Konečne štvorka

Existuje mnoho značiek, ktoré omladzujú svoje najpredávanejšie modely častejšie, pretože by inak zapadli prachom, no Francúzi sú výborní „stajlisti“. Snažia sa poňať každý automobil nadčasovo a v poslednej dobe sa im to úspešne darí. U Clia som si však vravel dávnejšie, kedy sa rozhodnú nahradiť tretiu generáciu brázdiacu cesty od roku 2005?

Dostal som verziu s motorom 1.5 dCi v žltej farbe oblepenú čiernymi číselnými nálepkami. Týždeň som sa cítil ako tínedžer. Opäť sa upierali pohľady na auto z každej strany. Samotný kabát Clia je príťažlivý, no farba mu dodáva väčší šarm. Veľkostne narástol o pár milimetrov do dĺžky a šírky, čím sa zväčšil priestor pre cestujúcich. Malá prechádzka okolo auta odkryla niekoľko detailov. Clio nielenže narástlo, zároveň sa snaží ostať opticky kompaktné. Tento efekt docielili dizajnéri zakomponovaním kľúk zadných dverí do bočných stĺpikov, takže z diaľky pôsobí Clio ako trojdverový hatchback.

Výraznou premenou prešla identita vozidla. Teraz je viac štýlovejšia. Navyše, Cliom Renault odštartoval základ dizajnérskeho „looku“ budúcich modelov. Ako ďalší sa predstaví Renault Fluence. Viem, že sa nepatrí prirovnávať podobnosť exteriéru s konkurentmi, no nemôžem si pomôcť, zadok s malými svetlometmi a zakrivenie okna sa troška podobá na Mitsubishi Colt. Snaha o dostatok priestoru v kabíne a kufri sa prejavila na kolmejšom skrojení  piatych dverí. Nudné tvary nie sú ani po boku vozidla. Všimnite si spodné línie nad prahmi dverí. Športový nádych nakoniec uzatvára slušný zadný spojler.

[adsense]

Najväčšie prekvapenie čaká na vodiča vnútri. Od druhého výbavového stupňa skrášľuje palubnú dosku veľký dotykový displej MEDIA NAV. No ani základ nemôže byť zlý. Stačí pozrieť priamo pred seba. Atypické analógové ukazovatele a medzi ne osadený digitálny rýchlomer. Ešte pre pár rokmi by podobný počin verejnosť neakceptovala, ale dnes dostáva zelenú futurizmus. Docielila aj sa prehľadnosť, s ikonkami medzi ukazovateľmi som nemal problém a digitálny rýchlomer má dostatočne veľké číslice.

Očami sa zvedavo presúvam na stredový panel. A už vidím aj nepraktický lesklý obklad okolo obrazovky. Hotový lapač prachu. Ešte som auto ani nenaštartoval a už tam boli prvé čiastočky prachu. Ak ste perfekcionista a máte radi čistotu, odporúčam nosiť so sebou handričku. Na lesklom povrchu nevidno len prach ale aj odtlačky prstov resp. šmuhy. To isté sa deje aj pri ovládačoch elektrického sťahovania okien, či okolí manžety radiacej páky. Dôležitejší je však displej MEDIA NAV. Skrýva v sebe klasické funkcie navigačného a multimediálneho rozhrania. Hlavné menu sa delí do piatich prehľadných sekcií. Sedempalcová obrazovka dobre reaguje na dotyky prstov a väčšinou sú ikony dostatočne veľké, takže za jazdy nemusíte venovať zvýšenú pozornosť panelu.

Ešte než naštartujem a pôjdem sa voziť spíšem dôležité postrehy medzi rozdielmi jednotlivých generácií. Clio už našťastie nemá neforemný štartovací kľúč, nahradila ho čipová karta. Klaksón sa premiestnil z páčky smeroviek na klasické miesto do volantu. Jediné, čo ostalo nezmenené je radiaca páka. Akoby sa na ňu zabudlo, alebo si nechcel Renault odpustiť jej gumový chod. Akože, radí sa s ňou dobre, ale presnosť trocha pokrivkáva.

S priestorom nemám problém. Za volantom sa sedí pohodlne vďaka veľkému rozsahu nastavenia sedadla. Tie predné majú tvrdšie výplne po krajoch operadiel, čo pomôže v držaní chrbtice pri ostrých prejazdoch zákrutami. Rozhodujúcim komfortným faktorom cestujúcich sediacich na zadnej lavici bude limit medzi hlavou a stropom strechy. Moc vysoké osoby vzpriamene neusedia dlho, na druhej strane až po strechu sa dajú vysunúť hlavové opierky, ktoré poskytnú oporu. A kufor? Povedal by som tradičný. Pomerne vysoká nakladacia hrana, 300 litrov uspokojí , po zložení sedadiel nevznikne rovina.

Myslím, že s opisovaním statických dojmov som zabil dosť času, je na čase konečne prejsť na tú živšiu časť testu. Ostal som troška sklamaný z motorizácie. Motor 1.5 dCi je všetkým dobre známy, ale prekvapila ma jeho hlučnosť po studenom štarte. Nehanbí sa porapotať, a taktiež sa ozýva traktorovo po zrýchlení. Nič pre uši labužníka. Hneď však pokračujem bez dychu, že jeho apetít a dynamika rozrazí negatívne akustické naladenie. Vlastne, konzumné nároky mohol mať nižšie pri diaľničných presunoch, keby mu technici dopriali šiesty stupeň, ale ani odber šesť litrov pri 130km/h nie je zlý. Auto som používal takmer výhradne na diaľnici. Celkovo sme najazdili 1500km a navštívili tri štáty. Kombinovaná spotreba sa ustálila na 5,7 l/100km.

Clio zvládne pýtať za 100km jazdy menej nafty, a to na okresných cestách. Testovaný 50 kilometrový úsek s dodržiavaním rýchlostných predpisov zvládol za 4,1 l/100km podľa palubného počítača.

Jazdné vlastnosti tretej generácie boli viac-menej komfortné. O štvrtej generácii sa vraví, že riadne pritvrdilo, ale v skutočnosti ani moc nie. Je stále mierne hojdavé, stopu drží slušne, no náklony v zákrutách si neodpustí stále. Riadenie má však ostré a intuitívne vodič dokáže odhadnúť koľko treba natočiť volant, čiže dodatočné nebezpečné korekcie pri rýchlej jazde sa nedejú.

Francúzska automobilka neutícha, stále niečo nové predstavuje a v roku 2013 sa máme načo tešiť v produkcii a facelifte ďalších modelov. Dúfame, že budú rovnako zaujímavé ako nové Clio.