To dá celkom rozum, pretože ak si odmyslíme, čo všetko predchádza k dokonalému naplánovaniu nezabudnuteľného roadtripu, tak samotná realizácia zaberie veľa času, preto je lepšie ísť do niečoho poznaného a dobrého. Samozrejme, pri výbere zaváži aj zdroj, ktorý nám vyslovil kladný verdikt o jeho absolvovanom roadtripe.

Inšpirácia jasná

My sme sa inšpirovali mediálne asi najznámejšími Angličanmi z motoristického seriálu Top Gear, ktorí kedysi (veru je to už kedysi, pred pár rokmi) vycestovali s troma superšportmi do Rumunska hľadať najzaujímavejšiu cestu sveta. Priatelia, už v tom období, kedy bola úvodná časť 14. série odvysielaná v televízii mi liezli po tele zimomriavky. Traja páni našli cestu sveta, volá sa Transfagarasan, a my sme ich pred pár dňami napodobnili.

Necestoval s nami početný štáb, nemali sme ani superšporty a už vonkoncom sa náš rozpočet na cestu nepodobal tomu anglickému triu. Ale to je len dobrá správa pre Vás, tých, ktorí chcete zažiť neopozeranú dovolenku, takú, ktorú Vám cestovná kancelária neponúkne. Tak sa pohodlne usaďte a prežívajte s nami zážitky z tejto reportáže, možno sa necháte inšpirovať. Veď Transfagarasan nie je už neznámy cestný prechod.

[adsense]

Prečo Opel Astra OPC?

Vybrať sa na Transfagarasan s Oplom Astra OPC bol nápad za všetky drobné! Za dva dni najazdiť bez mála 1800 km na rýchlom a športovom trojdveráku zabezpečilo najideálnejšie jazdné zážitky z cesty. Keď si totiž naštudujete profil cesty horského prechodu Transfagarasan s nekonečnými zákrutami s dĺžkou cca 90 km ( začiatok dedinka Cartisoara –  koniec jazero Vidraru), a potom náš test Oplu Astra OPC z minulého leta, najlepšie vychádza práve naša voľba, pretože iba s ľahkým, rýchlym a stabilným autom budete rezať zákruty ako žiletka.

Prvá polovica cesty prebehla takmer bez zdržania

Iba jedno auto, skromná posádka a kufor nabalený tým najdôležitejším, teda dvoma pármi treniek a ponožiek, vyrážame po pol siedmej hodine ráno z Bratislavy. Čaká nás zhruba 800 kilometrov do prvého cieľa, mesto Sibiu. Prejdeme cez Maďarsko a následne vkročíme na pôdu Rumunska. Kým Maďarsko sa nás zbaví rýchlo, v druhom štáte sa do cieľa dostaneme komplikovanejšie

Prvá zastávka je hneď po pár minútach na hraničnom priechode Rajka, treba kúpiť maďarskú diaľničnú známku. Vyberáme v hotovosti 12,90€, toľko si pýtajú za akýsi papier, na ktorom nájdete údaje o svojom vozidle s platnosťou desať dní. Potom už nasadáme do Astry OPC a najbližších 300 kilometrov letíme maďarskými diaľnicami až smerom na Nadlak (hraničný priechod do Rumunska).

Po ceste zisťujeme, že diaľničný limit na Astre OPC znamená odber asi 10 litrov benzínu za sprievodu iba aerodynamického sprievodu vzduchu okolo karosérie. Inak je auto poslušne krotké a to, že má pod kapotou 280 koní zisťujete iba po pridaní plynu.

Rumunsko chcelo, aby sme si ho užili doslovne

K začiatku hraníc s Rumunskom nás delí už len 30 kilometrov cesty, zatiaľ bez zdržania. Štyri prúdy sú dostavané po Makó, odtiaľ sa napája na okresné cesty. Povrch cesty sa troška zmenil, ale to viac zarážajúce nás čakalo asi dva kilometre od colnice. Zápcha, a nie len tak obyčajná. Kamióny, ktoré sa podrobujú podstatne väčšej kontrole ako osobné automobily zatarasili cestu v jednom smere. Jediné riešenie bolo prejsť do protismeru a vždy sa zaradiť do nejakej medzery späť, aby nedošlo k zrážke s oproti idúcim vozidlom. Našťastie, dopravná morálka zúčastnených vodičov, vrátane nás nemala diery a tak sme si vždy vyšli v ústrety a uhýbali ako sa dalo.

Na hraniciach sme prešli v poriadku, ani kufor nebolo potrebné otvárať, no ešte, než sa nadýchneme riadne cestnej atmosféry Rumunska, musíme zastaviť pri stánku, kde sa predáva akýsi diaľničný poplatok. Na sedem dní vyjde smiešne 4 eurá. Máte tu k dispozícii aj zmenárne, či bankomaty, no my sa nezastavujeme. Peniaze si zamieňajte vždy v bankomate, ktorý je podporovaný vašou bankou, inak manipulačný poplatok pri výbere sa pohybuje od 5 do 10 euro.

Za pol hodinu sme sa dostali na radu, v okienku je nutné predložiť technický preukaz automobilu a zaplatiť v hotovosti (Euro alebo LEI). Následne netrpezlivo sadáme do Astry OPC, štartujeme a preháňame sa dedinami Rumunska. Spočiatku boli rýchle a široké, no ten správny pohľad na zvyky vodičov dostávate až po stovke kilometrov, keď sa prederiete mestom Arrad. Normálne mesto, až na niektoré železničné prechody, tu skrátka podvozok Opla nemal šancu nič iné urobiť ako riadne vytriasť.

Dedinami ako po okreskách, po okreskách ako po diaľnici

Rozľahlá krajina zvaná Rumunsko disponuje smiešnym celkovým počtom kilometrov diaľnic, je ich ozaj pár stoviek, na našej trase to znamenalo len 85 km po A1 a zvyšok (cca 300 km) okreskami. Zisťujeme, že vodiči sú si veľmi podobní so zlozvykmi tých slovenských. Platí tu pravidlo, kým nie je v strede cesty vybudované zvodidlo, dá sa predbiehať. Plná čiara, dvojitá plná čiara, či dokonca kreslené odbočovacie pruhy chápu tunajší šoféri ako dvojprúdovku, kde sa dá predbehnúť pomalšie auto.

Prekvapení dočista zdevastovanou morálkou Rumunov za volantom si kladieme otázku, aké sú v tomto štáte ročné štatistiky nehodovosti. Pravdou však je, že nikdy sa pred našimi očami nestala doslova kritická situácia, kedy auto muselo núdzovo brzdiť alebo uhnúť prudko do boku. Časom si zvyknete a ešte po dlhšom čase ste donútení robiť podobné manévre, pretože inak ste brzdou v premávke. Ešteže máme pod kapotou 280 koní a zrýchlenie za šesť sekúnd. Dva až šesť kamiónov predbehne Astra OPC na šupu v závislosti od dĺžky rovinky.

ˇA čo policajti na to? Stretávate ich výhradne v dedinách a mestách. Merajú v Dacii Logan, buď policajnej alebo civilnej s čiernymi oknami. Ale popravde, zrejme to vzdávajú, vodiči si poslušne dávajú výstražný svetelný signál s diaľkovými svetlami. A tak kabína radarových áut býva skôr prázdna.

Sibiu – rodný jazyk alebo nemčina – poldeci vodky za 10€

Do mesta, ktoré nám poskytne nocľah prichádzame po desiatich hodinách jazdy, dalo by sa prísť aj skôr, keby sme sa nezdržali na hraniciach a nestáli často na „cikpauzách“. Skrátiť čas príjazdu sa Vám podarí, ak nebudete poslúchať pri meste Deva navigáciu a pôjdete po žltých značkách, ktoré navádzajú na diaľnicu A1.

Sibiu bolo založené v roku 1190, stalo sa hlavným mestom transylvánskych Sasov. Po druhej svetovej vojne sa kopa Sasov odsťahovala späť do Nemecka. Momentálne sa vraví o 170 tisíc obyvateľoch žijúcich v tomto meste. Toľko z histórie, teraz nejaké fakty.

Ak sa niekedy zastavíte v tomto meste aj vy, vedzte, že je najlepšie odparkovať auto pred penziónom alebo hotelom, kde ste ubytovaní a využiť MHD alebo taxíky. Ceny za prepravu sú tu ozaj nízke. Keď nepoznáte mesto ako my, nechajte sa odviezť do centra, je celkom rozľahlé s množstvom reštaurácií a nejakých tých pamätihodností, kde sa dá urobiť dobrá fotka na pamiatku.

Chcete si dopriať nejaký ten poldecáčik v reštaurácii, aby vám dobre v noci trávilo? Bacha, aký vyberiete! My sme si nedali pozor a objednali vodku menom Beluga. Jedno poldeci vyšlo na 10€. Ale inak sa najete a napijete za podstatne nižšiu sumu ako na Slovensku, akurát treba vedieť po rumunsky, alebo nemecky, pretože jedálne lístky sú väčšinou v týchto jazykoch a čašníci po anglicky alebo iným jazykom ako rodným nevedia ani zaťať!

Ďalší deň Transfagarasan

Na ďalší deň nás čaká nenormálny motoristický zážitok, no na svoje si prídu aj vyznávači výhľadov, prírody a turistiky. Už čoskoro sa môžete tešiť na druhú časť tejto reportáže!