Letenky boli lacné, pretože sme mali odlet skoro ráno z Viedne, niečo kúsok pred šiestou. Ako otec, ktorý miluje výzvy, som sa rozhodol vziať so sebou aj môjho staršieho syna, trojročného Matiaska. Bol to jeho prvý let.

Museli sme vstávať už o tretej ráno, aby sme stihli odletieť. Obaja sme išli spať už o šiestej večer. Pre mňa to nebol problém, keďže pri dvoch malých deťoch zaspím často a hocikde/hocikedy, ale pre Matiaska to bola výzva. Preto sme mu s mojou partnerkou, deň pred odletom, pripravili riadne aktívny program, aby sa mu podarilo zaspať. 
  
Ráno (respektíve v noci nad ránom), keď sme sa zobudili, bola ešte tma, čo pre Matiaska znamenalo veľký zážitok. Ako nadšený budúci motorista a cestovateľ, celý čas sa tešil na cestu. Dva týždne som mu musel vštepoval, že nás čaká pekný výlet lietadlom a že budeme skoro vstávať, čo dosť pomohlo na deň D. Našťastie, mal skutočne pokojnú náladu a let si užíval od vzletu až po pristátie s komentármi, takže polovica cestujúcich v lietadle toho moc, za tie necelé tri hodinky, nenaspala. 

Po prílete na letisko v Catanii som si prevzal kľúče od Fiat 500X v sivej farbe. So synom sme automaticky zhodnotili, že je to oničom farba a teda oničom Fiat. Matiasko to zobral tak vážne, že dodnes je to prvá vec, ktorú odpovie na otázku „Čo si pamätáš zo Sicílie?“. Odpoveď je vždy rovnaká „Šedý Fiat, ale bol oničom“. Vidíte, koľko urobí farba na aute?

500X mal pod kapotou trojvalcový motor 1,0 MultiAir s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou. Aj keď som mal obavy o výkon motora, ukázalo sa, že turbo a sila 120 koní na danú váhu (cca 1320 kg) boli dostačujúce. Prenájom auta ma stál približne 55 € na štyri dni, ďalších 50 € som vynaložil na poistenie (čo odporúčam vždy a všade) a 30 € za detskú sedačku, ktorá bola mimoriadne krehká a stará. Mal som veľké problémy s jej montážou a chvíľu som zvažoval, že syna budem voziť bez nej.

Cestovanie po ostrove je dynamické a nič pre začiatočníkov. Keďže som mal na palube syna, tak som sa snažil jazdiť dosť ohľaduplne, no všetci okolo mňa jazdili ako v Maroku alebo na Bali. Stopky, keby vedeli plakať, tak zhrdzavejú z nárekov, že ich všetci ignorujú. Väčšina sicílčanov bude farboslepá, pretože bolo jedno, či svietila zelená alebo červená na semafóre, vždy sa išlo, keď sa dalo. A hlavnú cestu od vedľajšej cesty nikto nevedel rozlíšiť, okrem mňa. Preto to poistenie!
 
Taormina a jej kúzlo
 
Naša prvá zastávka bola v dedinke Taormina, vzdialená len necelú hodinu autom od letiska v Catanii. Taormina je známa svojím starobylým divadlom, ktoré vzniklo v 3. storočí pred naším letopočtom a fungovalo až do stredoveku. Toto grécko-rímske divadlo, známe ako Teatro Antico di Taormina, je jedným z najlepších zo zachovaných starovekých divadiel na svete a ponúka úchvatné výhľady na Etnu a Iónske more. Divadlo bolo pôvodne postavené Grékmi a neskôr rozšírené Rimanmi. Pôvodne slúžilo na predstavenie a gladiátorské zápasy, dnes sa v ňom konajú rôzne kultúrne podujatia vrátane filmového festivalu Taormina.

Cestou k divadlu je ešte kostol svätého Jozefa. Tento barokový kostol pochádza zo 17. storočia a nachádza sa na hlavnom námestí Piazza IX apríla, ktoré je známe svojimi malebnými výhľadmi a živou atmosférou. Prechádzali sme sa po úzkych uličkách, kde nás lákali miestne kaviarne a reštaurácie, či živá hudba. Miestni nám tiež prezradili nejaké legendy o meste.

Jedna z najznámejších legiend hovorí o Dione, tyranovi zo Syrakúz, ktorý v 4. storočí pred naším letopočtom dobyl Taorminu. Podľa legendy bol Dion taký fascinovaný krásou mesta, že sa rozhodol zachrániť jeho obyvateľov a pokračovať v jeho rozvíjaní.

Ďalšia zaujímavá príhoda sa viaže k slávnemu nemeckému filozofovi Friedrichovi Nietzschemu, ktorý v Taormine strávil niekoľko mesiacov v roku 1882. Počas svojho pobytu tu napísal časť svojho diela "Tak hovoril Zarathustra". Taormina ho inšpirovala svojou nádherou a pokojom, čo sa odrazilo v jeho filozofických úvahách.

Taormina bola tiež obľúbenou destináciou pre mnohé celebrity a umelcov v priebehu 19. a 20. storočia. Okrem Nietzscheho sem často zavítali aj spisovatelia ako DH Lawrence, ktorý tu napísal časť svojho románu "Milenci Lady Chatterleyovej", a Truman Capote, ktorý Taorminu nazval "rajska záhrada".

Návšteva tohto mesta, kde sa vlastne ani moc nenachodíte, zaberie pokojne aj pol dňa. Naozaj z neho cítiť históriu, kultúru a príjemnú atmosféru, že sa vám ani nechce ísť preč. Preto tu deň končíme a ostáva nám čas už len na rýchlu zastávku k moru, kde si malý Matiasko prvýkrát môže hádzať kamienky do mora. Odtiaľ mierime do hotela.

Výstup na Etnu
 
Ráno sme sa vydali na nezabudnuteľnú expedíciu k sopke Etna, ktorá sa týči ako socha Titána nad krajinou. Jej veľkolepá výška 3 329 metrov sa pýši prvenstvom v Európe zo zoznamu ostatných aktívnych sopiek a rozsiahly kráter s priemerom 40 kilometrov nám pripomína, aké malé tvory sme v porovnaní s ostatnými úkazmi sveta.

Cesta nás zaviedla cez malebné a kľukaté cesty, pričom sme si na viacerých miestach museli zastaviť, aby sme zachytili krásu okolitej krajiny na fotografii. Napriek slnečnému počasiu nás neúprosne zasahoval silný vietor, takže sme boli vďační za teplé oblečenie, ktoré nám poskytovalo útočisko pred jeho chladivým dotykom. Dostali sme sa približne do 1900 m.n.m., odkiaľ sa ide ďalej rôznymi dopravnými prostriedkami, ale už v sprievode. Prípadne môžete využiť lanovku. Nám stačilo prísť po parkoviská.

Po bezplatnom výstupe autom nás privítali stánky s občerstvením a suvenírmi. Sopečný piesok a kamene, ktoré sme tam našli nám jasne ukazovali, že sopka je stále aktívna. Sopka Etna, s jej neustálymi prejavmi aktivity, nás držala v napätí a pohotovosti aj počas pobytu na Sicílii, pretože prejavovala aj vtedy známky aktivity. Najväčšiu spúšť zanechala po sebe v roku 1669, kedy zničila mestá Nicolosi a Cataniu. 

Centrum Catanie
 
Poobede sme si stihli pozrieť centrum mesta Catania. Zaparkovať je možné v dosahu pešej vzdialenosti od centra mesta, avšak treba rátať s tým, že čím neskôr prídete, tým ťažšie sa budú hľadať voľné miesta. Nám sa podarilo uchýliť Fiat 500X do malej garáže, ktorú obsluhovali dvaja taliani. Cena na niekoľko hodín (odhadujem 6 – 8 hodín) bola prijateľných 15€. Odtiaľ sme sa vydali rovno do reštaurácie posilniť pizzou. 

Následne sme sa vybrali do starobylého gréckeho divadla v Catanii, známe aj ako Teatro Antico di Catania. Historická pamiatka a populárna turistická atrakcia na Sicílii. Pre návštevníkov je divadlo sprístupnené na samostatnú prehliadku. Pri návšteve môžete obdivovať starobylú architektúru divadla, prechádzať sa po jeho schodištiach a posedieť na kamennej divadelnej lavičke. 

Taktiež je možné vychutnať si krásny výhľad na mesto Catania a okolitú krajinu. Odporúčam investovať aspoň hodinu na pokojnú prehliadku a fotografovanie. Ak máte záujem navštíviť toto fascinujúce miesto, nezabudnite si zobrať pohodlnú obuv a dostatok vody, pretože návšteva divadla môže byť pomerne náročná kvôli schodisku a slnku. 

S malým trojročným chlapcom je prechádzka centrom Catanie príjemná, pretože netrvalo dlho a dostali sme sa rovno na námestie. Dominuje tu impozantná Katedrála svätej Agáty (Cattedrale di Sant'Agata). Bola postavená v 11. storočí na mieste, kde podľa legendy zomrela svätá Agáta, ktorá je patrónkou mesta Catania. Je to príklad typickej sicílskej barokovej architektúry s bohatou výzdobou a množstvom umeleckých diel. Jedným z najznámejších prvkov katedrály je zvonica, z ktorej je nádherný výhľad na mesto a okolie. 

S Matiaskom som si dal tú námahu na zvonicu vyšliapať, avšak rátajte s tým, že točitých schodov je tu neúrekom. Hemží sa to tu množstvom turistov aj mimo sezóny a ak nechcete, aby sa vaše dieťa dokaličilo, vezmete si ho na tých schodoch na ruky a dáte si výborný workout. Na zvonici hore potom niekoľko desiatok minút len tak prechádzate okolo davu turistov s drobným odhodlaním, že na fotkách nebude vidieť fľaky od potu na tričku, ktoré vznikli počas krkolomného výstupu na zvonicu.

Ostal nám ešte čas na zmrzlinu a prechádzku peknými uličkami historického centra, kde v niektorých pasážach dominovali visiace dáždniky v rôznych farbách. Keď som sa okoloidúcich pýtal, čo je to za symbol, tak iba pokrčili plecami a povedali „Je to súčasť umeleckého projektu...“. Hlbšiu myšlienku som teda v tom ďalej nehľadal ani ja.

Valley of the Temples v Agrigento
 
Niežeby sme doposiaľ nemali aktívny program s malým, lenže obaja zbožňujeme cestovanie s autom a tak sme sa na tretí deň vybrali do mesta Agrigento, ktoré sa nachádza východne od Catanie cca 220 km a cesta sem trvá približne 2,5 hodiny. Google maps však nerátalo s tým, že miestna talianska nátura vodičov nás popohnala a tak sme to dali do dvoch hodín. Pred návštevou hlavnej atrakcie som si to s malým zamieril najprv k moru.

V okolí mesta sa nachádza množstvo piesočnatých pláží a v novembri boli ľudoprázdne. Navyše, v daný deň, bolo celý čas pod mrakom a občas spŕchlo. To však ani mňa a ani syna, nevyviedlo z miery a užívali sme si svoj spoločný čas hľadaním mušlí v piesku, pozeraním sa na nekonečné vlny a naháňaním sa po pláži. Čím ďalej viac som si uvedomoval, že to bude a už aj je, výborný „parťák“ na cesty.

Ak sa ocitnete v tejto lokalite, tak určite zavítajte do údolia chrámov v Agrigente, ktoré Taliani nazývajú "Valle dei Templi". Je to jedno z najznámejších archeologických nálezísk v Taliansku. Tento impozantný komplex starovekých gréckych chrámov sa nachádza na juhu Sicílie a patrí medzi hlavné turistické atrakcie tejto oblasti.

Legenda hovorí, že Agrigento bolo založené v roku 581 pred Kr. gréckymi kolonistami a bývalo známe ako "najkrajšie mesto smrteľníkov". Údolie chrámov je domovom niekoľko dobre zachovaných chrámov a korintských chrámov postavených v 5. storočí pred Kr., medzi ktorými je najslávnejší chrám Dioskúrov (Kastor a Pollux) a chrám Hérakla.

Toto miesto tiež slúžilo ako kulisa pre niektoré filmové a televízne produkcie, vrátane niektorých scén z talianskeho filmu "Il Gattopardo" (Leopardi) z roku 1963, režírovaného Luchinom Viscontim.

Prehliadka Údolia chrámov môže trvať niekoľko hodín, až celý deň, v závislosti na záujme o históriu a archeológiu. 

V okolí Údolia chrámov nájdete rôzne reštaurácie a kaviarne, kde si môžete oddýchnuť a ochutnať tradičnú sicílsku kuchyňu. Odporúčam vyskúšať miestne špeciality ako arancini (chrumkavé ryžové guľky plnené syrom alebo mäsom) alebo cannoli (tradičný sicílsky sladký dezert).

Štvrtý deň: Návrat domov

Štvrtý deň sme sa balili a zamierili rovno na letisko. Na záver nášho výletu si Matiasko spravil pamätnú fotku s pilotmi nášho letu. Bol som šťastnejší ako on v danej chvíli a mal som čo robiť, aby som si udržal kamennú chlapskú tvár bez výrazného dojatia.

Tento výlet na Sicíliu bol pre nás oboch nezabudnuteľných zážitkom. Objavili sme krásu ostrova, získali nové skúsenosti a vytvorili si množstvo spomienok, ktoré nás budú sprevádzať celý život. Sicíliu určite odporúčam každému, kto hľadá dobrodružstvo, históriu a nádherné scenérie. A... nebojte sa chrániť iba s vašimi deťmi!