BMW E39. Ikona, ktorá si svoj status nevykrikovala – len si ho zaslúžila. A 540i Touring s automatom a Individual výbavou? To bol manažérsky sen na štyroch kolesách, ešte z čias, keď sa ambícia merala v krútiacom momente a nie v počte sledovateľov.
Bohužiaľ, aj táto ikona z deväťdesiatych rokov padla za obeť vlastnému kultu. Lebo nie každý, kto si kúpil BMW, si ho aj zaslúžil.
E39 bola posledná generácia „klasického“ BMW. Predtým, než sa všetko zmenilo na plávajúce linky, LED svetielka a gigantické obličky, ktoré dnes vyzerajú, akoby auto nevedelo dýchať.
Touring verzie boli vždy diskrétnejšie, rozumnejšie – a paradoxne aj štýlovejšie. A keď ste si to hodili vo verzii Individual, zrazu z auta vyžaroval ten typ pokoja, čo nedosiahnete lakovaním brzdových strmeňov načerveno.
Pod kapotou 540i bije srdce – 4,4-litrový V8 motor M62B44, ktorý produkuje 210 kW (286 koní) a točí ako šľachtic – pokojne, ale keď treba, tak svižne. Automatická prevodovka? Samozrejme, 5-stupňový ZF, ktorý radí s typickou nemeckou presnosťou – pokiaľ ho nezdolali roky, kilometre a dva litre nesprávneho oleja.
Je to motor, čo sa nehrá na športovosť. Nepotrebuje výfuk s dieročkami, aby znelo ako track day. Znie, akoby vedelo, čo robí – lebo to vie. A keď sa rozbehne, nejde o hnev. Ide o autoritu.
V čase uvedenia bola voľbou inteligentného manažéra. Človeka, čo chcel výkon, eleganciu a schopnosť prejsť celú Európu bez bolesti chrbtice a výčitiek.
A potom to auto zostarlo. A dostalo sa k druhému majiteľovi. A neskôr k tretiemu. A tam sa to začalo kaziť. Dnes často vidíte E39 v takom stave, že by ju ani nemecký TÜV nenechal prejsť v hre Forza.
Rôzne veľké kolesá, výfuk z variča, nálepka M Power na kufri a predné svetlo, čo pozerá iným smerom než vodič. A stále má majiteľ pocit, že vlastní dôkaz vlastnej hodnoty.
E39 540i Touring je jedno z najlepších áut svojej éry. Technicky vyspelé, jazdne brilantné, s V8, ktorá mala šarm, nie agresiu.
A najhoršie, čo sa mu stalo, boli ľudia, čo si mysleli, že keď kúpia BMW, automaticky si kúpu aj rešpekt. Nie. Nekúpite. Rešpekt si buď vyjazdíte, alebo sa tvárite ticho – ako toto auto.
A práve preto si dobré, zachovalé kusy zaslúžia ochranu. Nielen pred hrdzou. Ale aj pred čapicami dozadu, lacnými zliatinami a slnečnicovými obalmi na volant.
Dnes žije na hrane – medzi tými, ktorí ho milujú, a tými, ktorí ho práve zabíjajú. Ale ak nájdete kus, čo prežil tuning, druhý sprej a majiteľa s ambíciou, že výfuk musí znieť ako porucha, zistíte, že toto auto vie povedať viac než celé portfólio súčasnej doby.