Ivan Kutálek
V súčasnosti sa 1 500 koňmi môže pochváliť napr. Bugatti Chiron – moderné auto za minimálne 3 milióny EUR. V jeho útrobách sa nachádza osemlitrový šestnásťvalec prepĺňaný štvoricou turbodúchadiel. A teraz si predstavte, že rovnaký výkon môžete dostať z radového trojlitra, ktorému postačia turbodúchadlá dve. Mám rád internetové videá, v ktorých dostane snobský majiteľ novučičkého Ferrari chuť sprášiť nejakú starú Toyotu, ktorá sa ho práve snaží na diaľnici predbehnúť. Zvyčajne vodič Ferrari uvidí len osem kruhových svetiel miznúcich popri hlasnom syčaní dvojice turbodúchadiel.
Ako sa vraví, fyziku neoklameš. Prvým dôvodom, prečo sa len málokto púšťa do stavby tisíckoňovej Supry, je trakcia. Preniesť takýto obrovský výkon na asfalt si vyžaduje poriadne lepivé pneumatiky. Najlepšie sú slicky, ktoré nemajú žiadny dezén a logicky sú preto nevhodné pre jazdu na mokrom povrchu. Problém neuľahčuje pohon zadných kolies ani obrovská ,,turbodiera‘‘, vinou ktorej je nástup výkonu veľmi prudký a nelineárny.
Druhým dôvodom je, že z mechanických komponentov by neostal prakticky ani jeden pôvodný – a to je veľmi nákladné. Motorový blok, hlava valcov aj piesty musia byť vymenené za pevnejšie. Spojka by v jednom kuse prešmykovala a prevodovka by sa rozletela na márne kúsky. Obrovský výkon vás bude lákať k vysokým rýchlostiam a ak sa nechcete zabiť, bolo by rozumné vymeniť sériové brzdy za účinnejšie. Zázraky nedosiahnete ani so sériovými turbodúchadlami.
Väčšie turbodúchadlá ale znamenajú ešte väčšiu ,,turbodieru‘‘ a vysnívaných 1 000 koní sa, bohužiaľ, prejaví najmä na valcovej skúšobni. Často sa stáva, že tisíckoňovú Supru pokojne porazí v šprinte aj o 200-300 koní slabšie auto, ktoré má ale vyšší krútiaci moment. Háčik je v tom, že výkonová krivka takto našponovaného motora má svoj vrchol až vo vysokých otáčkach. Existujú dva možné scenáre. Buď bude Supra najprv zaostávať, no následne výkonovo slabšieho súpera predbehne; alebo obaja pretnú cieľovú rovinku ešte skôr, než sa Supra stihne ,,nadýchnuť‘‘.
Do auta, ktoré je naladené sťa pretekársky stroj, nemôžete liať benzín z čerpacej stanice. Majiteľ tejto Supry tankuje výhradne 118 oktánový olovnatý benzín, ktorý stojí 4,8 EUR/l. Inými slovami, dosýta nakŕmiť tohto miláčika stojí 360 EUR. Palivo kupuje v dvadsaťlitrových sudoch a za 10 rokov vlastníctva najazdil asi len 1 000 km. Všetky nevýhody spojené s výkonom 1 000 koní stavajú upravenú Toyotu Supra 4. generácie do role hračky, ktorú majiteľ preváža na prívese z garáže rovno na letisko, kde si párkrát vychutná mamutiu akceleráciu; alebo ňou po vlastnej osi ujde nanajvýš pár kilometrov, aby sa mohol pochváliť na zraze.
