Bude to revolúcia, povedali. Bude to krásne, povedali...

V roku 2001 BMW predstavilo limuzínu, ktorou chcelo zmeniť svet. Dizajnér Chris Bangle prišiel s tvarmi, ktoré boli buď vizionárske, alebo urážkou estetiky – podľa toho, či ste mali vkus, alebo akcie v koncerne. E65 mala byť revolúciou v každom smere: technológie, ovládanie, dizajn aj filozofia auta. A aj bola. Problém nastal, keď sa ju niekto pokúsil vlastniť.

Dizajn bol v čase predstavenia považovaný za kultúrnu urážku. Predná maska pripomínala niečo medzi nasrdeným buldogom a opuchnutou verziou klasickej sedmičky. Ale zatiaľ čo vizuál urážal len oči, iDrive urážal úplne všetko vrátane trpezlivosti vodiča. Prvýkrát sme si mohli z auta urobiť počítač. Aj s jeho resetmi.

Technologické monštrum dýchajúce na krk... aj keď ste ho vypli

Pod kapotou nebolo čo riešiť – 4.8-litrový V8 s výkonom 270 kW (367 koní) si vedel poradiť s masou, ktorú niesol. Jazda bola tichá, plynulá a zradne príjemná – ako keď vás nečakane objíme daňový úradník. BMW to s technikou myslelo vážne: aktívne stabilizátory, adaptívne svetlá, systém night vision, soft-close dvere a ďalších 78 vecí, ktoré mohli prestať fungovať kedykoľvek, bez varovania.

Aj keď išlo o vlajkovú loď značky, niektoré jej rozhodnutia pôsobili, akoby boli prijaté po treťom gine. Elektronika bola tak komplexná, že diagnostika potrebovala vlastnú diagnostiku. A servisné náklady? Tie sa nedali zmerať v eurách – skôr v nervových kolapsoch.

Z ikonického luxusu sa stala ironická pomsta

Vo chvíli, keď ceny padli do rozpočtu bežného malomešťana, začal sa kolaps. Z auta, ktoré malo byť dôstojným partnerom CEO, sa stal statusový doplnok pre ľudí, ktorých mesačný plat pokryl len prvú stranu servisného listu.
 A títo majitelia – nechceme menovať, ale vieme presne, koho myslíme – mu nasadili M-packet z AliExpressu, elektróny veľkosti satelitnej antény a sebavedomie veľkosti hlavnej riadiacej jednotky.

Nanešťastie, 750i E65 si nevedelo vybrať majiteľov. A tak sa stalo, že auto, ktoré malo byť manifestom technologického progresu, sa zmenilo na pohyblivý varovný signál, že „lacno kúpený luxus“ je len iný druh trestu.

A predsa... je na tom niečo krásne

Zachovalý kus E65? Rovnako zriedkavý ako vodič, ktorý pozná rozdiel medzi "servis" a "výmena oleja". Ale ak sa nájde, má niečo, čo moderné autá stratili: nespútaný pokus o veľkosť. BMW vtedy neskúšalo byť dokonalé – skúšalo byť odvážne. A občas to vyšlo. Ak nešlo o elektrické sedadlá.

Napriek chybám, nákladom a večne svietiacim kontrolkám má 750i E65 stále svoje miesto – v garážach zberateľov aj v srdciach tých, čo radi riskujú. Lebo keď funguje, je to jedno z posledných áut, ktoré vám dá pocit, že ste niekto. Dokým vás späť do reality nevtiahne faktúra za výmenu náplní a novú riadiacu jednotku.

Je to chyba? Pravdepodobne. Ale aká nádherná

BMW 750i E65 je ako ten človek, čo vás najskôr očarí šarmom, vzápätí vám zničí život, no vy ho aj tak pozvete späť na večeru. Technicky vás zradí, finančne zruinuje, psychicky vyčerpá – a vy sa pristihnete, že ho obhajujete pred ostatnými. Áno, presne tak funguje štokholmský syndróm.
Ale namiesto únoscu máte luxusnú nemeckú limuzínu a namiesto pivnice – garáž, v ktorej sa snažíte resetovať batériu v nádeji, že tentoraz všetko pôjde.

Nie je to auto, ktoré vám zjednoduší život. Je to auto, ktoré ho skomplikuje tak, že začnete veriť, že v tom má zmysel. Že každá porucha je skúška. Každá faktúra – kapitola. A každé úspešné naštartovanie – víťazstvo ducha nad realitou.
 Nie je to logické. Ale ak čítate tieto riadky, už dávno ste prestali hľadať logiku. Hľadáte pocit. A E65 vám ho dá. Spolu s výstražnými kontrolkami.

A mimochodom – ak by ste náhodou po všetkých týchto riadkoch stále cítili, že chcete byť súčasťou tejto luxusnej emočnej poruchy, mám pre vás tip. Jeden konkrétny kus 750i E65 je aktuálne v ponuke za 17 500 €. Výnimočne zachovalý stav, nájazd len 89 000 km, interiér ešte nepamätá smútok a elektronika (pravdepodobne) netrpí existenčnou krízou. Inými slovami: ešte pár tisíc kilometrov si užijete pocit boha... a potom sa začne životná lekcia. V tej najluxusnejšej forme, akú si ani vaša peňaženka nedokázala predstaviť.