Viac do firmy ako rodiny

Sedan a kombi Hyundai i40 strednej triedy netreba nejako zásadne predstavovať. Prišli v roku 2012 so zámerom popasovať sa s nemeckým etalónom tohto segmentu VW Passat alebo medzi Slovákmi obľúbenými vozidlami Škoda Octavia a Superb. Našliapnuté mal už v tej dobe dobre. V prvom rade Kórejci sa naučili pútať európskych zákazníkov dizajnom, potom nastolili doposiaľ neprelomenú sedemročnú záruku na vozidlá a samozrejme veľkú rolu zohrala cena.

Facaliftovaný Hyundai i40 Kombi som vzal do redakčného testu z jediného dôvodu. Okrem toho, že sa zmenil vonkajší a vnútorný vzhľad vozidla, do ponuky pribudla tiež nová dvojspojková automatická prevodovka DCT. Skúšali sme ju zatiaľ v i30 s benzínom.

Čo sa týka samotného vzhľadu, kombi je podľa mňa na oko pútavejšie ako sedan. Zaujme dlhá karoséria, troška užšia ako konkurenčné kombíky, no zato pekne elegantná. Vraví sa tu tiež o dynamike, avšak to je skôr len marketingová záležitosť. Keď sa pozriem na Hyudani i40, páči sa mi, ale nepôsobí na mňa dynamickým dojmom. Skôr takým uhladeným, príťažlivým a upraveným. Akoby v smokingu, pripravený odviezť ma na vianočných večierok alebo reprezentovať ma pri uzatváraní obchodu. Zmieňované superlatívy sa týkajú predovšetkým dizajnu a skutočného zamerania i40.

 Tento kórejský hráč však stráca množstvo zákazníkov z rodinných sfér, aspoň tých slovenských. Ani sa nečudujem, ponúka iba dve motorizácie.  Atmosférický dvojlitrový benzín GDI a len jeden naftový štvorvalec CRDi o objeme 1,7 litra. Ľudia, čo si vyberajú autá do rodiny si radi lámu hlavu nad výbavou, voľbou prevodovky alebo motora. Tu to máte jasné. Tri stupne výbavy pre každý motor, a automat iba pre diesel. A to všetko nie za menej ako 23 990€ s uplatneným akciovým bonusom 2000€ (kombi).

Nič to, povedzme, že si tento test budú čítať obchodní manažéri. Tí sa môžu radovať z kvalitne spracovanej palubnej dosky s modrým podsvietením. V závislosti od výbavy máte napríklad kožené čalúnenie, navigáciu, vyhrievané všetky sedadlá a tie vpredu dokonca ventilované. Tempomat, asistenčné systémy, parkovacia kamera a kopa iných prvkov výbavy sa dodáva v tomto vozidle už v základe.

Posed za volantom sa mi pozdával. Rozsah nastavenia sedadla a volantu dovolí vodičovi usadiť sa podľa predstáv. Sedíte radi vyššie nad vozovkou alebo naopak nižšie? V oboch polohách ostáva slušný výhľad z vozidla do každej strany. Možno mi len troška prekážala krátka opierka lakťa. Jej predná časť sa príliš skoro spúšťa dole a tak nemáte podopretú celú ruku. Potom, ak ste nižšej postavy je prakticky nepoužiteľná.

Na zadnej lavici privíta Hyundai i40 kombi pohodlne dve osoby na krajných sedadlách. To v strede sa dá použiť na zvládnutie maximálne niekoľko stoviek kilometrov, čo tiež oceňujem pozitívne, pretože iné kombíky ani toto nedovolia. V i40 totiž podstatne znížený stredový tunel poskytne viac miesta pasažierovi na nohy.

No a keď som už opísal priestor pre posádku, prečo sa nepozrieť do kufra? Ten je so svojím objemom 553 litrov v základnom podaní na veľmi slušnej úrovni. Viacero kombíkov síce disponuje väčším miestom, no i40 zasa poskytne vďaka koľajničkám delenie podľa potreby. Veci vnútri tak nebudú počas jazdy lietať. Akurát si myslím, že deliace prekážky by mohli mať jednoduchšie vyberanie. Nejde to pekne plynule a často krát sa mi stalo, že sa zasekli a chvíľu som si v kufri pokľačal.

Konečne sa dostávam k jazde. Motorizácia 1.7 CRDi neprešla zásadnou inováciou, akurát pribudli 4 kW výkonu a zvýšený krútiaci moment o 15 Nm (340 Nm) teraz dosiahne motor už pri 1750 ot./min., miesto pôvodných 2000. Z užívateľského porovnávania so starším agregátom tieto lepšie hodnoty veľa vodičov nepocíti v praxi. V každom prípade, Hyundai i40 Kombi vie byť pekne pružné.

Na začiatku som spomínal novú sedemstupňovú prevodovku s dvoma spojkami. Do manažérskeho auta sa hodí, radí pekne hladko a nezdalo sa mi, že by uberala z výkonu oproti manuálu. Väčší problém vidím v objeme motora a jeho iba priemernom silovom naladení 104 kW. Zberá sa pekne odspodu, avšak za hranicou 3000 ot./min. poľavuje.

Počas predbiehacích manévrov automat prejavil svoju negatívnu stránku. Mnohí vodiči sú zvyknutí pred predbiehaním zatlačiť plyn na podlahu. Prevodovka automaticky podradí aj o dva stupne nižšie, kedy otáčky vyskočia na 3500 a tu už motor neťahá, no kým nedosiahne 4000, nepreradí na vyšší stupeň. Takže v kabíne počujete rev motora, očami tlačíte auto dopredu a oproti idúce vozidlo vám šialene bliká a pomalšie obiehané auto ešte radšej pribrzďuje.

Jedna takáto situácia vás naučí ako s DCT automatom narábať. Stačí netlačiť plyn na podlahu hneď, ale postupne. Prevodovka to pochopí ako bežné zrýchlenie a podradí max o jeden stupeň a tiež zaradí skôr vyšší prevod. Páčky pod volantom alebo manuálne sekvenčné radenie funguje možno v takýchto prípadoch efektívnejšie.

Mám tu ešte jeden neduh, auto sa nezberá z pokoja okamžite. Neraz sa mi stalo na križovatke, že plný plyn prevodovka skrátka odignorovala a to aj po vypnutí ekonomického módu. Môže to byť nebezpečné pri snahe o šikovný výjazd z vedľajšej cesty na hlavnú, kedy dočasne chcete silný odpich. Toho sa v Hyundai i40 s touto prevodovkou nedočkáte.

Najviac sa kórejskému kombíku páči na diaľniciach. Nastolíte mu tempomatové tempo, pustíte si hlasno hudbu z kvalitnej audiosústavy Infinity a hltáte kilometer za kilometrom. Karosériu zvládli dizajnéri na jednotku z pohľadu aerodynamiky. Obtekajúci vzduch počujete asi tak silno ako v luxusnej limuzíne.

Slovenská nátura sa rada na cestách preteká, preto obľubuje viac pritvrdené autá. Hyundai i40 Kombi je niečo medzi mäkkým a tvrdým kombíkom. Plný potenciál komfortu sa dosahuje na diaľnici počas prejazdov na mostných spojoch, ktoré krásne odfiltruje a nič vnútri nezatrasie. To isté platí o vydláždenej ceste v meste. Keď príde na dynamickú jazdu, zistíte, že Hyundai i40 sa dokáže oprieť do zákruty.

Vadí mi však spätná odozva od riadenia. Do volantu nedostávam skoro žiadne informácie a zákruty neviem poľahky vyrezať ako s Insigniou, či Octaviou. Takže napokon je to predsa len komfortný kombík a toto nie je vôbec zlá vlastnosť! Práve naopak ju oceňujem vzhľadom na fakt, že letargická prevodovka v zaťažení a priemerný výkon aj tak nezvádzajú k športovej jazde. Podvozok na tieto dva elementy absolútne stačí a nemusí byť tvrdší.

[adsense]

Hyundai i40 Kombi patrí medzi jednoduchšie autá. Budete s ním spokojní, pokiaľ sa vám páči jednoduchá voľba motora, výbavy, prevodovky. Vo firme si ho viem predstaviť ako služobné auto na dlhé trasy s prijateľnou spotrebou, no do rodiny mi jednoducho nepasuje.