Motoricky presvedčivá

S malým MPV sme sa zoznamovali už na slovenskej premiére, nazrelo sa do interiéru, okúsil nový štvorvalec 1.6 CDTi s výkonom 100 KW a vyskúšala inovovaná šesťstupňová manuálna prevodovka. Týždňový test priniesol niekoľko ďalších poznatkov, no začnime pekne od začiatku.

Zhrňme si fakty. Opel Meriva druhej generácie je na trhu viac ako tri roky, od jej uvedenia prešla práve tento rok prvou väčšou modernizáciou, a to hlavne v dizajne. Predná maska dostala viac chrómovaných prvkov a opticky širší gril pripomínajúci podobnosť s modelom Insignia. Okrem toho, inováciou prešli aj predné a zadné svetlomety, ich grafika je vyspelejšia a v doplnkovej výbave disponujú aj s LED diódami. Meriva ako jedna z mála modelov značky nemá Bi-xenónové  výbojky, avšak progres nastal aj v tých halogénových. Svietivosť v noci a elektronické nastavenie podľa zaťaženia vozidla vždy optimálne osvetľuje vozovku.

Interiér ostáva verný predchodkyni, akurát multimediálny systém Intellink vo vyššom stupni výbavy a za príplatok dopraje vodičovi krajšiu a podrobnejšiu grafiku, lepšie rozhranie a v mnohých prípadoch aj rýchlejšie reakcie na povely. Opel tu však nemontuje „myšku“ ako v Insignii, takže ovládanie za jazdy je troška neintuitívne.

[adsense]

S priestorom a odkladacími schránkami sme sa zoznámili už v prvom teste pred troma rokmi, no keďže je to dávno, fakty si pripomeňme. Meriva ako jediná na trhu disponuje riešením FlexDoors, teda zadnými dverami otvárajúcimi sa proti smeru jazdy. Ich uhol otvorenia je takmer 90 stupňov. Zadná lavica by mala privítať troch cestujúcich, no ten stredný pasažier by za tento výrok pľuvol Oplu do tváre. Lepšie sa odvezie posádka ak využije takzvaný FlexSpace systém sedadiel, kedy stredné sa preklopí, a krajné posunú bližšie do stredu. Vtedy tu majú cestujúci ideálny komfort počas dlhých ciest.

Tá najpodstatnejšia zmena nastala pod kapotou. Naftový štvorvalec  1.6 CDTi nahrádza postupne motorizácie 1.3 CDTi a 1.7 CDTi. Do ponuky postupne budú prichádzať slabšie varianty ako je nami testovaný najsilnejší agregát naladený na rovných 100 kW. Už spočiatku cítiť, že v Merive prekypuje energiou, tie slabšie verzie budú z hľadiska užitočnosti a ceny viac schopné pre kúpu masovej väčšiny zákazníkov.

Pojem „rodinný trhač asfaltu“ respektíve záťah podobný dvojlitru nie je nadsadený v tomto prípade. Už od zhruba 1500 otáčok pekne priková chrbticu do sedadiel a nechá ju tam až do 4500. To isté platí aj pri diaľničných presunoch, veď krútiaci moment 320 Nm čo-to napovedá o sile, a v spojení s celkom nízkou hmotnosťou vozu ide o zaujímavé dynamické vlastnosti.

Nový agregát sa vyznačuje maximálnou kultivovanosťou, ticho je pre neho sväté, a to aj v maximálnom pásme otáčok. Druhou veľkou zbraňou sa stáva spomínaná sila záťahu. Následne pokračuje s celkom priaznivými výsledkami spotreby. Tie kulminovali od 4,2 litra na 100 km po vidieku až do 6,2 litra na diaľnici. Prevody sú poskladané celkom krátko, to znamená pri limite 130 km/h približne 2400 ot./min.

Keď sa tam zamýšľam nad testom, neviem nájsť podstatný argument, prečo nekúpiť Opel Meriva. Obstarávacia cena začína pod 10 tisíc euro, kedy už máte v podstate prichystaný voz pre rodinné, či cestovateľské účely. Ak si počkáte pár mesiacov neskôr, určite sa dočkáte aj lacnejšieho variantu motora 1.6 CDTi.