A presne do tejto kategórie patrí aj Alfa Romeo 166 2.4 JTD z roku 1997. Na prvý pohľad možno nenápadný sedan, no v skutočnosti auto, ktoré malo odvahu postaviť sa nemeckému trojboju.

Išla proti všetkým

Keď v roku 1998 (aj keď výroba začala už koncom ’97) prišla na trh Alfa Romeo 166, mala jasný cieľ: konkurovať BMW radu 5, Mercedesu triedy E a Audi A6. Teda segmentu, kde rozhoduje kvalita, technika a imidž. Alfa do tejto hry vstúpila po taliansky – s dizajnom, charakterom a motorom, ktorý mal viac duše než porady nemeckých inžinierov. Pod kapotou tejto verzie tlčie 2.4-litrový päťvalcový turbodiesel JTD, ktorý vtedy patril medzi špičku – najmä vďaka technológii common-rail, kultivovanému chodu a spoľahlivému výkonu. 

Výkon 100 kW (136 koní) dnes síce neznie ako výbušná nálož, no spojený s manuálnou prevodovkou a charizmatickým chodom motoru robil z tejto Alfy veľmi schopné a prekvapivo dynamické auto. Aj keď vrcholom ponuky bola ikonická 3.0 V6 Busso, naftová verzia mala svoje jasné miesto. Reflektovala vtedajší narastajúci dopyt po úspornejších dieseloch, ktorý ovládal európsky trh konca 90. rokov. Alfa tak ponúkla alternatívu pre tých, ktorí chceli štýl a emóciu – ale aj dojazd, krútiaci moment a každodennú použiteľnosť.

Dizajn, ktorý nestarne – len dozrieva

Alfa 166 bola dielom Centro Stile Alfa Romeo a je to vidieť. Ostrý, sebaistý predok s typickou maskou, elegantná bočná línia a zadná časť, ktorá sa nebála byť iná. V čase svojho vzniku bola považovaná za netradičnú – dnes je výrazná, originálna a odvážna, presne ako má byť. V interiéri vládne taliansky štýl – možno nie je všetko usporiadané ako v nemeckej kancelárii, ale o to viac tam cítiť osobitosť a emóciu. Nízky posed, volant má správny sklon a každý detail pripomína, že nesedíte v Škode Superb prvej generácie, ale v niečom úplne inom.

Jazda, ktorá má štýl aj v nafte

Dieselový päťvalec má kultúru chodu, ktorú dnešné naftové motory strácajú. Nie je to len o ťahu v nízkych otáčkach – je to o zvuku, vibráciách, odozve. Manuálna prevodovka dáva do rúk plnú kontrolu a predné kolesá robia presne to, čo sa od nich čaká. Nie je to športové auto – ale vieš, že keby malo nohavice, kráčalo by s uvoľneným sebavedomím po dlažbe v talianskom obleku.

Auto pre tých, čo idú proti prúdu

Alfa Romeo 166 nikdy nebola predajný hit. Nebola to voľba pre tých, čo si vyberajú podľa tabuliek spoľahlivosti. Bola to voľba pre ľudí, ktorí hľadajú niečo iné, niečo, čo ich bude baviť aj po rokoch. A dnes – keď ich už veľa nezostalo – sa pomaly stáva skrytým youngtimerom pre fajnšmekrov.

Nie je dokonalá. A práve preto je skvelá.

Priznajme si to – Alfa nie je o bezchybnosti. Ale o emócii, spojení s autom, o tom zvláštnom pocite, ktorý má čo povedať aj po 25 rokoch. 166-ka s 2.4 JTD nie je len kus nafty a kovu. Je to taliansky manifest v svete nemeckej racionality. A práve preto má miesto v tejto sérii. Lebo niekedy netreba mať najlepší výkon ani najviac predaných kusov. Niekedy stačí, že máš auto, ktoré sa nebojí byť iné – a ktoré ti zakaždým pripomenie, že šoférovanie môže byť aj o citoch.