Aktívna prémiovka

Niekoľko týždňov obchádzal jeden exemplár najdôležitejšie redakcie na Slovensku, no ani Webauto neobišlo. Len vďaka času, ktorý bol kladne naklonený na moju stranu. Novú trojku ActiveHybrid bolo potrebné vrátiť do Mníchova a mohla sa tam dopraviť odťahovkou alebo po vlastnej osi. Nemohol som si nechať ujsť príležitosť.

Hoci moje stretnutie s BMW ActiveHybrid 3 bolo v praxi len na pár hodín, stihol som si poznamenať niekoľko poznatkov o tomto vozidle a veľmi rád sa podelím.

Nová trojka jazdí po cestách takmer rok a len donedávna patrila medzi najmladší model značky. BMW neustále rozširuje sortiment svojich modelov do rôznych smerov. Konkrétne u ActiveHybrid 3 ide o smerovanie k úspore paliva, no pri zachovaní dynamiky jazdy. Jednoznačne súhlasím!

Ako už napovedá názov, máme dočinenia s aktívnym hybridom, ktorý dokáže jazdiť čisto na elektrickú energiu. Nie dlhodobo. V útrobách karosérie skrýva malý elektromotor s výkonom 40kW a krútiacim momentom 210Nm. V najideálnejších podmienkach zvládne jazdu 75km/h na pár minút bez pomoci trojlitrového šesťvalca. Vzhľadom na krátky čas som nemohol dostatočne odskúšať hybridnú sústavu, ale povedzme si na rovinu, vždy tabuľkové hodnoty preháňajú.

Cesta do Mníchova vedie v podstate stále po diaľnici, iba malé množstvo kilometrov som sa pohyboval po meste a čas bol neúprosný, za päť hodín byť v cieli. Stačí jedna zápcha na diaľnici a cesta bude napínavá. Takže som skôr využíval výkonový potenciál motora.

[adsense]

Než prejdem na zážitky z jazdy, prezraďme si zopár detailov, ktoré nemožno ignorovať. Trojkový rad je bez pochyby dynamický počin bavorskej automobilky z každého pohľadu. Testovaný model sa momentálne radí na špičku palety modelového radu, kým nepríde M3. Spolu s elektromotorom totiž disponuje silou 340 koní, ktoré odcválajú na zadnú nápravu. Normálne z diaľky nemáte šancu spoznať, že pred očami vám stojí ActiveHybrid 3, iba ak vám pohľad zamieri na vonkajšie C-stĺpiky.

Vo vrcholnom rade zaujmú dve rúry bez ostychu vychádzajúce spod zadného nárazníka, ktoré vydávajú nenormálne tóny rezonujúce v ušiach vodiča i okoloidúcich. Vnútro v bledej koži a dreveného obkladu pôsobilo na mňa skôr luxusne, než dynamicky. Všetko sa dramaticky zmenilo, keď som prvýkrát zatlačil pedál riadne k podlahe.

Na diaľnici sa k slovu dostáva iba trojliter a osemstupňová automatická prevodovka. Prechádzam slovensko-rakúske hranice, na pár hodín sa lúčim so Slovenskom a tlačím plynový pedál k podlahe. Ani neviem ako rýchlo a už mi hrozí odobratie vodičského oprávnenia, preto sa krotím, nastavujem tempomat na 140km/h. Čakajú ma ešte diaľnice s neobmedzenou povolenou rýchlosťou, dovtedy sa troška popozerám po interiéri.

Podobne ako zvonka, ani vnútri človek nebadá, že sedí v hybride, jedine ak sa preklikáte v iDrive menu alebo sa riadne zahľadíte na prístrojový štít pod otáčkomer, kde sídli ukazovateľ dobitia batérie. Po ceste z Viedne do Linzu som si odskúšal  asistenčné systémy. Trojku možno vybaviť napríklad radarovým tempomatom, ktorý udržiava bezpečnú vzdialenosť od vozidla pred sebou. Jazdu mimo jazdného pruhu stráži asistent pomocou vibrovania ľavej alebo pravej strany volantu, podľa toho, kde vybočíte zo stopy.

Mimo iného sledujem počas cesty palubný počítač a otáčky motora. Osemstupňová prevodovka spolu s dostatočnou výkonovou rezervou benzínu zapríčiňuje ideálne otáčkové pásmo motora len 1300ot./min. pri 140km/h. V aute panuje totálne ticho a palubný počítač vraví, že šesťvalec si pýta na odber 7,3 litra paliva na 100km, pričom stále po desatinkách apetít klesá. Na hraniciach s Nemeckom si dávam malú pauzu na pumpe a skúmam troška interiér.

Zo zvedavosti sadám na zadné sedadlá. Na hlavu mám dostatok miesta a nohy tiež netrpia stiesnenosťou. Vôbec by som neprial niekomu sedieť v strede, pretože tunel uberá veľkú časť priestoru pre chodidlá. Ak budú vzadu cestovať maximálne dve osoby, môžu sa tešiť na rozmernú lakťovú opierku s odkladacou schránkou a držiakmi na nápoje.

Cestoval som naľahko, no pri fotení som nezabudol otvoriť ani tretí priestor sedanu, teda kufor. Umiestnenie batérií a celého elektromotorového mechanizmu spôsobili odobratie z objemu o 90 litrov. No i tak ponúka slušný priestor pre batožinu. Boky nenarúšajú podbehy zadných kolies, dokonca sa aj úchyty veka zasúvajú mimo využiteľný priestor. Do štandardu výbavy zahrnuli v BMW sklápanie zadnej lavice v pomere 40:20:40.

Sedenie vpredu som si schválne nechal ako posledné, pretože to chcem spojiť s jazdou po výjazde z pumpy a zároveň vám nabudiť podobnú atmosféru akú som zažil ja. Isto, nie je nič výnimočné jazdiť rýchlo, no na nemeckých diaľniciach áno. Tentoraz mám v rukách silného tátoša s dostatočnou silou na prekonanie magickej 250-ky.

S podobným pocitom sadám do koženného sedadla, opäť pociťujem výbornú bočnú oporu operadiel. Palubná doska je tradične orientovaná jemným náklonom na vodiča. Všetko mám po ruke. Vyklápam strešný kryt pre ešte lepšie presvetlenie kabíny, pripútavam sa a štartujem tlačidlom Start/Stop.

Chvíľu čakám, až potom mi dôjde, že zbytočne. Typické prebudenie šesťvalca sa nekoná, najprv štartuje len elektromotor. Dlho netrvá a po silnejšom pritlačení pedála plynu sa k slovu dostáva šesťvalec. Som na výjazde z pumpy, spúšťam ľavú smerovku a radím sa s ActiveHybridom do ľavého pruhu. Až po tristo kilometroch jazdy bez obáv smerujem k 200km/h. Automatická prevodovka pochopila, že žiadam maximálnu silu a tak ponecháva trojliter burácať po obmedzovač, niekde pri 7000ot./min. Stačia len štyri stupne a už si svištím cez dvesto.

Radoval som sa krátko, pretože do cesty sa mi vsunulo pomalšie vozidlo. Zasa idem konvenčných 130km/h a obieham kamióny. Len, čo sa pomalšie auto odobralo do pravého pruhu, prepínam prevodovku do športového režimu a tlačím pedál k podlahe. Rozdiel som nepocítil v záťahu, len prevodovka necháva motor točiť vo vyšších otáčkach (cca na úrovni 3000) aj po spomalení a čaká, kedy zasa budem chcieť zrýchliť. V úrovni 4000 – 5000 ot./min. mi prebiehajú po tele jemné zimomriavky. Motor krásne rumázga a dva výfuky vzadu ma privádzajú do iného stavu. Veľmi návykové. Takéto šantenie som si užíval v zásade až po Mníchov, avšak magických 250km/h ostáva nedosiahnuté skrz daždivé počasie.

Asi po 50km jazdy sa rozpršalo a ja som musel svoje pudy upokojiť. Adrenalín vo mne ostal naďalej, pretože dynamické zrýchlenia som síce vynechal, ale rýchle tempo ostalo. S trojkou jazdiť 190km/h za dažďa nevnímate moc nebezpečne, akurát v spätných zrkadlách vidíte rozvírené kvapky vody. Čo sa týka hluku z odvaľovania pneumatík, veľmi záleží na použitom asfalte, niekedy mi hluk liezol na nervy, inokedy som ho nevnímal. Aerodynamika však bola výborná. Ani pri rýchlosti 200km/h auto moc neobťažuje obtekajúci zvuk, tobôž sa nedá hovoriť o nejakom reve motora. Podržte sa! Dve kilá na tachometri znamenajú na otáčkomeri len 2500ot./min. Od hranice medzi Rakúskom a Nemeckom sa spotreba po Mníchov zvýšila na palubnom počítači zo 6,8l/100km na 8,1l/100km.

Na BMW ActiveHybrid 3 som najazdil dokopy 550km a cestu medzi Bratislavou a Mníchovom s jednou krátkou zastávkou zvládol za 4,5 hodiny. Výpočty vravia, že dané tempo vychádza na spotrebu 9 litrov, keďže po príchode k cieľu svietila rezerva s dojazdom 79km. Avšak, aj tak klobúk dole, ani v Rakúsku som sa necukal.

Aký bude asi záver? Ak sa nepozerám na cenovku auta, BMW ActiveHybrid 3 by som si pokojne kúpil na bežné jazdenie, či do rodiny. Je ako bezpečné, tak i úsporné, stačí pudy upokojiť a reálne budete jazdiť za 6,5 litra. Teraz si však položme otázku. Kto si kúpi ActiveHybrid? Oproti konvenčnej 335i má o 138kg vyššiu hmotnosť, čo sa môže prejaviť na jazdných vlastnostiach a tiež cena vyššia takmer o 10 tisíc eur ide proti logike kúpe vozidla. Racionálne uvažujúci človek si ActiveHybrid nekúpi.

Takže, ak by som toto auto dostal, zdedil alebo vyhral, nechám si ho, avšak ak by som si mal podobné vozidlo zakúpiť, siahnem po 335i a tých 10 tisíc eur radšej investujem do výbavy.