Do tretice Octavia

Opäť tu máme na test Škodu Octavia tretej generácie s karosériou liftback. Pod kapotou pracoval najmodernejší naftový agregát s objemom dva litre. K tomu sa pridali do hry šesťstupňový manuál, štyri osoby a kopa batožiny. Ako to celé dopadlo?

Pravdupovediac, odkedy je na trhu trojka Octavie, vnímam jej batožinový priestor v každom stretnutí intenzívnejšie. Po treťom teste som dosiahol vrchol poznania, zabaliť sem štyri osoby na týždňový oddych k moru znamená v najhoršom prípade polovičné zaplnenie základného objemu 590 litrov.

V iných autách používate zložitú matematiku pri ukladaní cestovných tašiek do kufra, aby sa tam všetky zmestili, do Octavie III. naopak neviete čo s prebytočným priestorom. Z toho usudzujem, že nadbytočný objem kufra mohli v Škode nahradiť väčším miestom pre vzadu sediacich pasažierov. Nie, že by sa tam nezmestili vysoké osoby, ale ukrojením kufra by sa vytvorilo miesto na nohy hodné limuzíne vyššej strednej triedy. Reál však uspokojí nejedného majiteľa.

K príprave na sedenie za volantom som venoval viac času ako baleniu, keďže ma čakala dlhá trasa merajúca 900 kilometrov. Pracovisko vodiča v Octavii je v prvom rade podmienené vysokej ergonómii, z čoho vyplýva rýchla orientácia v ovládacích prvkoch aj správny posed nastaviteľný za pár okamihov. Štvorramennému volantu nechýbalo nastavenie dĺžky v oboch osiach, sedadlo poskytuje taktiež veľké dĺžkové rozhranie, aj keď len v základných smeroch ( dĺžka, výška, sklon, prípadne bedrová opierka).

Ešte treba poukladať do odkladacích priestorov a schránok drobnosti (mobil, doklady, fľaše...), nastaviť cieľové miesto do navigácie... Ups! Vyskytol sa malý háčik. Ani najvyšší stupeň Elegance nemá v štandarde navigačný systém. Dostupný je jedine za príplatok minimálne 871€. Naša testovačka bola vybavená kadečím, no toto by ma ani vo sne nenapadlo, že do Omišu pôjdem po pamäti. Nevadí, štartujem...

Ak čakáte chrapľavý prejav traktora, tak márne. Doba hlučných „tédéíčiek“ dávno skončila. Z motorového priestoru začujete akurát prebudenie jasne identifikovateľné pre nafťák, no potom ostáva krásne tlmený. Takisto rozbehy do bežných až stredných otáčok uchu neprekážajú, že pod kapotou niečo reve zistíte až niekde nad 3500 ot. / min.

Cestovanie po diaľniciach Európy bolo z akustického prejavu komfortné, či sa do kapoty oprel vietor alebo prišlo na predbiehanie desiatok kamiónov za sebou. Pasažieri sa nesťažovali a pri rozhovore nezvyšovali hlas. Ja ako vodič som si vychutnával systém LANE ASSISTANT, ktorý dokáže sám vyrovnávať v miernych zákrutách vozidlo, čím znemožňuje vodičovi nevedomky prejazd cez deliacu čiaru. Samozrejme, že sa to dá, ale volant vyvoláva väčší odpor. Asistent neprekážal na okresných cestách akoby sa mohlo zdať, väčšinou zasahoval v ozaj nutných prípadoch.

Po dvesto kilometroch nastala prvá pauza, už vtedy som si bol istý, že pumpu navštíviť cestou do Omišu nemusím. Z auta som vyliezal stále čerstvý a ručička palivovej nádrže sa takmer nepohla. Spotrebu odhadoval palubný počítač na 5,5 l/100 km so zapnutým tempomatom navoleným na 140 km/h. Po odjazdení 2200 km sa presnosť počítača ukázala ako relevantná, dojazd ukazuje až do nuly, takže nestresuje ako Renaulty, ktoré po dosiahnutí úrovne rezervy vyčiarkajú reálny dojazd.

Čim viac kilometrov som odjazdil s Octaviou III., tým viac mi vliezla pod kožu. Dostali ma niektoré praktické prvky výbavy ako automatické zapínanie diaľkových svetlometov pracujúce striktne a jasne. Na okresných cestách som nikdy nemusel prepínať stretávačky, systém vedel vyhodnotiť, či sa z protismeru blíži iné vozidlo alebo je na kraji cesty len pouličná lampa. Ani prekvapujúce situácie na serpentínach nevyviedli pomocníka z miery, vždy zareagoval rýchlejšie, než ja, keby som presunul ľavú ruku k páčke. V nočných jazdách oceníte stmievajúce sa spätné zrkadlá. Vo výbave Elegance je vnútorné v štandarde a obe vonkajšie za príplatok.

Putovanie hornatým Chorvátskom si vyžiadalo pár výjazdov v kopcovitých terénoch. Cesty sú tu na nepoznanie od slovenských, často široké a vždy kvalitné. Pri Omiši sa nachádzajú malé dedinky, jednu z nich sme navštívili, konkrétne Gornji Dolac za účelom hľadania horších ciest. Napokon spomenutá osada v kopcoch splnila požiadavku. Vyzerá to tam ako Bohom zabudnuté miesto.

Hoci naša Octavia nemá zvládať takéto povrchy, nezaškodilo malé preverenie. Čo ak sa vyberiete s rodinným autom na horšie dostupnú chatu? Vďaka vysokému podvozku sa dostanete cez slušné výmole a toľko obkecávaná jednoduchá zadná náprava dostala zabrať takmer v rally móde. Výsledok? Auto sa správa strašne optimisticky, s ľahkosťou sa ovláda a neprekvapí ho ani niekoľko prudkých manévrov za sebou.

pozrite si TU najnovšie ponuky predaja nových a zánovných vozidiel značky škoda 

Niet divu, že sa Octavia predáva ako teplé rožky. Cenovo dáva človeku na výber. Buď sa uskromní zákazník a kúpi si základ 1.2 TSI, ku ktorému dostane ako bonus neobvyklý priestor, alebo si našetrí na výkonného dieslového pracanta za viac ako 20 tisíc eur. Koniec koncov, v oboch prípadoch ho čaká kus kvalitného auta.