid odmietajú znovuotvárať platnú legislatívu. Tvrdia, že akékoľvek zmeny by podkopali dôveru investorov a spomalili prechod na bezemisnú dopravu. Obe krajiny zdôrazňujú potrebu urýchliť rozvoj nabíjacej infraštruktúry a podporiť výrobu cenovo dostupných batérií a softvéru v Európe. Podľa nich by „zmäkčenie“ pravidiel iba zvýšilo náklady a brzdilo inovácie, ktoré majú automobilkám pomôcť konkurovať ázijským výrobcom.

Nemecko presadzuje výnimky pre e-palivá a hybridy
Nemecko síce podporuje cieľ nulových emisií, no žiada zachovanie tzv. technologickej neutrality. Berlín argumentuje, že syntetické palivá môžu byť riešením pre špecifické segmenty trhu, napríklad pre športové alebo luxusné vozidlá. Časť nemeckých politických strán volá aj po dlhšej tolerancii pre hybridné pohony, aby sa zmiernili sociálne a ekonomické dopady transformácie na priemyselné regióny.

Budúcnosť roku 2035 zostáva otvorená
Diskusia o zákaze spaľovacích motorov sa prekrýva s prípravou klimatických cieľov do roku 2040. Zástancovia prísneho kurzu tvrdia, že stabilné pravidlá prinesú lacnejšie elektromobily a väčšiu výrobnú kapacitu. Kritici naopak upozorňujú na pomalší rast dopytu po elektromobiloch a riziko straty pracovných miest. Európska únia tak stojí pred rozhodnutím, či rok 2035 zostane pevnou hranicou alebo sa zmení na flexibilný cieľ.