Skoro bez chyby

Nissan Qasqhai však nie je ťažko definovateľný. Stavbou karosérie by som ho prirovnal k malému SUV. Vyrába sa v dvoch veľkostných variantoch a to 5 alebo 7-miestne. My sme testovali kratšiu verziu v plnej výbave a pohonom všetkých štyroch kolies. Silu prenášala na nápravy šesťstupňová manuálna prevodovka.

Na Japonské pomery sa Qasqhai od svojho zrodu drží v dobrej kondícii. Prešiel malým faceliftom a verejnosť pomaly očakáva nástupcu, no vzhľadovo je stále aktuálny. Nissan tvrdí, že jeho crossovery sú predurčené do mestskej premávky. Možno tak Juke, ale Qasqhaia si viem viac predstaviť na vidieku. Hoci jeho útlejšie rozmery dovoľujú šikovnú obratnosť v meste, ozajstnú výhodu oproti malým mestským vozidlám vidím vo väčšom kufri a vyššej svetlej výške. Ale načo mi bude v meste 4WD alebo brutálne živý motor 1.6 dCi z produkcie Renault?

Spočiatku som si dovolil tvrdiť vysoké ambície aj mimo ciest, až do chvíle, kedy som neprešiel 100km jazdy. Sedadlo vodiča vyhovuje azda zakrpateným osobám resp. ženám. Za celý týždeň som si hľadal ideálnu polohu. Vodič sedí neprirodzene vysoko nad vozovkou, volant má nízko a to aj v prípade, keď si znížite posed na najnižšiu úroveň. Jedna vec je vysoké sedenie, druhá samotný komfort. Bočné výrezy na kožených operadlách prispievajú k pohodliu, ale krátky sedák, ktorý neobopne stehenné svalstvo 175cm vysokej osobe (teda mne) z pohodlia uberá. Nakoniec, po dlhom preinštalovávaní polôh som si akú-takú našiel.

[adsense]

V plnej výbave pôsobí Qasqhai hodnotne. Mal som tu všetky dostupné prvky výbavy z komfortu a bezpečnosti. Ide o navigačný panel s dotykovou obrazovkou, obrovskú panoramatickú strechu, či kožené sedadlá. Tempomat, bezkľúčový vstup, či vyhrievanie sedadiel sa dá očakávať. Horšie to je s nachádzaním niečoho unikátneho. Pre auto do mesta sa zídu trebárs veľké odkladacie priestory, no tie v Qasqhaii sú skôr priemerné. Týka sa to hlavne výplní dverí a štrbiniek na palubnej doske. Schránka pred spolujazdcom čo-to pojme do seba.

Prečo som si dovolil tvrdiť, že auto môže byť vhodné na dlhé cesty? Odhliadnuc od sedadla spolujazdca tu majú štyri osoby slušný komfort na dlhší pobyt počas cestovania za oddychom. Nechýba ani lakťová opierka s držiakmi na nápoje, či odkladacie kapsy na operadlách predných sedadiel. Dokonca je zadná lavica polohovateľná, a okrem toho sa predsa vyrába aj sedemmiestna verzia. Po sklopení lavice vzniká takmer rovná plocha na prevoz rozmernejšieho nákladu. To všetko hrá do roly dobrého spoločníka na dlhé cesty.

Francúzsky pôvod pod kapotou nemohol v teste obstáť inak ako veľmi dobrý. Moderný agregát 1.6 dCi získava aj v tomto aute miesto ideálneho pracanta. Masu plechu rozhýbe na stovku tesne za hranicou desiatich sekúnd a celkom svižne zrýchľuje až po maximum. Odstupňovanie prevodových stupňov mi sedelo. Šestka je  čisto mimomestská záležitosť a radiť sa ju oplatí až po prekročení 90km/h, inak si Qasqhai zarapoce spod kapoty.

Určite nemusím prízvukovať hospodárnosť motora. Francúzske dCi-čka si prešli toľkými technologickými procesmi, že sa dajú od nich očakávať len pozitíva. V Qasqhaii si štvorvalec vystačil počas testu s 5,3 litrami na sto kilometrov. Dynamickejšia jazda nevyšplhá nad 7 litrov, a to už jazdíte na limitoch podvozka.

Qasqhai totiž pri svojom zrode nahradil oplakávanú Almeru. Nielenže ostalo voľné miesto v segmente hatchbackoch, ale aj medzera v dynamických jazdách. Každému je snáď jasné, že z Qasqhaia nebude, skrz vysoké ťažisko, trhač asfaltu. Na normálne presuny však podvozok stačí. Vie tlmiť diery v asfaltoch, a nerozhádže ho ani rýchlejšie manévre volantom, treba mať na pamäti váhu vozidla.

Testovaná verzia bola náchylná na premočené snehové koľajnice. Prechádzanie z pruhu do pruhu pri predbiehaní pomalších vozidiel bola niekedy priam až lotéria, pritom som neprekročil viac ako 100km/h. Troška si nevedelo vypomôcť ani s aquaplaningom. Tieto nestabilné neduhy mohli mať na svedomí použité pneumatiky, prípadne ťažké kolesá. Ako to lepšie opísať? Pri predbiehaní v takejto situácii proste treba držať pevne volant a čakať na nervozitu zadnej nápravy. Neaktivuje sa asistenčný systém, ale rozhodne to nebolo tak pohodlné ako v Outlanderi testovanom týždeň pred Qasqhaiom.

Nissan Qasqhai má svoje muchy, ale zároveň veľa pozitív. Presne ako u každého iného auta si treba zvyknúť na prevádzku a potom už bude prinášať majiteľovi iba radosť.