Zvonku, zvnútra očarí. Podvozkom sklame.

Prvotný dojem z auta bol pre mňa veľmi pozitívny. Vyzerá skutočne dobre, až luxusne. Tmavomodrá metalíza a elegantné disky, to je tá správna kombinácia pre mňa, pomyslel som si po prebratí dokladov auta a štartovacej karty. Okrem tohto odtieňa má Mégane ešte ďalších desať farieb v ponuke a deväť druhov diskov. To je na auto viac ako slušné. Mégane totiž nemá plniť úlohu štýlového auta pre individualistov, no napriek tomu je tu tej individuality viac než dosť. Palec hore!

Čo sa týka dizajnu, tak generácia za generáciou je krajšia. Vidno, že Renault vsádza na dynamické línie podčiarknuté na prednej maske. Hatchback vyvoláva na cestách rešpekt medzi ostatnými vozidlami ako mladý vystretý muž v drahom obleku prechádzajúci sa ulicami. Rozhodne zo sexapilu nestráca na zadku. Ten je vďaka rozšíreným koncom hlavných svetiel riadne výrazný a pekný. Musím uznať, že exteriér sa Renaultu opäť vydaril. Kráča pekne po vzoroch modelov Espace, Clio, či Talisman.

Rovnaké prvky stvárnenia nachádzam v interiéri, čo je absolútne normálne v dnešnej dobe. Vo výbave Bose figuruje dominantný dotykový displej na stredovej konzole s množstvom funkcií, vrátane klimatizácie. Na ovládanie si treba chvíľu zvykať, ani nie tak pre množstvo funkcií individuálnych profilov nastavenia, ale skrz malé ikonky, ktoré sa vo veľkom displeji strácajú a ťažko triafajú počas jazdy.

Podľa výbavy dostávate buď klasické rádio so základným displejom, potom je tu multimediálny systém s menším vertikálnym dotykovým displejom a najvyšší stupeň obsahuje náš horizontálny displej R-Link 2. Dokážete si cez neho zmeniť farebné podsvietenie interiéru pod lištami, intenzitu svietenia jednotlivých displejov, masáž sedadla vodiča a množstvo ďalšieho. Všetky funkcie sú v slovenskom jazyku.

Z výbavy auta vystihujem parkovací asistent, ktorý dokáže Mégane zaparkovať takmer sám. Náš testovaný model disponoval parkovacími senzormi aj po bokoch karosérie, no tie neboli v niektorých úzkych miestach moc osožné, nakoľko ich súvislý varovný tón ma skôr znervózňoval. Masážne sedadlo vodiča nahradí osobného maséra na každej ceste. Nechápem iba, prečo musí vodič po pár minútach zapínať masážnu funkciu cez menu nanovo. Ale robia to tak všetky autá. Chvíľu masírujú a potom prestanú, a kým si opäť spomeniete, že to vaše auto dokáže počas cesty robiť, dorazíte do cieľa.

Bola doba, kedy autá generačne narástli o desiatky milimetrov, až centimetrov, čím sa zvyšoval priestor ako pre posádku, tak i batožinu.  Zväčšovací trend sa pomaly končí vo všetkých segmentoch, a ďalším príkladom je práve štvrtá generácia Méganu. Hoci na vonkajších rozmeroch narástol, vnútri sa to prejavilo opačne. Má nižší základný objem batožinového priestoru a tiež sa mi zdalo, že ubudlo miesto aj na zadnej lavici sedadiel. Neprekážalo mi to, nakoľko rezerva pre nohy a hlavu sa ešte našla. Štyria pocestujú v slušnom komforte.

Renault Mégane zdieľa motory TCe a dCi z iných modelov, a my sme mali na test naftový variant z rady úsporných Energy agregátov 130 dCi. Ako číslica napovedá, ide o 130 koňový štvorvalec o objeme 1,6 litra, ktorý svoju prácu odvádza tradične na prednú nápravu. Spriahnutý je jedine so šesťstupňovým manuálom. Pokiaľ by ste si želali dvojspojkový automat EDC u vznetového motora, môžete tak urobiť jedine pri verziách Energy 110 dCi alebo Energy 165 dCi.

Skúšaný motor mi príde v tomto modeli viac ako adekvátny. Síce nepatrí medzi elitu v odhlučnení, čo bola kedysi jeho jedna z hlavných predností, páčila sa mi jeho dynamika. Potiahne riadne zhruba od 1800 ot./min., pričom dych dochádza tesne pred 4000. Na bežné, až svižné jazdenie absolútne postačuje. Ak ste pokojnejšia povaha alebo budete často cestovať auto naprázdno, potom neurobíte chybu ani keď siahnete po slabšom agregáte.

Dozaista každého zaujíma apetít tohto pracanta. Pri dCi motoroch sa skutočne nemusíte báť, že vaša peňaženka po každej jazde utrpí ujmu. Práve naopak. Cesta z Bratislavy do Košíc v pomerne svižnom tempe vykázala priemer slušných 5,7 litra. Dostal by som sa aj nižšie o pár deci, keby moja noha nevyužívala často podlahu počas predbiehania pomalších vozidiel na okresných cestách.

Teraz poďme trocha aj k negatívam, ktoré ma trocha mrzeli pri novom Mégane. Ide napríklad o plastovú radiacu páku manuálnej prevodovky, ktorá síce má presné dráhy, no jej chod a docvaknutia boli dosť dlhé aj hlučné. Oproti tretej generácii je to podľa mňa krok späť. Tam zasa radiaca páka nemala úplne presné dráhy, ale boli kratšie, viac pri seba a tuhšie.

Druhé, a zároveň najväčšie sklamanie, je pre mňa podvozok. Modulárna podvozková platforma CMF-C/D, ktorú využívajú rad za radom viaceré modely značky, ma veľmi nemilo prekvapila na nerovnostiach. Auto sa správa stabilne, drží v zákrutách, no keď sa prejde na hrboľatý povrch, celý podvozok ako keby sa išiel rozsypať. Dunivé nárazy počujete v kabíne viac, než by bolo akceptovateľné a to riadenie... Nekomunikuje s vodičom najlepšie. Skrátka, hrboľaté cesty ma pocitovo v tomto aute natoľko zneistili, že som vždy razantnejšie spomalil. Je to však len o pocitoch a pazvukoch. Netreba sa báť, že sa s Méganom dostanete predčasne do krízovej situácie.

Takže, aby sme si to zhrnuli. Exteriér, interiér, výbava, funkčnosť. To všetko je v danom segmente na špičkovej úrovni. Motor, spotreba a celková dynamika úplne stačí a netreba rozmýšľať nad silnejším agregátom, práve naopak. Podvozok. Má dve tváre. Prvá sa ukazuje v tom lepšom svetle. Je stabilný, nenakláňa sa v zákrutách a dokážete si užiť aj športovejšiu jazdu okreskami. Potom je tu tá druhá tvár, ktorá je o pocite. Pazvuky z nárazov, vlnitý asfalt, či menej komunikatívne riadenie, to všetko kazí inak perfektný dojem z auta.

Škoda, nebyť roztraseného podvozka, celkové hodnotenie by bolo zrejme na jednotku. V jednom dychu však dodávam, choďte si ho radšej sami preveriť k dílerovi. Naša testovačka mohla byť po porcii 20 tisíc novinárskych kilometrov iba riadne zhumpľovaná.

V každom prípade, Mégane je krásný, kvalitnejší a hlavne nabitý technológiami 21. storočia. V týchto oblastiach s oponentmi dokáže súperiť, no keby sa prišlo na porovnanie komfortu pruženia, pazvukov a celkového pocitu z jazdy, nemá šancu dostihnúť Opel Astra ani napríklad Škodu Rapid Spaceback.